1. po Zjavení 2020

Kázňový text: Mt 2, 8

Ešte dnes sa spolu, bratia a sestry, vrátime k vianočným udalostiam a spolu si to tak nejako zhrnieme. Musím sa priznať, že mal som najprv v hlave jednu myšlienku, ktorú som vám chcel povedať, až potom som k nej hľadal nejaký vhodný a priliehavý text. Takže trochu opačný postup ako obvykle. Našiel som a ozaj vystihuje všetko to, čo vám chcem dnes povedať. Hlavným aktérom je znova kráľ Herodes, ale za ním stojí jeden úžasne veľký dav súčasných ľudí.

Kráľ Herodes bol veľmi „šikovný človek“. Vo svojom vnútri si myslel svoje, mal v hlave svoje plány, ktoré si pedantne premyslel a nachystal, ale navonok vedel urobiť dojem a vedel zahrať úžasné divadlo. Myslím, že svojím záujmom o novonarodeného kráľa ohúril aj mudrcov od východu. Bol tým, ktorý chcel hneď vedieť detaily, ktorý okamžite prejavil ohromný záujem, ktorý prikázal, aby veľkňazi okamžite zistili, čo o tomto veľkom kráľovi hovoria písma.

Pravdepodobne ani mudrci neprehliadli túto jeho pretvárku a neúprimnosť. A vrchol všetkého bol ten moment, ako ho zapísal evanjelista Matúš: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. Tak tomu sa hovorí úprimný záujem a túžba spoznať niekoho tak dôležitého a významného. Nakoniec musel zasiahnuť Boh a vo sne napomenul mudrcov, aby sa už k Herodesovi nevracali, ale naďaleko obišli Jeruzalem.

Čo v tom je? Pretvárka, pokrytectvo, zákernosť, prešibanosť, neúprimnosť, pohŕdanie, arogancia moci? Alebo nič iné iba obyčajná ľudská hlúposť?

Ak by som sa vás opýtal, aký človek bol Herodes Veľký, zaradíte ho medzi zákerných a pomstychtivých ľudí. A ani mnohé jeho pozitívne veci nevyvážia ten negatívny dojem, ktorý z neho máme. Bol ako „slizký had“ plný pretvárky a pokrytectva. A práve tomu sa dnes chcem venovať. Chcem s vami hovoriť o sviatočnom pokrytectve.

Máme za sebou ďalšie Vianoce a ja by som sa vás chcel opýtať, čo s vami urobili? Potešili vás, stretli ste známych ľudí, ponavštevovali rodiny, nabrali ste nových síl, oddýchli si? Alebo vás vyčerpali? Veľa sedenia v kostoloch, veľa jedenia, všelijakých dobrôt, bolo vám každý večer ťažko? Bolo to celé únavné a už ste chceli aby sa to skončilo?

Viem, že rôzni ľudia by reagovali rôzne, ale mňa by viac zaujímalo, či vás tohtoročné Vianoce ovplyvnili v tom duchovnom slova zmysle? Či vás nejakým spôsobom obohatili? Našli ste v nich nejaké potešenie, nejakú nádej, niečo pozitívne v tom, že sme si pripomenuli, že sa Boh sklonil k človeku? Chytilo vás niečo v tej zvesti za srdce, dalo vám to radosť a povzbudenie do života?

Alebo s vami tohtoročné sviatky neurobili vôbec nič? Prišli, počuli sme pár slov o narodenom Spasiteľovi, ale nič nové a znova odišli do zabudnutia a dostratena?

Celé Vianoce sme počúvali o tom, ako reagovali na príchod Spasiteľa rôzni ľudia. Mária zostala šokovaná, keď sa jej zjavil anjel Gabriel a povedal jej, že z nej sa narodí Spasiteľ sveta. Jozef bol trochu neveriacim a nepozdávalo sa mu to celé, pastieri boli ohúrení, Herodes napálený, kňazi zasa spokojní, akoby sa nič zvláštne neudialo. Neprišlo žiadne vzrušenie ani žiadne prekvapenie. Pastieri boli potom zvedaví, mudrci roztúžení, staručký Simeon s Annou rozradostení, nadšení a plní veľkých nádejí a mnohí ostatní, ktorí v tej dobe žili, zostali nedotknutí.

My na Slovensku sme tiež celé Vianoce počúvali o narodení Spasiteľa. Mňa prekvapuje aj teší, ako o tom hovorili v správach. Dali rozhovor s nejakými ľuďmi, ktorí prichádzajú do kostolov a oni všetci nadšene rozprávali, že oslavujú narodenie Spasiteľa. Potom to ešte raz zopakuje nejaký kňaz, ktorý to podrobnejšie vysvetlí. Potom ukážu našich najvyšších štátnych činiteľov, ako sedia v kostole s ďalšími politikmi a oslavujú narodenie Ježiša Krista. K tomu sa pridá ešte nejaký kresťanský film. Taký nezaujatý pozorovateľ by musel mať pocit, že na Slovensku sú všetci ľudia od prezidentky cez premiéra až po posledného bezdomovca veriaci ľudia. Tu nikto nepochybuje o Bohu, o Kristovi, tu v tejto otázke majú všetci všetko jasné. Boh sa stal človekom, narodil sa nám Spasiteľ a Vykupiteľ celého sveta.

