3. po Zjavení 2020

Kázňový text: R 12, 17-21

Máme pred sebou, bratia a sestry, text plný napomínaní a praktických rád. Keď som si to čítal, povedal som si v duchu, že papier znesie všetko. Napísať môžete hocičo. Neodplácajte sa, starajte sa o dobré, nepomstite, nedajte sa premôcť zlému... Všetko toto sú ozaj veľmi hlboké a užitočné myšlienky, ale je to také vzdialené realite, že je to až fantázia, či nejaká fikcia.

Dokážete sa takto ovládať, bratia a sestry? My nie sme nejaké roboty. Lomcujú s nami emócie, sme všetci akoby od svojej podstaty prchkí a rýchli, keď nás pochytí hnev, je pre nás prirodzenejšie vybuchnúť, ako sa ovládať a krotiť. Je pre nás jednoduchšie pomstiť sa ako odpustiť.

Začnime najprv tým, že sa všetci zhodneme na tom, že to´, čo napísal Pavol, je ušľachtilé a veľmi hodnotné. Ovládať sa, dokázať odpustiť aj nepriateľom, neodplácať sa zlým za zlé... Všetko toto sú veci, ktoré vo väčšine prípadov pokladáme za správne, ale veľmi ťažké. Reálne ich napĺňať v živote nedokáže hocikto. Treba na to nesmierne sebaovládanie, pokoru, a cit pre čestnosť a spravodlivosť. Myslím, že takýchto ľudí by sme si mali vážiť. Sú to skôr výnimoční ľudia, ako nejaký bežní, ktorých môžeme vidieť na každom kroku.

Moja prvá otázka je, komu tieto slová Pavol napísal? Pôvodne boli prvými adresátmi kresťania v Ríme. Pavol ich napísal, keď pôsobil v Korinte a písal ich do doby, keď po napísaní listu prišlo kruté prenasledovanie za cisára Néra. Tie slová sa čítajú inak nám dnes, keď kresťanstvo prenasledované nie je a žijeme si na Slovensku spokojne. Ale úplne inak sa čítali, keď pre nič za nič obvinili kresťanov z podpálenia časti Ríma a súdili ich a následne popravovali v rímskych cirkusoch. Inak znejú slová neodplácaj sa zlým za zlé, keď vám niekto zavraždil obidvoch rodičov a inak, keď žijeme v relatívne pokojných časoch so slobodou vyznania.

No a druhá dôležití otázka, prečo to Pavol napísal? Pavol sa snažil kresťanom do Ríma napísať súhrnnú kresťanskú teológiu. Taký pohľad na to, v čo veríme, čo vyznávame, aké máme názory na rôzne situácie života. A tak sa dostali do listu Rímskym aj tieto verše, ktoré riešia ľudský hnev, pomstu a odplatu. Uvedomme si, že to neboli nejaké Pavlove výmysly. On len rozpísal pohľad Pána Ježiša Krista o milovaní nepriateľov, o nastavovaní druhého líca a o odpúšťaní. Takže to nie je nejaká nová Pavlova teológia, ale je to slovo Pána Ježiša Krista.

Chcel by som tie slová dnes rozmeniť na drobné. Nežijeme v extrémne nepriateľskom prostredí, takže by sa mohlo zdať, že sa tomuto textu ani veľmi nemusíme venovať. Ale opak je pravdou. Tie slová sa potrebujeme učiť žiť v malom, až potom je ich možné aplikovať v ťažkých časoch.

Nemusíme tu vôbec riešiť nejakých nepriateľov zvonku. Predstavte si svoj bežný deň v práci, v rodine a skúste si spomenúť, ako sa dokážeme nazlostiť na ľudí, s ktorými žijeme.

• Ako nás vie vytočiť náš nadriadený v práci.
• Akú zlosť dokážeme cítiť voči ľuďom, ktorí sú naši podriadení a neurobia veci tak, ako sme si priali a ako sme to chceli.
• Ako sa dokážeme nahnevať na svojho manžela, manželku pre banálnosti. Lebo jedlo bolo presolené, alebo príliš horúce, dvere do spálne neboli zatvorené, a v špajze zase svietilo svetlo, či špinavé ponožky boli znova zakopnuté pod posteľou...
• No a ako dokážu rodičov nazlostiť deti, to je normálne samostatná kategória, o ktorej by sa dali písať romány, nie jedna kázeň.

Môj otec spomína nášho Tomáša, ako u nich telefonoval s mamou a keď zložil telefón, tak víťazoslávne hovorí dedovi: Ale som ju vytočil! Akoby to bol nejaký šport.

• A nemôžem obísť aj vás starších, keď raz sa pre niečo rozhodnete, musí to byť hneď teraz a hotovo. Darmo povieme my mladší, keď prídeme, urobíme. Ta keď ste neprišli, tak som to zrobil sám... Hotovo.

