Silvester 2018

Kázňový text:  1Kr 3, 16-28

Dnes sa spolu pozrieme na veľmi známy moment Šalamúmovej vlády. Kto by nepoznal príbeh o súde medzi dvomi ženami o jedno živé dieťa? Možno vám to nepripadá ako dôležitý moment Šalamúnovej vlády, ale je uvedený v biblických textoch ako ukážka toho, ako tento muž vládol. Nie je to len nejaká reklama, či lacná propaganda. Kráľovské knihy sú veľmi objektívne napísané. Autori sa nesnažili nadržať žiadnemu kráľovi a nesnažili sa ich vyzdvihnúť do neba. Takže ani taký významný kráľ ako Šalamún nie je opísaný ako svätec a bezchybný a dokonalý kráľ. Sú zaznamenané aj jeho chyby a hriechy a veľmi neútešný koniec. Čiže, ak pisatelia mali odvahu napísať, že mu jeho ženy odviedli jeho srdce od Boha a jeho vinou sa kráľovstvo rozpadlo, tak pozitívny opis jeho rozhodnutia ako sudcu, treba brať ako objektívne zhodnotenie jeho schopností.

Ako kráľ pravidelne rozsudzoval spory medzi ľuďmi. Dnes by sme povedali, že to bol najvyšší súd Izraelského kráľovstva. Menšie veci sa určite riešili na nižších úrovniach, či už to robili kňazi, alebo Levíti. Ale najťažšie spory ostávali na rozhodnutí kráľa. Takto to robil aj Dávid. Biblia opisuje že Absolón, Dávidov syn, staval každé ráno pred bránou do mesta a vysvetľoval tým, ktorí išli so svojim problémom pred kráľa, že on by ten súd určite rozhodol lepšie a v ich prospech, keby bol kráľom on. Takže táto sudcovská kompetencia patrila vždy kráľovi, ako najvyššiemu v Izraeli.

Nevieme, či spor medzi tými dvoma ženami sa snažil rozsúdiť niekto už skôr a nevedel si s tým rady. Vieme však, že ten prípad bol jednoduchý a zároveň komplikovaný. Jednoduchý v tom, že stačilo len rozhodnúť, ktorej matke patrí to živé dieťa, s ktorým prišli pred kráľa. Dnes by ste dali urobiť nejaké testy, povedzme krvné, alebo test DNA a bez zaváhania súd rozhodne správne. Ale najprv cúvnite do roku 961 až 922 pred našim letopočtom (roky vlády kráľa Šalamúna) a tak rozhodnite, ktorá žena je jeho skutočná matka. Podľa výzoru to neposúdite, pretože deti po narodení môžu mať nejaké tie podobné rysy s rodičmi, ale nedá sa na to staviť tak závažné rozhodnutie. Otcovia sa tam nespomínajú a žiadny svedkovia vám nepovedia, čo sa v tej inkriminovanej noci udialo, pretože tam nikto iný nebol. Máte len dve ženy, ktoré obidve presvedčivo tvrdia, že to dieťa je ich a že to mŕtve patrí tej druhej.

Ako na to? Nemáte čas na preskúmanie miesta, nemáte svedkov, nebolo to zariadené tak, ako je to v dnešnom súdnictve, že môžete pojednávať roky a dokazovať a vyvracať a dávať si vyrábať rôzne posudky. Nie! Ste kráľ a máte povedať rozsudok. A ten rozsudok má byť spravodlivý, pretože chcete byť spravodlivý kráľ.

Šalamún trochu stavil na psychológiu. Vedel, že skutočná matka bude vždy chcieť, aby jej dieťa prežilo, aj keď ho nebude vychovávať. Bol to trochu riskantný plán rozkázať, aby zobrali meč a to dieťa rozpolili na dva kúsky, ale Šalamún tušil, že v tej stresovej a vypätej situácii vyjdú najavo skutočné city matky. A stalo sa. Situácia, do ktorej obidve ženy vtiahol Šalamún, nechala krásne vyplávať na povrch pravdu. Po reakciách obidvoch žien na novú situáciu, bolo jasné každému v paláci, kto je skutočná matka a komu to dieťa patrí.

To kráľovo rozhodnutie však malo väčší význam ako len to, že prinieslo spravodlivosť jednej žene. Začalo sa v kráľovstve hovoriť o spravodlivých rozhodnutiach kráľa. Začalo sa hovoriť o múdrych krokoch muža, ktorého Boh postavil na čelo Izraelského národa. Ľudia, ktorí túžili po spravodlivosti, zrazu vedeli, že majú za kým ísť a majú možnosť sa niekde dovolávať pravdy a spravodlivosti. Tým, že sa o tom ľudia dopočuli, podávali ten chýr spravodlivého rozhodnutia ďalej. Ukrivdení vedeli, že sa majú kde ísť odvolávať na spravodlivosť a podvodníci pochopili, že nebude jednoduché urobiť podvod pred týmto sudcom.

Bol to jeden z mnohých kráľových súdov, ale bol svedectvom a ukážkou toho, čo ten muž reprezentuje, za čím stojí a čo obhajuje. A toto vôbec nebolo málo.