Sviatky sa skončili a bum, bublina spľasla a ja sa pýtam, kto verí v nejakého Boha teraz? Kde sú tí „oslavovači“ narodenia Ježiša Krista teraz? Kde sa podeli všetci tí úprimní kresťania, ktorí tak nadšene slávili Vianoce?

Zrazu sa ľudia v práci hanbia za to, že chodia do kostola, boja sa priznať, že veria. Mladí ľudia sa hanbia za to, že majú niečo s Bohom. Väčšina sa smeje, že niekto otvorene povie, že verí. Byť kresťanom je zrazu ako nadávka.

Stačí, ak prídem na bohoslužby na evanjelické gymnázium v Košiciach a chcem od študentov, aby sa po príhovore všetci modlili nahlas Otčenáš. Máte v laviciach možno 600 študentov a neviem či 50 z nich má odvahu tú modlitbu hovoriť nahlas. Všetci ostatní sa hanbia, pretože modliť sa je podľa nich trápne. A to sme na cirkevnej škole. Povieme si, že to sú ešte deti. No celkom deti nie sú.

Ale predstavte si vy starší vašu situáciu v práci a postoje k viere vašich kolegov. Čo sa vlastne od Vianoc stalo? To majú tí ľudia niekde gombík, kde sa prepínajú zo zbožných na svetských? A po Vianociach sa vždy prepnú do svetského režimu?

Tak nejako to asi vyzerá. A ja som rozmýšľal, ako je to možné? A ako niečo také pomenovať? No a tak som došiel k dnešnému biblickému veršu. Dalo by sa to nazvať: Sviatočné pokrytectvo! Je to len nejaká pretvárka, ktorá trvala niekoľko dní, nejaké divadielko, ktoré ľudia hrajú pred inými ľuďmi a ktoré sa veľmi podobá tomu Herodesovmu: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu.

Na chvíľu veľmi priateľskí, veľmi milí, veľmi zbožní, veľmi úprimní, ale v skutočnosti povrchní, ignorantskí a občas až úplne nepriateľskí. Takáto je naša spoločnosť. Pár dní rozprávame o Spasiteľovi sveta a potom toho Spasiteľa dokonalo celý rok ignorujeme a odsúvame bokom, pohŕdame Ním, a ak by sa dalo, tak sa ho pokúsime aj zbaviť ako Herodes. Len aby nám nestál v ceste a neotravoval nás a nezasahoval do našich plánov. Tak v čom bol ten Herodes, ktorý je nám tak odporný, iný ako všetci tí ľudia okolo?

Oslavovali na Vianoce narodenie Kráľa, aby ho potom celý rok ignorovali a pohŕdali Ním. Je medzi takým človekom a Herodesom nejaký rozdiel?

Na jednej strane slávim Vianoce a tvárim sa, že sa mu klaniam a mám ho v úcte, ale potom už nechcem ďalších 360 dní v roku mať s Ním nič spoločné. Nechcem ho počúvať, nechcem, aby zasahoval do môjho života, nechcem, aby mi radil, nechcem, aby vstupoval do toho, čím žijem. Tak načo to slávenie Vianoc bolo dobré? Nebolo to len sviatočné pokrytectvo?

Pána Ježiša mudrci nazvali kráľom. Prišli do Jeruzalema hľadať novonarodeného kráľa. Aj my Pána Ježiša nazývame kráľom, aj keď už nežijeme v monarchii. Trochu sa nám porozumenie tohto pojmu stráca. Kráľ mal vtedy nesmiernu moc. Rozhodoval o živote i smrti svojich poddaných. Všimnite si, že Herodesovo rozhodnutie povraždiť deti v Betleheme nikto nespochybnil. Bolo to zvrátené a zverské, ale ten rozkaz vojaci splnili. Rozhodol o tom kráľ a kráľa museli v absolútnej poslušnosti rešpektovať.

Pán Ježiš prišiel ako iný kráľ. Sám povedal, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. A aj Pilát počas rozhovoru vyslovil vetu: Tak predsa si kráľ! Mal pravdu, Pán Ježiš je Kráľ, Kráľ ktorý očakáva našu poslušnosť, náš rešpekt. Ale aký zmysel má oslavovať narodenie Kráľa, ktorého nemieniš rešpektovať? Ako keby ste tvrdili, že najlepší spôsob vlády je monarchia, ale ostanete žiť radšej v republike.

Ak ste úprimne slávili Vianoce, ak tieto sviatky sú pre vás skutočne oslavou príchodu Boha na našu zem, tak Vianoce majú vo vašom živote každodenné pokračovanie. To dieťa dospelo v muža a ten muž sa kvôli nám obetoval. Prišiel, aby nám priblížil svojho Otca a aby nám ukázal ako má vyzerať hodnotný ľudský život. Ak tomuto rozumiete a narodenie Spasiteľa vás ovplyvnilo, tak nie ste len „sviatočným pokrytcom.“

AMEN

Piesne: Slovo stalo sa... 592; 77; 48; 44; A 13; 656/14

Texty: 1M 1,1–5; Sk 19,1–7; Ž 29,1–11; Mk 1,4–11