Zjavenie Krista Pána 2020

Kázňový text: Mt 2, 13-23

Včera sme si na bohoslužbách prečítali ten istý text. Hovorí o Božom zásahu do nášho sveta, ale aj o tom, ako tento krok poznačil a ovplyvnil veľkou tragédiou niektorých ľudí. Narodenie Mesiáša bolo tým Božím zásahom, ale táto udalosť spustila nenávisť a zákernosť kráľa Herodesa, ktorý dal zo žiarlivosti povraždiť deti do dvoch rokov v Betleheme.

Pán Boh svojho Syna ochránil, ale tým deťom nepomohol. Stali sa tak obeťami, ktoré s touto udalosťou nemali nič spoločné. Prečo Boh nezasiahol? Prečo svoje dieťa ochránil a tie ostatné deti nie? Koho je to vina?

Určite si spomeniete na prípad v septembri 2018, keď sa poľskí vodiči pretekali na luxusných autách na Orave. Nezvládli obiehanie a jeden z nich sa čelne zrazil s oproti idúcim vozidlom. Zomrel vedy 58-ročný muž, ktorý bol len v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste. V tejto veci tento muž neniesol žiadnu vinu. Jeden pohľad na túto situáciu je: Prečo ho Pán Boh neochránil? Nemohol predsa za nezodpovednosť niektorých ľudí. Je to podobný prípad ako vtedy pri narodení Pána Ježiša. Ľudia niekedy takto rozmýšľajú. Hľadajú vinníka, dôvody a vysvetlenie.

Ja by som rád o tejto veci uvažoval inak.Každé naše rozhodnutie má svoje dôsledky a každé naše nesprávne rozhodnutie má aj svoje obete. Nemusí to byť hneď život človeka. Tých bolestí spôsobujeme okolo seba viac ako dosť a nemôžeme ich dávať za vinu Bohu.

Človek sa nahnevá, neovládne svoj hnev a nakričí na svoje deti, na manželku. Alebo príde naštvaný z roboty a odnesú si to tí, ktorí za to vôbec nemôžu. Tých nevinných obetí je v živote veľmi veľa. Na dennom poriadku trpia tí, ktorí za to nenesú vinu. Netvrdím, že sú bez viny, ale nenesú vinu na tom konkrétnom prípade. Takáto nespravodlivosť je pre nás nepochopiteľná.

My veriaci ľudia však na to máme odpoveď. Toto všetko sú následky hriechu. Hriechu ako niečoho, čo je pre človeka neprirodzené a nenormálne. My ľudia vždy stojíme pred možnosťou voľby. Buď si vyberieš to, čo je v súlade s Božou vôľou, čo nemá následok hriechu a neprináša nezmyselné utrpenie, alebo spáchaš hriech a musíš počítať s tým, že to niekomu ublíži a bude to mať také nevinné a nespravodlivé obete ako ich spomínal náš text.

Neviem, či ste si všimli poslednú reklamu internetového obchodu Alza. V tej reklame sa hovorí o tom, že konečne po Vianociach, keď si nakupoval darčeky pre druhých, môžeš už myslieť len sám na seba a dopriať si niečo iba pre seba, pretože majú perfektné zľavy. Takúto otvorenú propagáciu sebectva som nečakal. Ide to celé do krajností. Ale uvedomil som si, že je to pre dnešnú našu spoločnosť normálne. Dnes vychovávame sebeckých ľudí a nevidíme na tom absolútne nič zlé. Preto si to aj v tej reklame môžu dovoliť povedať tak otvorene a nevidia v tom žiadny problém. Mysli konečne na seba a na všetkých sa vykašli.

Podľa Božieho slova na to musím povedať len jedno: Buď takýto a tvoje konanie vytvorí mnoho nespravodlivých a nevinných obetí. Tento v Božích očiach zjavný hriech má ohromne škodlivé následky. Ničí to vzťahy medzi ľuďmi, ničí to naše rodiny. Každý sa pozerá len na seba a svoje dobro. Následkom čoho sa nám rozbíja všetko. Ale dnešný človek to nepripíše tomuto svojmu zlému rozhodnutiu, pretože toto mu nepripadá zlé. Bude hľadať vinníka niekde inde. Boh je na vine, že trpím. Boh je na vine, že ma neochránil pred opustenosťou a samotou.

• Buď sebecký, mysli na seba a potom sa čuduj, že tvoje deti s tebou nemajú dobrý vzťah, že ťa neprídu pozrieť, že sa s tebou nechcú rozprávať.
• Buď sebecký a dopraj si, mysli na seba a užívaj si, ale nečuduj sa, že sa ti rozsype manželstvo a ty ostaneš sám.
• Buď sebecký, ale nebuď prekvapený, že nemáš okolo seba skutočných priateľov, ktorí by ti pomohli a o ktorých by si sa mohol oprieť.

A keď sa po nejakom čase objavia následky nášho sebectva, tak hľadáme vinníkov všade okolo seba, prípadne viníme Boha, že sme sa niečoho takého dožili. Chceli by sme pochopiť zlo, ale nechceme si priznať, že ono je tu ako následok našich zlých rozhodnutí. Čím ďalej sa vzďaľujeme Božiemu obrazu, na ktorý nás Boh stvoril, tým viac sa kopia dôsledky, ktoré ovplyvňujú stále väčší a väčší počet ľudí.

