Zjavenie Krista Pána Mudrcom 2019

Kázňový text:  Iz 60, 1-6

Neviem prečo je to tak, ale naše očakávania väčšinou predbehnú realitu, ktorá následne príde. Myslím, že to všetci poznáme, keď si niečo vysnívame a predstavujeme ako to bude, sme plní vzrušenia a nadšenia a potom, keď nastane ten čas, tak si uvedomíme, že až taká sláva to nie je.

Všetky zmeny potrebujú svoj čas. Keď napríklad chytili vrahov Kuciaka a jeho priateľky, čakal som, že do pár týždňov budeme vedieť, kto si tú vraždu objednal a kto ju zaplatil a kto za tým všetkým je. My si to občas predstavujeme dosť naivne, Prečo tých podozrivých nechytia pod krk a nevymlátia z nich, kto za tým je? Na čo sa ešte čaká? Prečo to trvá tak dlho? Veď keď to na začiatku vyzeralo úplne beznádejné a nikto veľmi neveril, že sa podarí chytiť osoby, ktoré to spáchali, dnes sme predsa len ďalej. Tak prečo už nie sme na konci? Naše očakávania po prvých úspechoch predbehli realitu.

Niečo podobné zažívame aj v našej cirkvi. Najprv sme čakali dlhý čas na voľby, potom na to, kedy nadobudnú platnosť a kedy rozhodnú súdy, ale Evanjelický posol píše stále to isté a stále čakáme, kedy sa aj tu udejú konečne nejaké zmeny. Naše očakávania stále predbehujú realitu a bude to ešte zložité, pretože teraz tých klamaných a provokovaných ľudí k nenávisti bude potrebné presvedčiť, že to tak nie je a že noví biskupi a vedenie cirkvi sú tu preto, aby tej cirkvi slúžili.

O podobnej situácii veľkých očakávaní a potom následne aj veľkých sklamaní písal aj prorok Izaiáš. Tieto časti boli napísané do čias, keď sa Židia vrátili z babylonského zajatia. Boli tam vyše 40 rokov, mali tam svoje domy, svoje zázemie, postupne sa zžili s krajinou, do ktorej boli násilne odvlečení. Vezmite si, že 40 rokov je vlastne produktívny život jednej generácie. Už tam boli ľudia, ktorí sa v Babylone narodili, prežili tam svoju mladosť a produktívny vek. Oni nevedeli ako sa žilo v Judsku, v Jeruzaleme. O jeruzalemskom chráme počuli len z rozprávania. Rodičia im nemohli ukázať slávu Jeruzalema ani na fotkách. A týmto ľuďom bolo od malička vštepované, že sa majú tešiť na návrat, pretože toto nie je ich domov, tu nie sú šťastní, tu nepatria, toto nie je ich vlasť a že sa majú tešiť na to, keď sa budú môcť vrátiť.

Ten moment potom prišiel v roku 538 pred našim letopočtom, keď, perzský kráľ Kýros vydal Kýrov edikt, ktorý umožnil Židom návrat do svojej krajiny. Prvá skupina navrátilcov išla pod vedením Zerubábela, ďalší prichádzali postupne. Boli plní očakávaní, ale keď prišli do Jeruzalema, našli len 40 ročné zrúcaniny mesta. Začali so stavbou hradieb, potom chrámu a nakoniec svojich domovov, ale chudoba, bieda, nedostatok financií a aj to, že všetko išlo akosi pomaly, ich všetkých deptalo. Očakávania predbehli realitu. Všetko to malo ísť podstatne rýchlejšie, nemalo sa to tak naťahovať, nemali tam byť nepriatelia, ktorí si priali, aby sa Jeruzalem nikdy nanovo nevybudoval a aj samotní Židia stratili veľmi rýchlo motiváciu. Takže väčšina prežívala sklamanie z pomalých zmien, z pomaly oživujúceho sa mesta a ekonomiky a asi mnohí z navrátených, z tej mladej generácie, mali pocit, že boli oklamaní, pretože sa im v Babylone nežilo až tak zle.

Zoberte si, že sa Židia dodnes postupne vracajú do Izraela, či už vo väčších alebo menších skupinách. Aj keď my by sme nepovedali, že je to bezpečná krajina, pretože konflikty s Palestínčanmi sú tam veľmi časté a celý Izrael je vlastne obkolesený arabskými susednými štátmi, ktorí by ich najradšej videli vyhladených.

Takže ani návrat za proroka Izaiáša nenaplnil očakávania mnohých. Ale postupne sa situácia zlepšovala a Pán Boh znova predbehol čas a začal avizovať dôležitý životný medzník Božieho ľudu. To sú Izaiášove slová: Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou. Bolo to slovo pre celý Izrael na čele s Jeruzalemom. To slovo „povstaň“ znamenalo zdvihni sa z prachu, zo svojej biedy a teš sa na dôležitý nový moment v tvojej histórii. Pretože napriek tme, ktorá je všade okolo, nad tebou zažiari veľké svetlo a prikryje ťa sláva Hospodinova. A dokonca okolité národy sa prídu na teba pozrieť. Znelo to veľmi majestátne. Pozdvihni oči a pozri: všetci sa zhromaždia a prídu k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry v náručí budú nosené. Lenže to znamenalo znova iba čakať na niečo čo má prísť. Ale znova sa tu po posledných skúsenostiach vynára otázka, či to bude stáť za to? Či naše očakávania nepredbehnú realitu? Či nebudeme znova sklamaní z toho, čo príde?