Napríklad z posledného prieskumu, ktorý si dala vypracovať súdna rada SR tohto roku vyplýva, že vyše 60% opýtaných neverí v spravodlivosť slovenských súdov. Až 80 percent ľudí si myslí, že súdy konajú pomaly a spája si ich rozhodovanie s korupciou. Koľko ľudí si povie, že sa nebude domáhať svojich práv, lebo to nemá zmysel? V podstate povedia, niet sa kde obrátiť, ak sa chcete domôcť nejakej spravodlivosti.

Ale dôležitá je ešte ďalšia vec. Všimli ste si, o aké ženy išlo? Ten príbeh poznám už dlho, ale túto vec som si niky nevšimol. Tie obe ženy boli neviestky. Ženy bez morálky, preto sa tam nespomínajú ich muži. Toto mal riešiť kráľ? Záleží na tom? Veď tie deti vyšli zo smilstva. To bola spodina spoločnosti. Možno aj to je dôvod, prečo je rozhodnutie v tomto prípade zachytené a zaznamenané v Biblii. Možno by sa každý iný na to vykašľal, veď to boli len neviestky, ale Šalamún aj v tejto veci hľadal spravodlivosť.

Na pravde a na spravodlivosti vždy záleží.

Možno dnes rozprávam dlho o dávnej histórii, ale nepovedal som nič, čo by sa mohlo týkať nás. Ale práve ten záver je dôležitý aj pre nás, keď dnes končíme rok 2018. Na pravde a na spravodlivosti vždy záleží. Mali sme tohto roku rôzne výročia. Osmičkové roky na konci tak opakujúco prinášali veľké historické zmeny. Nechcem narábať s číslami a ani nič zvláštne predpovedať, ale aj tento rok sa v mnohom Slovensko zmenilo. Vražda dvoch ľudí, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou na objednávku, nás poznačila. Zmenila mnohé na Slovensku, lebo nami všetkými otriasla.

Ale táto nespravodlivosť a krivda nebola jediná. Sme poznačený hriechom a ten spôsobuje mnoho nespravodlivosti. Ten Šalamúnov súd dokazuje, že vždy záleží na pravde a spravodlivosti. Aj v drobných veciach aj v banálnych našich životných rozhodnutiach. Vždy je dôležitá pravda. Tak by nás kresťanov malo evidovať naše okolie, malo by nás vnímať ako ľudí čestných, zodpovedných, svedomitých a pravdivých. Možno nerozhodujeme o živote a smrti a nie sme sudcami a naše rozhodnutia nemajú nejaké ďalekosiahle následky, ale predsa len by nám malo ísť vždy o pravdu a spravodlivosť. To sú hodnoty, ktorým nás učil Kristus. Vždy záleží na pravde a spravodlivosti, vo všetkom čo robíme.

Si veriaci človek a tak neobchádzaj zákony, nepodvádzaj a nekradni, nezneužívaj systém, ale buď príkladom pre iných. Buď čestný a zodpovedný v práci, neflákaj školu, do ktorej chodíš, ukáž v nej, že tvoje slovo má váhu a dá sa o neho oprieť. A je jedno, či je to vážna vec, alebo je to len banalita, niečo nepodstatné.

Ľudia si na vašu poctivosť zvyknú, budú ju vnímať ako súčasť vášho života a vášho charakteru. Preto je dôležité, aby sme sa snažili o spravodlivosť v každej jednej veci a v každom okamihu. Ono sa to veľmi rýchlo rozšíri. Ľudia si dajú vedieť a povedia si, keď budú vidieť dobrý príklad.

Tak veľmi nám prekáža v našej spoločnosti, že je mnoho podvodov a špinavosti, sme na to veľmi citliví. Vadí nám všemožná korupcia na najvyšších miestach. Rozčuľuje nás, keď sa dozvieme, že ten dostal takú províziu a ten zase taký úplatok, ďalší dostal dobrú zákazku, lebo je rodina s takým a takým politikom... Ale zoberte si, že keď sa nám naskytne príležitosť urobiť niečo jednoduchšie, nezaplatiť nejaký poplatok, tak to tiež všetci s radosťou urobíme. Tak aký je potom medzi nami rozdiel?

Ak si nič iné nezapamätáte z dnešnej kázne tak aspoň to, že veriaci človek by sa mal vždy snažiť o pravdu a spravodlivosť a nie iba pri druhých, ale aj pri sebe samom.

Súd, ktorý urobil Šalamún, bol dobrým svedectvom pre všetkých naokolo a myslím, že to ľudia spojili veľmi dobre s tým, že tento muž sa vybral na začiatku Božou cestou. To je to, čo by sme ako veriaci chceli. Aby naša čestnosť a spravodlivosť bola pre ľudí dôkazom toho, že ideme Božou cestou a sme veriacimi.

AMEN

Piesne:  Slovo stalo.... 592; A 21; 54; 67; A 22; 656/4

Texty:  2M 13,20-22; Žid 13, 8-9; L 12,32; Ž 90,1-6.14-17