Nedeľa po Vianociach 2018

Kázňový text:  1Kr 3, 1-15

Máme pred sebou tri dni, kedy sa budeme spolu stretávať na bohoslužbách v kostole a tak som premýšľal, že by sme tie príležitosti mohli tematický spojiť. Celé sviatky sme sa venovali novozmluvným evanjeliovým textom a tak po tieto dni sa pozrieme do Starej zmluvy na známeho a veľkého muža Šalamúna. Takže to nazveme Šalamúnova trilógia. Začneme začiatkom jeho vlády v čase, keď nastúpil na trón, teda budeme rozoberať Šalamúnovu prosbu, potom Šalamúnov súd a nakoniec to bude Šalamúnovo modlárstvo.

Stať sa Izraelským kráľom nebolo pre Šalamúna jednoduché. Bol len jedným z ďalších kandidátov na trón. Zároveň to boli časy, keď ešte žil Dávid, bol z neho staručký muž, ktorý už nevykonával kráľovské povinnosti, ale neurobil ani to, čo múdry kráľ počas svojho života urobiť mal. Mal určiť nástupcu.

Otázkou je, prečo Dávid otáľal, keď už sám tieto povinnosti neplnil? Vážnou otázkou je aj to, kto mal vybrať kráľa? Mal to urobiť odchádzajúci kráľ? Keď si spomeniete na to, ako sa stal kráľom Saul ako prvý Izraelský kráľ, nebolo to rozhodnutie človeka. Bolo to rozhodnutie Božie, ktoré vykonal prostredníctvom proroka Samuela.

Keď Pán Boh Saula zavrhol, bol za kráľa pomazaný Dávid, ale nevybral ho Saul, ako končiaci kráľ, ale znova to bol Boh prostredníctvom proroka Samuela. Kráľom sa nestal niekto zo Saulovej rodiny, teda nešlo to automaticky. Tie kompetencie patrili Bohu a toto môže byť jeden z dôvodov, prečo Dávid svojho nástupcu nevyberal, ale s rozhodnutím čakal tak dlho. Za kráľa sa najprv vyhlásil Dávidov syn Adónia. Mal podporu niektorých ľudí z dvora a niektorých Dávidových vojvodcov, ale udialo sa to poza Dávidov chrbát. Adóniu už niektorí oslovovali „nový izraelský kráľ“, pritom Dávid ešte žil a o ničom nevedel. Až nakoniec tieto nástupnícke veci zobral do svojich rúk prorok Nátan a vyprovokoval Betšebu, aby sa postavila pred Dávida a žiadala kráľovstvo pre svojho syna Šalamúna. Mala sa odvolávať na dávny sľub, ktorý jej dal samotný kráľ. Či sa to reálne takto stalo, alebo to bol len trik šikovnej ženy, ktorý zabral na staručkého muža, nevieme presne. Nakoniec do tohto rozhovoru ešte prišiel prorok Nátan, ktorý to Dávidovi potvrdil: Áno, sľúbil si, že sa kráľom stane Šalamún.

Bola to len politika, alebo za tým treba vidieť Božiu vôľu? Keď poznáme tieto dejiny aj s ich koncom, vždy sa vynorí takáto otázka. Šalamún urobil na začiatku svojej vlády čudné rozhodnutia. Svojho konkurenta a teda brata Adóniu dal zabiť. Vyhovel niektorým pochybným žiadostiam svojho otca Dávida. Potom prišlo obdobie, keď priniesol mnoho dobrého svojmu národu a bol zdrojom mnohého požehnania, ale nakoniec jeho modlárstvo viedlo k rozpadu kráľovstva.

Tak bol Šalamún kráľom podľa Božej vôle, alebo v tom treba vidieť už iba politiku, za ktorou stál Nátan a časť dvora? Nemal Dávid viac naliehať na to, aby sa kráľ vyberal podľa Božej vôle? A ak bol Šalamún kráľom podľa Božej vôle a Boh ho v tej pozícii chcel mať, prečo potom skončil ako bezbožný kráľ?

Tie otázky kladiem preto, lebo aj v našich životoch robíme rozhodnutia, ktoré ovplyvnia náš život, i životy ľudí okolo nás a môžu sa zdať na začiatku správne, alebo v ten moment skutočne podľa vôle Boha, ale nakoniec prinesú mnoho hriechu a zla.

Vyberiete si školu, ktorá vás možno nebude baviť a nebudete si vedieť nájsť prácu a celý život budete mať kvôli tomu problémy. Zaľúbite sa do krásneho dievčaťa, alebo dievčatá do krásneho chlapca, zoberiete si ho a môže to na začiatku vyzerať ako to najlepšie rozhodnutie a po pár rokoch to celé skončí rozvodom. Vy trpíte, ona trpí, celé to prinesie mnoho zla dvom rodinám. Tak, kde sa stala chyba? Skonštatujeme to len tak jednoducho: To nebola Božia vôľa! Hotovo, vec je vybavená. Ideme ďalej. Možno na piaty, či šiesty pokus sa strafíte? Ale čo keď z toho manželstva vyjdú deti, ktoré sú šikovné a múdre, majú mnoho obdarovaní, to ich tiež nazveme, že to bol omyl?

Takže sa znova vrátim k otázke: Bol Šalamún kráľom len pre podivnú politiku, alebo bola za tým aj Božia vôľa?

