5. po Svätej Trojici 2019

Kázňový text: L 12, 15-21

Siahol som dnes, bratia a sestry, po veľmi známom podobenstve Pána Ježiša, ktoré poznáme ako podobenstvo o lakomom boháčovi.

Skúste sa spolu so mnou dnes pozrieť na toho človeka bez toho, aby sme ho hneď podľa toho názvu odsúdili. Chcel by som, aby nám tento človek bol bližší, pretože ak poviem lakomý boháč, tak vy si poviete, že to predsa nie je o mne. Možno sa to hodí na nejakých veľkopodnikateľov, developerov a investičných bankárov... Myslíme si, že to nemá nič spoločné s nami. Ale opak je pravdou. Ten muž nám vôbec nie je vzdialený.

Predstavte si, že to nie je podobenstvo o lakomom boháčovi, ale o podnikateľovi, ktorý má po niekoľkých rokoch trápenia a života v mínusových číslach konečne úspech. Konečne prišiel ten vytúžený rok, kedy sa vyhrabal zo straty a dostal sa do plusu. Je na tom niečo zlé, keď uvažuje nad tým, ako bude pokračovať? Povedzte mi, je to niečo nenormálne, že človek myslí na budúcnosť a rozmýšľa, čo urobí s tým, čo získal za svoju prácu? To je tak vzdialené nášmu rozmýšľaniu?

Poviem to aj trochu inak. Pán Ježiš raz rozprával podobenstvo o talentoch, ktoré dostali sluhovia a ich pán chcel, aby s nim obchodovali a rozmnožovali ich. A v tom podobenstve nakoniec pochválil toho sluhu, ktorý mal 5 talentov a získal iných 5. V čom sa tak veľmi líši od tohto bohatého muža, ktorému pole prinieslo hojnú úrodu? Snaží sa len zveľaďovať to, čo mu bolo zverené.

Možno ešte iný argument v prospech toho bohatého muža. Bol to poľnohospodár, ktorý sa živil tým, že pracoval na poli. Je to ťažká práca, možno on konkrétne mal na to ľudí, ale všetkému tomu velil. Mohol dobre obrobiť zem, mohol sa o ňu dobre postarať, ale v poľnohospodárstve je to stále o tom, či Hospodin dá vzrast. Môžete sa rozkrájať, keď príde neúrodný rok, keď prídu veľké suchá, alebo naopak nejaké záplavy. Môžete sa dobre postarať o svoju zem, ale keď prídu krúpy ako orechy, je po vašej úrode. Tomu bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu, to znamená, že mu ju doprial zo svojej milostivej ruky Pán Boh. Nie je dôvod tešiť sa? Je na tom niečo zlé, že chcel plánovať, čo s tým bude ďalej?

Nepotešíte sa aj vy, bratia a sestry, dobrej úrode v záhrade? Nepotešíte sa, keď vám v práci oznámia, že vám na polrok vyšli prémie a budete mať väčšiu výplatu? Povedzte, že by ste hneď nekalkulovali tak ako tento muž. Bude na dovolenku, alebo kúpim si za tie peniaze to a to, lebo to potrebujem. Alebo zainvestujem do domu...

Presne toto robia pravidelne päťkrát do týždňa na rádiu EXPRES. Vyhráte peniaze a oni vám po pár hodinách zavolajú s otázkou: Čo budete robiť s tými peniazmi? Ako ich miniete? Čo máte v pláne, keď ste si to už premysleli? A väčšina tých ľudí im hovorí, na čo ich minú a ako s tými peniazmi naložia. Je na tom niečo zlé? To všetci tí ľudia sú zlí?

Chcem vám len ukázať, že ten muž z podobenstva je presne taký istý ako my. Sme ľudia, ktorí si robíme plány na zajtrajšok, ktorí máme premyslené aj týždne dopredu, či mesiace dopredu. To je na tom to zlé?

Postaviť sýpky, aby mal kde uložiť úrodu, je predsa logický krok. Či by bolo lepšie nechať to, čo mu Boh požehnal, pod holým nebom a nevážiť si to, čo od Boha dostal? Takého hospodára by sme skritizovali pre ľahkovážnosť a nezodpovednosť.

Tak v čom je teda problém? V tom, že bol bohatý? Sám Pán Ježiš povedal, že na zemi budú vždy chudobní a z toho vyplýva, že budú aj tí, ktorí sa budú mať lepšie. Bohatstvo nemusí byť problém, ak k nemu nepriľne srdce človeka.