Myslím, že v niektorej z tých kategórií ste sa určite našli a ak nie tak si svoj konkrétny príklad viete predstaviť. Ako sa vám darí v takýchto prípadoch zachovať pokoj? Viete sa ešte ovládať? Viete krotiť svoj hnev, alebo vybuchnete, vynadáte tomu človeku a potom riešite uzmierovanie a upokojovanie situácie?

Tento Pavlov text má dnes presne takúto aplikáciu. Nevieš sa ovládnuť pre špinavé umývadlo v kúpeľni? Nevieš prepáčiť svojej manželke výčitku kvôli špinavým papučiam, s ktorými si pochodil po čistom koberci? Nevieš si zahryznúť do jazyka a byť ticho, keď sa manželke nevydaril obed? Nedokážeš pretrpieť nejakú rodinnú maličkosť?

Väčšinou v našich rodinách to nie sú veľké veci, pri ktorých je oheň na streche. Sú to drobnosti, detaily, ktoré sa postupne možno aj rokmi zbierajú a my ich máme v mysli. A potom príde jedna, ktorá ten pohár trpezlivosti preleje a je zle. Zrazu je z toho vojna akoby na život a na smrť.

Tej druhej strane sa to môže zdať prehnané. Taký krik a toľko výčitiek pre nejaký odtlačok papuče v spálni? Len v tej chvíli my nevidíme to množstvo drobností, ktoré sa kopili dlhší čas.

Toto sú veci, ktoré nás trápia, prehnané reakcie, zlosť, hnev. Rýchlo reagovať, obhajovať sa, všetko naokolo kritizovať a všetkých napomínať a opravovať, to je niečo, čo je pudové. Na to nepotrebujete nič, len nechať tej našej človečine voľný priebeh. Len pustiť jazyk na „špacír“. Ale práve toto Pán Ježiš nechcel. A tak obšírne o tom písal aj apoštol Pavol.

• Je ťažšie byť ticho, keď vás niekto nazlostil, alebo keď vám niekto ublížil, alebo keď sa vás niekto dotkol.
• Je ťažšie nenahnevať sa na dieťa, ktoré sa zase nenaučilo a donieslo zlú známku.
• Je ťažšie zobrať manželove špinavé papuče a po 25. krát ich ísť umyť, aby neroznášal špinu po celom dome.
• Je ťažšie upokojovať podráždeného manžela, ktorý príde taký z práce.
• Je ťažšie nenahnevať sa na rodičov, ktorí sa zasa trápili sami v nejakej robote, lebo nedokázali počkať na vás.

Pán Ježiš hovorí: Ja chcem od teba to ťažšie. To ľahké dokáže hocikto. Na to nie je potrebné sebazapieranie ani sebaovládanie. Ale to ťažšie je o kontrole, ktorú nad sebou máš, je to o tom, ako sa vieš ovládať a pozrieť sa trochu dopredu s tým, že zlosť a hnev tieto veci nevyriešia. Pán Boh si to takto praje.

Zoberte si, aký sme prchkí, aké máme výbušné povahy a toto všetko máme stále ovládať a kontrolovať? To je ako neprestajne strážiť toho leva, ktorý je v nás, aby nám neušiel a aby bol stále pod kontrolou.

Ten argument, prečo to robiť, nie je v tom, že nám to uľahčí život, ani v tom, že to pomôže našim manželstvám, alebo našej rodine pri výchove detí. Nie! Ten najväčší argument je v tom, že toto od teba chce tvoj Boh. Boh od nás nechce ľahké veci. Vybuchnúť, či nahnevať sa vieme všetci, to sa ani nemusíme učiť. Ale ovládať sa a kontrolovať a primerane pokojne reagovať a skôr premýšľať a uvažovať ako konať rýchlo, tak toto dokáže iba málokto.

Tým, že sa neovládame, správame sa k svojim blízkym ako nepriatelia. Lenže ľudia vo vašej blízkosti predsa nie sú vaši nepriatelia.

Skúste nad tým, bratia a sestry, porozmýšľať, keď prídete domov. Ako jednoduchšie by vyzeral môj, ale aj váš život, keby sme nereagovali tak prehnane ako zvykneme. Keby sme nevybuchovali vždy, keď nás niečo vyprovokuje. keby sme si v takých momentoch dokázali spomenúť na to, že Ježiš čaká inú reakciu a iný postoj ako tento.

Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; To nikomu, to sú tí naši, ale aj cudzí. Ale začať by sme mali od tých svojich najbližších.

AMEN

Piesne: Slovo stalo sa... 231; 238; 354; 629; A 23; 656/14

Texty: Jon 3,1–5.10; 1K 7,29–31; 1K 7,29–31; Mk 1,14–20