9. po Svätej Trojici 2019
Kázňový text: 1K 10,12
Dnes by som vás, bratia a sestry, potreboval rozdeliť na dve skupiny. Jedných usadiť na pravú stranu a druhých naľavo. Nie na mužov a ženy, ani nie na viac, či menej veriacich. Skôr to rozdelenie by malo byť podľa toho, ako vnímate istotu spasenia veriaceho človeka. O tejto téme sme sa rozprávali s vedúcimi jeden večer počas detského tábora a nejako sme sa nevedeli zhodnúť. Ale potom som sa dostal ku kázňovému textu určenému k dnešnej nedeli a uvedomil som si, že to s tou témou súvisí.
V Božom slove je veľmi veľa textov, ktoré hovoria o tom, že ten, kto verí v Ježiša Krista má večný život. Možno zacitujem jeden za všetky, ktorý povedal Pán Ježiš úplne jednoznačne: 24Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. (J 5,24) Keď si ho človek prečíta, uvedomí si, akým pokojom ho toto slovo dokáže naplniť. Počúvam Božie slovo, som veriaci, verím, že Pán Ježiš sa za mňa obetoval a dôverujem Bohu a tak o mne platí, že nejdem na súd, ale mám večný život. To dôležité je slovo „mám“. Znamená, že ho mám už teraz, aj keď žijem na tejto zemi a čaká ma tu ešte nejaká budúcnosť a potom telesná smrť.
Je to ako keď vám príde domov list, že vám banka schválila úver a vy si ho máte prísť vyzdvihnúť. Oficiálne tie peniaze v rukách ešte nemáte, ale máte potvrdenie, že všetky náležitosti boli vybavené a vy to už máte zabezpečené. Jednoducho to platí.
Takto funguje istota spasenia veriacich ľudí a ja by som sa ju nikdy neodvážil spochybniť tým, že to platí, ale ešte sa musíš snažiť do konca života si udržať vieru, nestratiť sa Bohu, či urobiť toľko a toľko dobrých skutkov, alebo odmodliť sa toľko a toľko Otčenášov. Pán Ježiš to povedal a platí to.
Často hovorím, že sa treba spoľahnúť na Ježišove slová a ak povedal, že veriaci ľudia majú večný život, tak ho proste majú.
Ale potom sa vám do rúk dostanú aj slová apoštola Pavla, ktorý videl život ľudí v cirkevných zboroch a videl toho dosť a zrazu sa dočítate, že: A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. A nejaká tá pochybnosť tu zrazu je.
Neprečítal som vám celý odsek, kde apoštol Pavol uvádzal ako príklad vyvolený Boží ľud. Zacitujem: 1Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, 2všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, 3všetci jedli ten istý duchovný pokrm 4a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: 5ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. 6A toto stalo sa (výstražným) príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; 7ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich...10Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. 11Toto sa im prihodilo ako príklad...
Aj keď je to príklad zo Starej zmluvy, apoštol na ňom vysvetľuje tu vyvolenosť človeka. Pán Boh skrze Mojžiša tých ľudí vyslobodil z otroctva, aby putovali do zasľúbenej zeme. To je obraz kresťanov, ktorí sú zachránení zo smrti hriechu a putujú do nebeského kráľovstva, ktoré ich čaká na konci cesty. Lenže väčšina Božieho vyvoleného ľudu túto cestu nezvládla. Pritom to bolo rozhodnuté skôr: Putujú do zasľúbenej zeme. Ale nedošli do nej pre vlastné zlyhania.
Pavol píše, že toto je napísané nám na výstrahu, aby to, čo nám je už teraz dané, čo už máme, ten večný život, aby sme ho nezahodili svojim zlým prístupom a zlými rozhodnutiami.
Toto je vlastne aj odpoveď na otázku: Môže úprimne veriaci človek stratiť večný život? Podľa nášho textu, ktorý napísal apoštol Pavol, áno. Pritom práve Pavol písal veľa o istote spasenia veriacich ľudí. Ale tých príkladov je v Božom slove podstatne viac. A myslím, že ich poznáme aj zo svojho každodenného života. že ľudia, ktorí boli zapálení pre Božie veci, rozprávali svedectvá, hovorili o svojej viere sú zrazu úplne mimo cirkvi, mimo spoločenstva a žijú ako neveriaci ľudia.
Nespochybňoval by som ich rozhodnutia ani ich vieru v minulosti. Stalo sa to, čo opísal apoštol Pavol na príklade starozmluvného Božieho ľudu. Uverili, vydali sa na cestu, videli Božie znamenia a nakoniec nemali dosť viery, aby vošli do zasľúbenej zeme.
Tak ako vnímať tú istotu spasenia veriacich, keď v tej istote, je vždy aj nejaká pochybnosť? A ako sa môžeme baviť o istote, ak tam nie je 100%, ale len 98%? Myslím, že ani 99% nie je istotou spasenia, tam jednoducho musí byť ta 100-ka. Ako tomu celému rozumieť?