To Izaiášovo proroctvo sa naplnilo príchodom Pána Ježiša Krista. Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou. Toto sa skutočne stalo. Svetlo skutočne prišlo v podobe Spasiteľa sveta, dokonca aj žiara a otvorené nebesá a anjeli, ktorých videli pastieri pri narodení Ježiša, boli realitou. Môžeme povedať, že sedelo aj to, že tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vychádza Hospodin. Boli to ťažké obdobia nadvlády Rímskej ríše a jej rozmachu a mocenských prejavov. Presne sa naplnilo aj proroctvo 3. verša: Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou. To do detailov vystihuje dnešný sviatok, pretože mudrci od východu boli aj nejakými kráľmi vo svojich krajinách a išli za žiarou hviezdy.

Aj ten nasledujúci text sa v podstate v obrazoch naplnil a napĺňa dodnes: Potom uvidíš a budeš žiariť, začuduje sa ti a poteší srdce, lebo poklady mora sa k tebe obrátia, bohatstvo národov príde k tebe. Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé ťavy z Midjanu a Éfy; všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a hlásať budú chvályhodnéskutky Hospodinove. Ak si to zoberiete až do dnešných dní, tak Jeruzalem je stále veľkým pútnickým miestom, kde prichádzajú kresťania z mnohých národov sveta a chcú vidieť miesta, kde Ježiš žil, kde sa pohyboval a zažiť tú atmosféru Svätej zeme.

Ale koľko si bolo treba počkať, kým sa to všetko naplnilo a stalo realitou? Tí mudrci od východu boli len akoby prvou lastovičkou obdivu a úžasu pohanského sveta. Dnes je už kresťanstvo v mnohých končinách zeme a tak ten úžas a obdiv sveta prichádza zo všetkých strán.

Dôležitejšou otázkou však je, či sa naplnili naše očakávania? Čakali sme, že sa udeje niečo viac na základe týchto Izaiášových slov? Viem si predstaviť, že mnoho ľudí bolo v Izraeli sklamaných z toho, že by mal byť Mesiášom Ježiš a že Izaiášovo proroctvo sa naplnilo jeho osobou. Vystihol to Natanael, keď mu povedali, že Ježiš je z Nazareta a on sa tak sklamane pýta: Či môže byť z Nazareta niečo dobré?

S nadšením dnes opakujeme, že Ježiš je Spasiteľ sveta. A hovoríme to už skoro 2000 rokov. Ale sú ľudia, ktorí sa pýtajú: Po toľkých rokoch sme došli len k tomu, čo dnes vidíme?

Kresťanstvo je vo svete vo veľkej kríze a úpadku na mnohých miestach. Kresťanské cirkvi nevydávajú svedectvo o Bohu a v Európe rapídne upadajú. Kresťania sa trieštia a delia stále na menšie a menšie skupiny. V našej cirkvi sa vytvára asociácia slobodných zborov, ktoré sa boja, že budú prenasledovaní a ohováraní ľudia, ktorí boli proti súčasnému vedeniu cirkvi. (Pritom oni s ohováraním ešte neskončili.) Mnoho mladých ľudí prestáva chodiť do kostolov a vytvárajú si len maličké spoločenstvá, ktoré sa občas stretnú a rozprávajú o Bohu.

Toto je teda naplnenie tohto Izaiášovho proroctva po 2000 rokoch! To je všetko? Asi by niekto povedal, že to nie je ktovieaká veľká sláva. Že čakal po takom čase podstatne viac. Takže to znamená čo, že to Izaiáš so svojim proroctvom „prepískol“?

Myslím si, že všetky tie proroctvá sú viac osobnejšie ako napísané celosvetovo. Že tu nejde o tisíce a milióny ľudí, ale predovšetkým o mňa a o teba, brat - sestra. Či si to ty pochopil takto, že vďaka Kristovi si povstal a vzpriamil sa vo svojom živote, že ty v ňom vidíš tu Božiu slávu, ktorá prišla a pokryla celú zem, či sa ty tešíš a či tebe prináša viera v neho radosť a uspokojenie? Toto je dôležité. Ak áno, tak to proroctvo je o tebe a si z neho tak nadšený ako tí mudrci, ktorí vtedy prišli z východu a poklonili sa malému dieťatku.

Naše očakávania by radi zahŕňali milióny ľudí a sú veľmi rýchle. Ale uvedomte si, že Božie proroctvá zahŕňajú v sebe aj slobodnú vôľu človeka a jeho slobodné rozhodovanie. Takže na otázku, či skutočne prišlo na svet svetlo a sláva Hospodinova, musíme odpovedať áno. Ale či si to všimli všetci, či to došlo skutočne každému človeku, ktorý tú možnosť mal poznať? Tu musíme odpovedať: Nie! Pretože každý sa rozhoduje sám podľa seba.

Izaiášovo proroctvo však ostáva pravdou a v osobe Pána Ježiša Krista sa skutočne naplnilo.

AMEN

Piesne:  73; 77; 48; 55; A 15; 656/4

Texty:  Jer 1,17; 1Pt 3,18-22; L 11,29-32; Ž 72,1-3.10-13.19