Veľký piatok 2019
Kázňový text: Iz 50, 6
V poslednom čase sa na stretnutiach rodín venujeme čítaniu biblickej knihy Zjavenia Jána. Úvodné kapitoly boli ešte v poriadku, pretože sa v nich predstavil apoštol Ján, učeník Ježiša Krista. Píše o tom, že mal videnie na ostrove Patmos a potom nasleduje sedem listov adresovaných siedmim cirkevným zborom v Malej Ázii. Sú to ešte celkom zrozumiteľné pasáže, v ktorých Pán Ježiš oslovuje kresťanov a napomína ich, v čom si majú dávať pozor, prípadne ich chváli za ich vernosť.
Ale akonáhle sme skončili tieto pasáže, prišli opisy videní posledných dní a tam sú tie obrazy príliš komplikované. Môžu mať mnoho vysvetlení a aplikácii a sú ozaj veľmi ťažko zrozumiteľné. Ale povedali sme si, že si ich informatívne prečítame.
Presne ten istý dojem mali aj židovskí rabíni, keď sa snažili stovky rokov vysvetliť Izaiášovo proroctvo o trpiacom Božom služobníkovi. Mali mnoho otázok. O kom je tento text? Prečo by mal niekto, kto je Boží služobník, pretrpieť takú potupu a poníženie? Ako je možné, že sa ho Boh, ktorému slúži nezastane a nechá ho prejsť takýmto krížom? A načo to všetko bude vlastne dobré? Tých otázok pribúdalo a vysvetlenie bolo v nedohľadne. Každý si to vykladal po svojom.
Ale potom sa stali udalosti, do ktorých sa zapojila židovská veľrada, vtiahli do toho aj prokurátora Piláta a zrazu slová proroka Izaiáša boli pochopiteľné a jasné, pretože prišiel niekto, kto skutočne prešiel takýmto utrpením, ponížením a napriek tomu všetkému bol verným Božím služobníkom.
Jednoducho na pochopenie tohto proroctva bol potrebný ten správny čas a k tomu otvorené srdce. A ľudia, ktorí si čítali proroka Izaiáša, spoznali, že tie slová opisujú situáciu Pána Ježiša Krista, jeho umučenie a smrť.
Dnes teda rozumieme, kto bol ten, ktorého potupili, bili, na koho pľuvali a komu sa smiali. Otázkou ale zostáva PREČO? Za normálnych okolností, ak niekoho odsúdite na smrť, je to najväčší trest, akým môžete človeka potrestať. Čo k tomu ešte treba pridávať? Aký zmysel ho má ešte viac ho ponižovať a ešte vymýšľať iné spôsoby ako ho zdeptať?
Nevieme nič bližšie, čo sa týka zločinov tých dvoch lotrov, ktorí boli ukrižovaní na Veľký Piatok spolu s Ježišom. Môžeme sa len dohadovať, že boli odsúdení na smrť pre nejaké vraždy alebo vzburu proti Rímu. Ale oni nemali na čelách tŕňovú korunu, neboli pred popravou kruto bičovaní, im sa pod krížom nikto nevysmieval. V porovnaní s nimi zomrel Pán Ježiš oveľa skôr, pretože ho doslova utýrali pred popravou.
Načo bolo dobré to ponižovanie pred smrťou? Aký zmysel mal ten výsmech a pľuvance do tváre, či bitie po tvári s otázkou: Hádaj Kriste kto ťa udrel? Nestačilo to, že bude ukrižovaný?
Koľko nenávisti muselo byť v tých ľuďoch, že mali chuť prísť k odsúdenému človeku a napľuť mu do tváre, biť ho po hlave a zobrať ešte do rúk palicu a mlátiť ho? Čo také im ten Ježiš urobil, že boli niečoho takého schopní?
Ako ľudia zažívame mnoho pohoršení. Vedia nás vytočiť úradníci, politici, zamestnanci v štátnej správe a veľakrát sa človek nazlostí takým spravodlivým hnevom, že si povieme: Keby som mal tak príležitosť, tak by som tam zašiel a toho či onoho človeka vyfackal a urobil tam rýchly poriadok. Ale to sú len reči. Viete si predstaviť, že by ste pricestovali do Bratislavy, zašli do parlamentu a tam niekde na chodbe si počkali na nejakého poslanca a pľuvli by ste mu do tváre? Vy ho síce poznáte z televízie, ale on by vás videl prvýkrát v živote. Povedzme si úprimne, nech nás už tí politici vedia riadne vytočiť, na takéto činy nemáme ani odvahu, ani chuť, ani žalúdok a máme dosť rozumu, aby sme to neurobili.
Ale ľudia, ktorí boli vtedy pri Ježišovi túto odvahu mali. Stratili všetky zábrany. Či už to boli rímski vojaci, o ktorých evanjelista píše: 29uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský! 30Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave.
