6. pôstna nedeľa 2019
Kázňový text: 1K 5, 7-8
Máme dnes pred sebou krásny text apoštola Pavla s veľkou výzvou pre nasledujúce dni. Máme ...sláviť sviatky nie v starom kvase, ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale ako nenakvasený v čistote a pravde. Je to veľké pozvanie, ktoré nám znie práve teraz pred Veľkou nocou.
Ten spomínaný kvas má súvis ešte s paschou v dobe Mojžiša. Keď si vybavíte poslednú ranu, na ktorú sa pripravovali Izraelci pod vedením Mojžiša, jednou z povinností pred prípravou veľkonočného baránka bolo vyčistiť z domu všetok kvas. Malo to svoju symboliku, pretože po desiatej rane sa mali hneď na druhý deň vydať na cestu a to znamenalo, že nebudú mať čas pripravovať kysnutý chlieb. Na ten deň čakali skoro 400 rokov, preto s tým súviseli aj takéto symbolické opatrenia. Popri tom si mali opásať bedrá, čiže tie dlhé plášte, ktoré im viseli až po päty, si mali zahnúť a zapásať k opasku, aby sa im kráčalo ľahšie.
Samozrejme, že nekvasený chlieb nebol taký chutný ani taký mäkký. Mali si uvedomiť, že ich čaká dlhá cesta, ktorá nebude pohodlná a tak sa na ňu mali pripraviť. Dodnes sa tieto zvyky v židovských domácnostiach pri slávení Veľkonočného baránka dodržiavajú. A práve tu je ten zvláštny paradox. Kým Židia slávia Veľkú noc v skromnosti s nevykysnutým chlebom, pečeným baránkom z horkými bylinami a tak si pripomínajú veľké dielo Božej záchrany, my kresťania si Božiu záchranu pripomíname presne opačne. V maximálnej hojnosti, prepychu a všemožnými dobrotami od výmyslu sveta. Len si to porovnajte, Židia nekvasený chlieb a horké byliny a my šunky, klobásy, zemiakový šalát, rysky, pečený a varený syrok a ešte neviem čo všetko ešte.
A ak budete argumentovať, že my takto slávime Ježišovo vzkriesenie, pretože toto je čas radosti, tak vám musím pripomenúť, že ani pôstne 40 dňové obdobie pred tým sa nejako extra neobmedzujeme.
Načo nás teda apoštol Pavol upozorňuje, keď nás volá: Slávme sviatky nie v starom kvase...? Kvas je v tomto texte obrazom niečoho starého, niečoho zlého, čo nás zväzuje ako otroctvo Izraelcov v Egypte. My dnes nie sme otrokmi zotročenými iným národom, naše otroctvo je otroctvom hriechu. A z tohto otroctva nás Pavol pozýva von. Slávte prichádzajúce sviatky ako slobodní ľudia, ako tí, ktorí sú oslobodení od hriechov, ktorí už ráno nevstávajú do otrockej služby, ale idú domov, ako slobodní ľudia.
Izraelci si túto vnútornú zmenu mali uvedomiť aj takto prakticky, keď zo svojich domov vyčistili všetok kvas. My už žiadne veľké symbolické veci nerobíme a možno aj to je ten problém, že sa nám príprava na Veľkonočné sviatky vôbec nelíši od ostatných dní.
Ak sa my dnes na ten kvas pozeráme ako na symbol hriechu, tak by sme podľa slov apoštola Pavla mali urobiť podobný postup. Pred veľkou nocou by sme mali zo svojich životov odstrániť všetok hriech. Možno by to ozaj chcelo aj nejakú symboliku, aby sme aj navonok urobili to, čo máme urobiť vo svojom vnútri a vo svojich životoch. Pokánie, úprimnú ľútosť nad hriechmi, ktoré sme spáchali, ale aj praktické dôsledky pokánia, ako je prosba o odpustenie a zmierenie sa s ľuďmi.
U Židov sa dodnes upratuje a čistí celý dom, aby sa v dome nenachádzal žiadny kúsok kvasu, pretože i malé množstvo vie rozbehnúť kvasenie a nakvasiť veľké množstvo cesta. Čiže to pre nás prakticky znamená ozaj sa sústrediť na svoje život, všetko si vo svojom živote prejsť, všetky zákutia svojho srdca a preskúmať, či neostal nejaký hriech, nejaká nenávisť, nejaké krivdy, či sme nezabudli na niečo, čo nie je vyznané pre Bohom. Sláviť sviatky v čistote a pravde znamená sláviť sviatky po novom, tak ako sa má. Bez zaťaženého svedomia a s čistým štítom.
Sú cirkvi, ktoré neslávia žiadne sviatky, vraj je to nesprávne, ale tento text hovorí niečo iné.
My v našej cirkvi sviatky máme, problém je, že ich skôr prežívame ako slávime. Dnešný svet nehovorí o slávení sviatkov, dnes sa skôr ľudia pýtajú, ako si sviatky prežil? A naše odpovede sa skôr týkajú toho, čo sme jedli a ako sme sa prejedali, prípadne kde sme boli. To je ozaj skôr o prežití sviatkov.
Apoštol Pavol však hovorí o slávení sviatkov. Slávenie sa spája s oslavou Boha, vzývaním Boha, vyvyšovaním Boha. Je to niečo celkom iné ako prežívanie sviatkov. Naše slávenie sviatkov by malo byť ozaj viac o vyjadrení vďaky Bohu za to, čo pre nás urobil a čo nám tieto sviatky sprítomňujú.
Dokonalým odstrašujúcim príkladom je židovská veľrada, ktorá pripravila Ježišovu popravu na deň pred veľkou nocou. Na jednej strane pripravujú popravu im nepohodlného človeka, využijú sviatočné prípravy na to, aby zástupy jeho priaznivcov o ničom nevedeli a nemali čas sledovať, čo sa deje. Potom vedome nevinného človeka dajú pribiť na kríž a večer prídu za Pilátom, aby tie telá umučených dal zložiť dole z kríža, lebo sú sviatky a nevyzerá to vôbec dobre.
Vrchol pokrytectva a pretvárky. Nevojdú do vládnej budovy, lebo by sa poškvrnili, keby vstúpili do pohanského domu, ale nemajú zlý pocit z toho, že žiadajú pre nevinného človeka smrť.
Ako sa dá oslavovať Boh a sláviť Božie meno s takýmto kvasom vo vlastnom vnútri? Ako sa dali sláviť sviatky Božieho vyslobodenia s tak pošpinenými rukami a svedomím? Tomu sa hovorí zaslepenosť! Človek nevidí pri sebe to množstvo hriechu a zla.
Moja otázka na nás, bratia a sestry, je, ako ste pripravení na tohtoročnú veľkú noc? Je vyprataný všetok hriech z vášho vnútra? Sú vyčistené všetky zákutia vášho srdca i vášho domu od špiny hriechu? Sú napravené všetky vzťahy?
Dnes sa nebavíme o prežití Veľkonočných sviatkov. To zvládne hocikto. Mnohí ľudia ich prežívajú. Dnes nás apoštol Pavol pozýva, aby sme slávili sviatky veľkej noci v čistote srdca, ale aj v pravde a úprimnosti voči samému sebe.
AMEN
Piesne: pašie