Tak je problémom, že myslíme na budúcnosť? Pozrite sa na Rómov, tým často vyčítame, že žijú život, akoby bolo iba dnes, čo bude zajtra ich nezaujíma. Pripadá nám to ako nezodpovedný život.

Alebo je zlé, že si chcel užiť to bohatstvo, ku ktorému sa dostal? Povedzte mi, či sme iní? Máme prázdniny, chodíme na výlety, na dovolenky, chceme si užiť, odpočinúť, zažiť niečo pekné, vidieť niečo krásne. V čom je ten muž taký odlišný od nás? Ja si myslím, že v mnohom nie. Myslím, že každý by sme rozmýšľali v takom prípade podobným spôsobom.

Ale predsa je niečo, čo z toho muža robí blázna. Je to ten Boží oznam, Boží zásah do jeho života. Pán Ježiš to hovorí dosť surovo. Napadlo mi, že v kázni na hore povedal: Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu.(Mt 5,22) Hnev v srdci na brata s formuláciou „si blázon“, je vážnym až pekelným priestupkom. A tu máme v podobenstve Pána Ježiša, že Boh hovorí o človeku, že je blázon. Čiže ozaj veľmi odsúdeniahodné pomenovanie.

Čo robí zo zodpovedného a dopredu plánujúceho hospodára blázna? No to, že pri všetkom možnom rozmýšľaní zabudneme počítať s Božími rozhodnutiami.

Nie to, že si plánujeme, čo budem zajtra robiť, nie to, že viac zarobíme, či naše pole nám prinesie väčšiu úrodu, alebo vyhráme nejaké peniaze, ale to, že žijeme život bez toho, aby sme vo svojom živote počítali s Božou mocou a jeho vôľou pre náš život.

Ten človek sa stal bláznom v Božích očiach, lebo nič iné nemal. Mal pole, mal dobrú úrodu, bol bohatý, mal úžasné plány do budúcna, ale smrť ho o všetky tie veci obrala. Otázka Pána Ježiša vlastne bola: Čo máš človeče mimo toho? Tie všetky veci ostávajú tu. Čo ti zostane, keď o tieto hmotné veci prídeš?

Skúsme si, bratia a sestry, zodpovedať túto otázku: Čo vám zostane, keď prídete o všetky tie materiálne veci, ktorých ste vlastníkom? Ak nezarátame dom, prácu, auto, nejaké peniaze, oblečenie, vybavenie domu, počítače a mobily. O to všetko raz prídeš, budeš to musieť opustiť. Čo máš mimo toho? Vedeli by ste to nejako sformulovať a pomenovať?

Mám vieru v Ježiša Krista. Mám nádej večného života. Verím v odpustenie mojich hriechov a zahladenie mojich priestupkov. To všetko a mnoho ďalšieho, čo súvisí s vierou je to, čo je mojím vlastníctvom.

To je to, čím sa odlišujeme od bláznov. Blázon vo svojom srdci hovorí niet Boha, a presne o tom to je.

Viete, prečo to Pán Ježiš pomenoval tak hrubo? Asi preto, že každý človek vie, že smrť nás raz o všetky hmotné veci pripraví. To nie je žiadny objav, to nie je niečo, čo je tajomstvom a nikto o tom nevie. Je to jasná a známa vec. A napriek tomu sú tu stovky, tisíce až milióny ľudí, ktorí s tým v živote nič neurobia. Nič iné nemajú. Toto je bláznovstvo. To je to nepochopiteľné a zároveň zo strany človeka absolútne hlúpe.

Verím, že nikto z nás nechce byť bláznom. Áno, musíme si priznať, že v mnohom sa tomu človeku podobáme. Rozmýšľame rovnako, plánujeme veľmi podobne, vieme si užívať a myslieť na budúcnosť. Ale predsa v jeden moment by sme sa mali odlíšiť.

Sme vlastníkmi iných hodnotných vecí ako je len materiálne bohatstvo. V tom sa odlišuje rozumný človek od blázna.

Je to ako matematická (ne)rovnica: Na ľavej strane máme množstvo materiálnych veci, ktoré ani pre život nepotrebujeme a raz príde moment, keď toto všetko musíte odčítať. Ostane vám na pravej strane 0? Ak áno ste nositeľom nie príliš lichotivého Ježišovho pomenovania: Blázon! Je veľmi smutné, koľko takýchto ľudí žije okolo nás.

AMEN

Piesne:  390; 316; 459; 615; A 54; 654

Texty:  Jer 20,7–13; R 6,1b–11; Ž 69, 6–10. 16–18; Mt 10,24–39