Lenže to isté robili aj vysokopostavení Židia po vypočúvaní pred židovskou radou. Vzdelaní a vážení muži, elita židovského národa sa dokázala takto ponížiť a zabávať sa. Evanjelista Matúš to zaznamenal takto: 67Potom Mu pľuvali do tváre, bili Ho po hlave, niektorí Ho palicovali 68hovoriac: Prorokuj nám, Kriste, kto Ťa udrel! A zašli až tak ďaleko, že stáli pod krížom a posmievali sa umierajúcemu človeku. To už bolo poriadne cez čiaru. Znova mi len prichádza na um otázka: PREČO? Čo pre nich Pán Ježiš predstavoval?
Myslím, že bol niekto, na koho sa nemohli pozerať. Bol to dokonalý Boží obraz. Bol obrazom, ktorý oni nedokázali napodobniť a kričalo to do celého sveta. Pán Ježiš si získal úctu a rešpekt počas troch rokov pôsobenia, ale im sa to nepodarilo za roky. Preto prišlo to zneváženie, poníženie, až znetvorenie. Pľuvanie do tváre, bitie po hlave. Bol to doslova útok na Boží obraz ukrytý v Ježišovi Kristovi.
Raz žiadal učeník Filip Ježiša: Ukáž nám Otca. A Pán Ježiš trochu sklamaný Filipovou otázkou odpovedá: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca.
Farizeji a zákonníci akoby túto tvár chceli vymazať, zničiť, aby sa naň nemuseli pozerať. Aby im nepripomínala ich vlastný hriech a ich vlastnú špinu.
Keď sú všetci špinaví, tak nie je dôvod sa snažiť o čistotu, lebo sme všetci rovnakí, ale akonáhle sa niekto umyje, máte sa s kým porovnávať. Zrazu tú špinu vidíte, je zjavná. Na Božom obraze viditeľnom v Ježišovi Kristovi oni videli svoju hriešnosť. Kristova tvár im to pripomínala.
Treba si uvedomiť, že týmto činom svet so svoju nenávisťou neprestal. On pokračuje ďalej. My všetci v sebe nosíme kus Božieho obrazu, pretože aj nás Pán Boh takto stvoril. Ale človek nechce vidieť ani na sebe ten Boží obraz. A tak s tým Božím obrazom v nás bojujeme.
Ľudia dnes nie sú spokojní s tým ako vyzerajú. Tak sme vymysleli plastické skrášľovacie operácie. Nevieme sa uspokojiť s tým, že človek starne a pribúdajú aj vrásky aj rôzne choroby. Najradšej by sme to všetko zmenili. Päťdesiatnik si nájde dvadsaťročnú, alebo opačne, deti chceme mať čím starší a tvrdíme, že vek nič neznamená, že je to iba číslo.
Boží obraz muža a ženy by sme tiež najradšej zmenili podľa toho ako to komu vyhovuje. Začali sme špekulovať o všelijakých rodoch. Nie podľa toho ako sa narodíme, ale podľa toho ako sa cítime. Každý si bude môcť vybrať čím chce byť, mužom, či ženou, alebo ak chcete aj niečím uprostred.
V podstate odmietame Boží obraz a Božie zákony, ktoré nám dal pre život a upravujeme si ich podľa toho, ako nám to vyhovuje. Prispôsobujeme si to podľa svojich chúťok a prianí.
- Odmietame život a zabíjame ešte nenarodené deti, lebo tak sme sa rozhodli a tak sme si to vybrali.
- Odmietame autoritu rodičov...
Odmietame v mnohých prípadoch už všetko, čo je Božie. Akoby sme stáli pred Kristom a pľuvali mu do tváre s tým, že nechceme to, čo On sprítomňuje a čo on prináša.
Všimnite si, že my sme už generácie, ktoré zažívajú to ovocie Božieho odmietania. My už vidíme tú skazu hriechu, my už vnímame krízu rodiny, vidíme, čo naše odmietanie Božieho obrazu pre tento svet prinieslo. My už vidíme dôsledky úpadku morálky, mravných hriechov. Len namiesto toho, aby sme si priznali, že toto nie je dobrá cesta a že smer, ktorým ideme vedie do záhuby, radšej znevážime ten Boží obraz, aby nebolo s čím porovnať naše zlyhania.
Je jednoduchšie, keď sú všetci špinaví, lebo nemáme sa kde obzrieť na to, ako vyzerá čistota. A tak pokračujeme presne v tom istom, ako to vtedy začala židovská veľrada. Treba zohaviť Kristovu tvár, aby nám nepripomínala, ako ďaleko sme zašli od Božieho obrazu.
Preto sa stupňuje nenávisť voči Kristovi a voči jeho cirkvi. Ale Pán Ježiš to potupenie zniesol, pretože toto bola jediná cesta záchrany človeka.
Bratia a sestry, nerobme tú istú chybu, nezbavujeme sa Božieho obrazu, na ktorý sme boli stvorení, a nezohavujme obraz Krista, s ktorým sa vždy môžeme porovnávať, aby sme videli vlastnú hriešnosť a to, ako sme sa odklonili od Božích plánov.
AMEN
Piesne: pašie