Vo fyzike platí, že každá akcia vyvoláva následnú reakciu. V tom duchovnom svete je to presne tak isto, až na to, že tie dôsledky neprídu hneď a neprejavia sa hneď v ten okamih. Objavujú sa oveľa neskôr a zasahujú veľké množstvo ľudí.

Herodesova túžba po moci a strach z toho, že príde o svoje kráľovstvo ho doviedla k paranoji. Túžba po moci ho úplne pohltila. Dal zabiť niekoľko svojich manželiek, potom svojich synov, potom deti v Betleheme. Pritom logika hovorila, že ak sa aj narodil kráľ, tak kým to dieťa dospeje do zrelého muža, aby mohlo vládnuť, bude Herodes tak či tak mŕtvy. Narodil sa okolo roku 73 pred našim letopočtom.

Označiť Pána Boha ako vinníka za naše ľudské tragédie je absurdné. Aj v takých prípadoch ako sú rôzne zákerné choroby, ktoré na nás prichádzajú a ktorými trpíme. Je nám ťažké priznať si, že za to môže tento moderný a nezdravý spôsob života, na ktorý sme si zvykli. Ale inak žiť už nechceme. Vidíme to aj na globálnom otepľovaní, ktoré si spôsobujeme sami, ale kto by sa už chcel vzdať áut, pohodlného cestovania, elektriny, počítačov, plných obchodov a všelijakého jedla a vrátiť sa k životu spred povedzme 200 rokov? Kto by to chcel?

Je pre nás jednoduchšie hľadať vinníkov kdekade inde, ako si priznať, že sme to my, ktorí sme to sem dotiahli.

To, že Pán Boh zasahuje do života ľudí a v niektorých prípadoch mení veci podľa svojej vôle, to je Jeho zvrchovanosť, na ktorú má právo. A tak ako vtedy dokázal zmeniť údel človeka, tak to môže urobiť kedykoľvek aj teraz.

Stále počúvame o zázračných uzdraveniach, stále sa objavujú prípady, keď ľudia, ktorí mali zomrieť a logika hovorila, že nemajú šancu na záchranu, stále žijú. Boh môže vždy zasiahnuť do našich rozhodnutí, aby dosiahol naplnenie svojej vôle. Nemusí si na to pýtať povolenie. Jeho vôľou bolo, aby Pán Ježiš prežil vraždenie detí v Betleheme, pretože v jeho živote bol oveľa vyšší cieľ v budúcnosti. Potom prišiel moment, keď ani na žiadosť svojho Syna nezasiahol. Ten sa intenzívne modlil: Otče ak je možné zober odo mňa tento kalich... Ale tu Boží zásah neprišiel.

Môžeme vyčítať Bohu utrpenie, ktoré spôsobujeme my ľudia jeden druhému? Môžeme ho viniť za to, že nezasahuje vždy vtedy, keď ho o to my prosíme? Môžeme to nejako ovplyvniť?

Myslím na to, že vždy máme možnosť dovolávať sa Božej pomoci. Že vždy máme možnosť žiadať Boha, aby napravil to, čo sme pokazili. Ale nemôžeme viniť Boha za to, že občas povie nie a nechá nás ten kalich utrpenia vypiť až do dna.

Keď sa pozeráme na veľkého kráľa Herodesa, mám pocit, že tá jeho vina sa zväčšovala a zväčšovala, až sa stala zjavnou. Akoby Boh dovolil, že by to zlo doslova vyklíčilo v celej svojej ohavnosti a aby sme ho vedeli jasne identifikovať a pomenovať. Pripomína mi to slova z knihy Zjavenia: Kto pácha neprávosť, nech ju pácha ďalej! Kto je špinavý, nech sa špiní ďalej! Ale kto koná spravodlivosť, nech ju koná ďalej! A kto je svätý, nech sa posväcuje ďalej! (Zj 22,11) Občas si to potrebujeme uvedomiť, že toto je skutočne zlo a je takéto ohavné, aby sa nám to nikdy nepoplietlo s dobrom.

Podobný prípad máme aj na Slovensku v prípade Kočnera. Tak rafinované a premyslené zlo, ktoré sa v tom našom štáte rozmáhalo. Keby nebolo prerástlo do ohavnej vraždy dvoch ľudí, bolo by sa na to prišlo? Kto pácha neprávosť tak ju robí ďalej a špinavý človek sa špiní ďalej. Je to preto, aby sme si to viac nemýlili. Úsmev, pekné šaty, príjemné vystupovanie a zrazu si v duchu myslíte, to predsa nemôže byť pravda, že by ten človek bol takýto.

Uvedomme si, že zlo nebude fungovať v malom. Keď sa mu nepostavíte, má tendenciu sa rozmáhať vždy ďalej. No a následne zlo má vždy svoje obete. Občas až vtedy dokážeme prehliadnuť a uvedomiť si, čo to zlo vlastne spôsobuje a kam nás priviedlo.

Takže reklama, v ktorej už konečne môžete myslieť na seba, je síce veľmi milá, no keby ste sa vydali na takú cestu, zbadali by ste, čo všetko takýto život prinesie. Toto určite nie je Božia vôľa pre náš život.

AMEN

Piesne: O Ježiši... 592; 77; 48; 44; A 13; 656/14

Texty: Iz 60,1–6; Ž 72,1–7.10–14; Ef 3,1–12; Mt 2,1–12