4. po Zjavení 2020

Kázňový text: 1K 8, 1-13

Dnešný náš kázňový text by som nazval len jednoducho vyučovaním. Pavol v ňom rieši na tú dobu vážny problém jedenia mäsa, ktoré sa používalo vo vtedajších pohanských chrámoch. Na vysvetlenie, fungovalo to nejako takto.

V dobe prvej cirkvi bolo bežné prinášať zvieracie obete. Nerobili to iba Židia v Jeruzalemskom chráme. Robili to svojim bohom Gréci, ale aj Rimania. Obetné zviera sa však zvyčajne neobetovalo celé. Časť mäsa si vždy z toho obetného zvieraťa nechávali kňazi. Ale toľko mäsa by nedokázali zjesť, preto sa predávalo niekde vedľa chrámu v akýchsi obchodoch a tam si ho ľudia mohli kúpiť a konzumovať ho. Židia s tým však mali problém, pretože kúpou takéhoto mäsa ste podporili pohanskú bohoslužbu a zároveň ste jedli mäso, ktoré sa používalo pri pohanskom obetnom kulte. Preto pre nich, ktorí si strážili, čo jedia a dávali pozor na čisté a na nečisté mäso, bol taký pokrm neprijateľný.

Do toho prišlo kresťanstvo a tí, ktorí sa stali kresťanmi zo židovstva, si odstup pred niečím takým zachovávali. Ale už samotný Pán Ježiš priniesol na jedlo úplne iný pohľad. Povedal, že jedlo nepoškvrňuje človeka, pretože keď ho zjete nakoniec aj tak skončí v stoke. No a apoštol Pavol to tiež vysvetľoval v tom istom zmysle. Ak by si aj jedol takéto mäso, máš predsa poznanie, že existuje len jeden Boh a existuje iba jen Spasiteľ, takže všetko ostatné sú len neexistujúce modly, ktoré nie sú nič a ani nič neznamenajú.

Je tam však jedno „ale“. Apoštol Pavol to vysvetľuje takto: Predstav si, že by ťa takéto mäso videl jesť niekto, kto tým veciam nerozumie. Ten človek by to vnímal ako zradu Boha, v ktorého veríš, alebo ako hru na dve strany. Celkom by si ho takým postojom poplietol, alebo by si ho pohoršil a to už veľmi dobré nie je. A na to apoštol Pavol povie veľmi razantnú vetu: ...ak pokrm pohoršuje môjho brata, nebudem jesť mäso naveky, aby som brata nepohoršil.

Je tu dnes medzi nami niekto, kto má problém s jedlom? Myslím taký náboženský problém, že si povedzme myslíte, že dať si bravčové mäso je hriech? Že by sme mali ako Židia dodnes deliť jedlo na čisté, alebo nečisté? Všetci máme určité jedlá, ktoré by sme nezjedli. Jedna vec je vyberavý jazyk a druhá vec je kultúrny rozdiel. Povedzme takého psa, alebo mačku, by ste boli ochotní zjesť? A čo tak slimáka? Alebo ešte pritvrdím, čo tak potkana? Zjedli by ste? Niekde v Číne sú to pochúťky a delikatesy.

Takže sa zhodneme na tom, že všetko by sme teda nezjedli a niektoré jedlá nás dokážu pohoršiť, ale jedlo vo všeobecnosti už v dnešnej dobe nie je pre nás žiadny náboženský problém. Ide do úst, prejde tráviacim traktom a končí v kanalizácii.

No ten text má aj iné možnosti výkladu. Môžeme dnes uvažovať nad tým, čo druhých ľudí pohoršuje a čoho sa jednoducho musíme, alebo lepšie povedané máme vzdať, aby sme iných ľudí vo viere nepohoršili. Možno pár príkladov na pochopenie:

Čo tak farár na pive v Obišovskej krčme? Povedzme tak raz za týždeň vo svornej debate s jej pravidelnými návštevníkmi? Ako by ste to brali, ako členovia nášho zboru?

Viete ja by som si povedal, že to mám pod kontrolou, bolo by to stále len jedno pivo. Osobne by som to nevnímal ako niečo zlé, viem sa ovládať a vedel by som vždy trafiť na faru domov. Bol by to pre vás problém? Nepohoršilo by vás to?

Veď krčma je pre ľudí a ak sa tam človek neopíja do bezvedomia, tak na tom nie je nič zlé. Osobne si myslím, že by ste z toho neboli nadšení a niektorým z vás by to prekážalo. Áno? Alebo sa mýlim?

To je problém, ktorému sa venoval apoštol Pavol.

Predstavte si, že by mal farár ďalšie zamestnanie. Otvoril by si tu na fare autoservis. To mi bolo tak najbližšie. Nepohoršovalo by vás to? Nemrzelo by vás, že má tu bývanie, vy mu zaň platíte a on sa venuje namiesto ľuďom svojmu vlastnému biznisu a zarába si peniaze? Ale ja by som to zo svojho pohľadu vnímal ako normálnu vec. Že popri robote budem stíhať ešte niečo iné.