Sú kresťania, ktorí majú pocit, že Pán Boh má pre človeka pripravenú len jednu cestu a my sa do nej musíme strafiť, inak to bude celé zle. Že napríklad po svete chodí len jedna jediná žena, ktorú si máš zobrať podľa Božieho plánu za manželku a keď si si ju nezobral, tak si skazil celý Boží plán a s nikým iným nebudeš šťastný.

Žeby som sa to po 20 rokoch manželstva pokúsil vysvetliť svoje manželke, že som si nevybral dobre a Božia vôľa pre mňa bola iná žena? Predpokladám, že by to bolo dosť hlúpe. (A to som pomenoval dosť jemne.) Nech už robíme akékoľvek rozhodnutia vo svojom živote, dôležité je, či každé ďalšie rozhodnutie je v súlade s Božou vôľou. To je to podstatné.

Nie je to ako v nejakej hre, keď sa postavíte na zlé políčko, tak vás to vždy prehodí znova na štart. Život ide predsa ďalej a vaša východzia pozícia bude možno zlá, ale musíte pokračovať ďalej, aby ste nerobili takéto chyby. Ale oni sa vždy objavia, nie sú prvé a nebudú ani posledné.

Možno by bol pre Izrael dobrým kráľom aj Adónia, ak by bol vo svojich rozhodnutiach plnil Božiu vôľu. A tak isto to tak mohlo byť aj pri Šalamúnovi až do konca jeho života, keby sa bol držal Božích plánov. Nezabudnite nikdy, bratia a sestry, na to, že všetci máme slobodnú vôľu a podľa nej sa v živote rozhodujeme. Preto boli na začiatku Šalamúnovej vlády jeho rozhodnutia celkom inakšie ako na konci. Keď začínal, nebol suverénny a sebaistý. Uvedomoval si svoje schopnosti, vedel, že ako človek môže zlyhať a mal rešpekt pred tým, že ako kráľ svojimi zlými rozhodnutiami môže poškodiť veľké množstvo ľudí. Preto tie obavy, preto tá túžba po tom, aby vedel rozoznať dobré od zlého. Áno, bol to iba sen, ale Šalamún v ňom ukázal rešpekt a bázeň pred Bohom. A Pán Boh to patrične ocenil.

Neviem, ako robíte vy svoje životné rozhodnutia. Jeden spôsob je, že sa rozhodujete suverénne a sebaisto podľa svojej vôle. Vždy viete presne, čo chcete, ako to chcete a ako to má podľa vás byť. Ten druhý spôsob je spôsob skôr neistých ľudí, ktorí sa nevedia rozhodnúť a so svojimi rozhodnutiami otáľajú a čakajú, kým im s tým pomôže niekto iný.

Šalamún bol rozhodný človek, ale rešpekt pred tým, čo ho čakalo, ho viedol k tomu, že sa na to pýtal Boha. Veriaci človek môže byť rozhodný a rázny, ale skôr ako povie to, čo si myslí, kľaká na kolená a pýta sa: Bože, bude dobre, keď to urobím takto? Vážne rozhodnutia potrebujú čas a potrebujú, aby sme zvážili všetky za a proti, aby sme zobrali do úvahy všetky okolnosti, aby sme si premysleli, ako to ovplyvní ľudí okolo nás a nakoniec to podstatné, ako by sa na našom mieste rozhodol Kristus. Je to všetko v súlade s tým, čo chce Boh?

Blíži sa koniec občianskeho roka a my budeme zajtra kalkulovať a prechádzať si uplynulých 365 dní, ktoré sú za nami. Skúste si prejsť svoje rozhodnutia. Boli to vaše suverénne rozhodnutia, alebo ste to najprv tak neisto prebrali všetko s Bohom na modlitbách a čakali na nejaké znamenie, či slovo, či nejakú Božiu reakciu?

Tak nejako mi pripadalo to Dávidovo odkladanie rozhodnutia, ktorého muža má ustanoviť za kráľa. Nakoniec bolo pre Dávida argumentom, že na Šalamúna poukázal prorok Nátan. Ten prorok, ktorý mu pred pár rokmi prišiel oznámiť, že jeho syn pre hriech s Betšebou zomrie a od jeho domu sa preto už nikdy nevzdiali meč. Bolo to ťažké proroctvo a skutočne sa naplnilo. Adónia bol tretí Dávidov syn po Absolónovi a Amnónovi, ktorý zomrel násilnou smrťou. Nátanovo proroctvo sa napĺňalo a to bol asi dôvod, pre ktorý Dávid vybral Šalamúna.

Treba uznať, že to bola dobrá voľba. Šalamún začínal s rešpektom, nie pyšný, nie sebaistý, ale pokorný človek, ktorý si uvedomuje ťarchu pozície, do ktorej vstupuje.

Nech už robíme, bratia a sestry, akékoľvek rozhodnutia a možno ich robíme aj zle a musíme znášať následky, dôležité je, aby každé ďalšie bolo rozhodnutím podľa Božej vôle s pokorou a rešpektom pred Bohom. Takto to robí človek, ktorý vieru v Boha nosí v srdci a uvedomuje si svoju nedokonalosť a hriešnosť.

AMEN

Piesne:  Slovo stalo..... 40; 44; 36; 43; A 12; 656/4

Texty:  Jer 31,15-17; Žid 2,11-13; L 2,33-40; Ž 71,14-18