Myslím, že tu sa my ľudia trochu líšime jeden od druhého. To je to, čím som dnes začal. Bolo by dobré, aby sme sa dnes rozdelili na tých, ktorí vo svojej viere prežívajú, nazvem to dobré a pokojné obdobie, a nie v pýche alebo namyslenosti, ale v pokore pred Bohom by mohli povedať: Ja mám teraz istotu spasenia. Je to úplne biblické. Nemali by sme to vnímať ako prejav pýchy. Pán Ježiš to povedal a ak veríme jeho slovu, mali by sme mať odvahu povedať aj takúto vetu. Som veriaci človek a mám istotu, že máme večný život.
Ale nie všetci sme takí. Ani v tej svojej viere nie sme vždy niekde hore. Máme obdobia, keď máme mnoho pochybností, keď sme v kríze, keď sme sami v sebe nejakí rozpoltení. Verím Bože, ale pomôž mojej nevere. Je to možno čas, keď si uvedomujeme ťarchu svojich hriechov, cítime obviňovanie Ducha Svätého a jednoducho nie sme v pohode. Alebo bojujeme nejaký ťažký boj viery a tá istota spasenia sa nám stráca. Cítime sa pred Bohom nehodní, máme pochybnosti a strach z toho, či v tých životných skúškach obstojíme.
Viete, čo som mal na mysli na začiatku? Chcel som vám povedať, aby tí, ktorí majú teraz istotu spasenia si sadli na jednu stranu kostola a tí ktorí ju nemajú, aby si sadli na druhú stranu kostola. Dôvod je veľmi jednoduchý. Iné slovo treba povedať ľuďom, ktorí majú istotu spasenia a iné slovo tým, ktorí ju nemajú. Takto by bolo ozaj treba pri niektorých témach poslucháčov podeliť. Robil to aj Pán Ježiš. Žene hriešnici povedal: neodsudzujem ťa, ale viac nehreš, a farizejom a zákonníkom raz povedal: že sú ako obielené hroby, ale vo vnútri sú plné mŕtvych kostí. Malo to svoj dôvod.
Ľuďom, ktorí majú istotu spasenie píše Pavol upozornenie: ...ak stojíš, daj si pozor, aby si nepadol. Teda nezabudni v tej spokojnosti na pýchu, ktorá je veľmi nebezpečná a môže ťa ohroziť. Vy potrebujete počuť toto.
A tým, ktorí tú istotu spasenia nemajú, by bolo vhodné pripomínať Ježišove zasľúbenia a utvrdzovať ich vo viere. Pretože takýto človek potrebuje počuť toto.
Ale nie vždy sa to dá, pretože neviem, v akej situácii sa teraz práve vy nachádzate. V tom mal určite Pán Ježiš výhodu. Jeho slová boli trefné a boli skutočne šité na mieru. Pán Ježiš videl do vnútra človeka a vedel, ktoré slovo je pre neho najvhodnejšie.
Slová o istote spasenia napísal apoštol Pavol kresťanom do Ríma v liste Rímskym v 5. kap. Ale v Korinte tí poslucháči boli predsa len iní. Pavol tam vnímal prílišnú pýchu, namyslenosť, príliš veľkú sebaistotu. V liste nájdeme, ako im vyčíta, že sa chvália svojou vierou a svojimi darmi, ale medzi veriacimi ľuďmi je smilstvo a hriechy, s akými sa Pavol nestretol ani medzi pohanmi. Preto je v tom liste viac kritiky a preto hovorí aj o tej vážnej hrozbe, že ten kto teraz stojí, môže padnúť a môže skončiť veľmi zle.
Uvedomil som si, že nie je ani vhodné od vás žiadať, aby ste si sadali na jednu, či druhú stranu a tak všetkým dávali najavo ako vnímate svoju vieru. Možno by sme tých, ktorí by mali istotu spasenia pokladali za pyšných a namyslených a hneď by sme im mali chuť pripomenúť nejaké ich hriechy. Ale tu nejde o to.
Istota spasenia je 100% istota v Ježišovo slovo: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd...Nie je to prejav pýchy, je to prejav dôvery v Ježišove slová. Myslím, že kresťania takúto dôveru majú mať.
Tá téma istoty spasenia je skôr na osobné rozhovory a osobné premýšľanie. A mňa viac mrzí, že neviem ako kazateľ odhadnúť, komu mám aké slovo povedať. Takže som to všetko dnes povedal všeobecne a na nikoho som konkrétne nemyslel, ale nechávam to dnes na vás, aby ste si vybrali to, čo práve vy potrebujete počuť.
Buď je to slovo upozornenia: Ak stojíš, dávaj pozor, aby si nepadol. Alebo slová povzbudenia: Uč sa viac dôverovať Ježišovým slovám a chyť sa pevne jeho zasľúbení.
AMEN
Piesne: 281; 330; (458); 648; A 84; 654
Texty: Iz 44,6–8; R 8,12–25; Ž 65,(2–8) 9 -14; Mt 13,1–9.18–23