Je mnoho vecí, pri ktorých sa pýtam: Nepohorší to ľudí, ktorým kážem?

Keď naše deti boli menšie a my sme si s manželkou večer dali trochu vína a poháre ostali v obývačke na stole, ráno si to naše deti všimli a hneď prišla otázka: Vy ste pili? Bolo tam cítiť trochu sklamanie. Potom sme im museli vysvetľovať, že predsa nerobíme nič zlé, neopíjame sa, len raz začas si spolu dáme pohár vína.

Sú to drobnosti, ale pre niekoho to môže byť veľmi vážny problém, ktorý potrebuje vysvetlenie, alebo je niekedy jednoduchšie, aby o niečom takom ani nevedel. Dokáže to podkopať jeho vieru.

Pohoršili ste niekedy nejakého človeka svojim správaním? Práve tento týždeň sa stal u nás incident, ktorý s našou témou súvisí. Jeden náš minister urobil niečo nehodné svojho postavenia a hneď na to podal demisiu. Jeho správanie v podstate mohlo pohoršiť niektorých ľudí a nebolo hodné funkcie, ktorú v štáte zastával. Myslím, že väčšina ľudí zareagovala, že je to správne a že tak sa má zachovať politik, keď urobí niečo nevhodné. Na druhej strane, koľko ľudí pod vplyvom alkoholu spôsobí konflikt a nemusia odísť zo zamestnania. Ale na ľudí v určitom postavení máme väčšie nároky.

Ak som sa vás pýtal, či ste niekedy niekoho svojím správaním pohoršili, tak musím povedať, že ako kresťania by sme mali mať veľmi vysoký morálny a etický kredit. Takže v podstate každé naše hriešne správanie je pohoršlivé.

Ak vidíte veriaceho človeka, ktorého poznáte z kostola napríklad v nedeľu niečo robiť na dvore, tak je to pohoršlivé. Ak vidíte veriaceho človeka opitého, alebo ako vrieska a nadáva na celú dedinu svojej manželke, alebo svojim deťom, tak je to pohoršlivé.

Ale niekedy vedia pohoršiť aj veci, ktoré nemusia byť hriechom. No pre ľudí, ktorí s Bohom len začínajú to môže byť niečo neprijateľné a nepochopiteľné. Preto apoštol Pavol hovorí: dávaj si pozor na veci, ktoré robíš, a ak to niekto nechápe a pohoršuje to niekoho, tak sa ovládaj a prestaň s tým.

Pred pár rokmi sa jeden minister školstva snažil zaviesť cvičenie jogy do základných škôl. Priznám sa, že som vtedy proti tomu brojil a vadilo mi to, aj keď niektorí ľudia hovorili, že sú to len cviky, pohyby, ktoré majú zlepšiť zdravotný stav detí, držanie tela a zvýšiť trochu sústredenosť.

Keď sa na to pozriete z tohto hľadiska, nie je za tým nič zlé. Ale keď do toho zoberiete aj meditácie a vysvetlenia tých rôznych pohybov, ktoré majú pohanský podtón už to nie je iba obyčajné cvičenie.

Tento týždeň pribudli ďalšie mená do zoznamu ľudí, ktorí komunikovali so ženou, ktorá je obvinená, že sa podieľala na vražde novinára. Myslím, že sme pohoršení pri každom, kto s takýmito ľuďmi bol v styku a kto s nimi čo i len kúsok komunikoval. Pri tom sa môže stať, že tá komunikácia bola úplne náhodná. Nejdem to hodnotiť a posudzovať, je to len príklad toho, ako dokážeme byť pohoršení.

Všimnite si, že to je teda úplne bežná a normálna vec. Denne sa s ňou stretávame. Pre Židov v tej dobe to bolo jedlo, pre ktoré sa pohoršovali, pre nás je to viac naše správanie.

Viem, že dnes je viac moderné povedať, že to, čo robím je moja vec a je to môj život a ja si môžem so svojim životom robiť to, čo ja chcem. Dnes mi nebude niekto druhý diktovať, čo môžem a čo nemôžem robiť. Nie sme v minulom tisícročí. To je síce pravda, ale pohoršenie, teda sklamanie sa v niekom inom, je stále aktuálna a bežná vec. Ľudia pri nás majú určité očakávania, ktoré by sme sa mali snažiť napĺňať. A teraz nemyslím na nejaké očakávania rodičov pri svojich deťoch. Myslím na očakávania, ktoré majú ľudia pri nás preto, že sme veriacimi ľuďmi.

Apoštol Pavol hovorí úplne jednoznačne: žite a správajte sa tak, aby ste takýchto ľudí nesklamávali. A niekedy je lepšie sa obetovať a niečoho sa vzdať, ako máte priviesť nejakého človeka do pohoršenia.

Myslím, že tie detaily už necháva apoštol Pavol na nás.

AMEN

Piesne: Slovo stalo sa... 373; 552; 648; A 15; 656/14

Texty: 5M 18,15–20; Ž 111,1–10; 1K 8,1–13; Mk 1,21–28