2.pôstna 2020

Kázňový text: 2M 25, 1-9

Podpisovali ste už niekedy nejakú zmluvu? Určite áno. V našej spoločnosti je to úplne bežný spôsob fungovania. Aspoň vy dospelí, určite máte zmluvu s nejakým mobilným operátorom, prípadne s firmou, ktorá vám dodáva plyn, elektriku, alebo vodu. Alebo máte zmluvu s nájomníkmi pôdy, či len obyčajnú zmluvu o založení bežného účtu.

Súčasťou každej tej zmluvy je s najväčšou pravdepodobnosťou aj veta, že ste si zmluvu prečítali, že jej rozumiete a podpisujete ju dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku. A samozrejme, svojim podpisom potvrdzujte, že súhlasíte s tým, čo je tam napísané a budete túto zmluvu plniť. Asi vo väčšine takýchto zmlúv veľa povinnosti nemáme, len platiť načas peniaze. To je celá naša povinnosť. Tak im rozumieme a takto ich vnímame.

Ale povedzte mi pravdu, prečítali ste si tieto zmluvy, ktoré ste podpísali? Prešli ste si dopodrobna všetko, čo v tých papieroch bolo? Väčšinou príde zmluva na 5, 6 strán a k tomu ešte 40 strán nejakých zmluvných podmienok.

Pamätám sa, keď sme poisťovali zájazd do Chorvátska. Zmluvné podmienky prišli len e-mailom a mali vyše 40 strán. Samozrejme, že som si to neprečítal, aj keď som zmluvu podpísal a obratom posielal späť.

Ale určite nie som jediný, kto takto v dnešnej dobe funguje. Problémom zmlúv je, že sú čím ďalej tým obšírnejšie a rozsiahlejšie. Snažia sa popísať čo najpresnejšie každú jednu možnosť, každú situáciu, každú okolnosť. Neviem, prečo je to tak. Možno sme až príliš veľkí špekulanti, alebo až príliš vymýšľame, a tak je to všetko čím ďalej, tým zložitejšie. A čím je to zložitejšie, tým sa tomu celému venujeme menej a tým viac nás takéto veci obťažujú a odkladáme ich bokom.

Reč v dnešnom našom biblickom texte bola o truhle zmluvy. Bola to debna, vyrobená z akáciového dreva, bola pozlátená zvnútra i zvonku a mala vrchnák, na ktorom boli zo zlata dvaja anjeli, ktorí mali zdvihnuté krídla a dotýkali sa nimi navzájom nad svojimi hlavami. Pán Boh povedal Mojžišovi presný popis toho ako mala vyzerať, z čoho mala byť vyrobená, ako sa mala prenášať, čo v nej malo byť a kde mala byť postavená.

Viem, že nám ľuďom novej zmluvy toto pripadá veľmi zvláštne. Už som to spomínal minulý týždeň, že Pán Boh od nás dnes nechce žiadne takéto konkrétne veci, ktoré máme vyrobiť a nosiť niekde zo sebou. Ak nás k niečomu Pán Boh pozýva, väčšinou to nie sú hmotné veci, ale skôr konanie, služba, viera, oddanosť, vernosť...

Kedy komu z vás Boh povedal, aby ste šli niekde do lesa, zrúbali strom a postavili niekde za dedinou nejaký kríž? Nemáme pocit, že naša viera sa má prejaviť práve takto.

Ale rozumiem tomu, že Pán Boh túto truhlu, ktorú dal postaviť doprostred Izraelského tábora do svätostánku nazval truhlou zmluvy. Nešlo len o nejakú cennú debnu, nešlo o tú truhlu, ale dôležitá bola tá zmluva, ktorú zviditeľňovala.

Čo je na zmluve najdôležitejšie? Myslím, že váš podpis. Ten znamená, že sa zaväzujte dodržiavať všetko, čo sa v nej píše. Bez vášho podpisu to je iba zdrap papiera, ktorý s vami nemá nič spoločné, ale akonáhle je tam váš vlastnoručný podpis, a podpis tej druhej strany, tak tá zmluva nadobúda platnosť.

Izraelský národ vtedy ešte nič nepodpisoval, ale truhla zmluvy uprostred tábora bola akoby podpisom dohody, ktorá platila medzi Bohom a Izraelským ľudom. Bola viditeľným dôkazom, že medzi týmito dvoma stranami je určitá dohoda, ktorá vyžaduje plnenie. To znamená, že je tam nejaký záväzok. A to si vyžaduje dodržiavanie pravidiel.

Možno si poviete, že to bola čudná zmluva. My vieme, čo v nej bolo. Boli tam prikázania a v nich boli len povinnosti pre ľudí. Od ...nebudeš mať iných bohov okrem mňa... cez ...pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť... a ďalšie ako nezabiješ..., nepokradneš... V podstate to boli len samé povinnosti jednej strany, teda ľudí, voči druhej strane, teda Bohu. Ale to je len veľmi povrchný pohľad. Tá zmluva síce mala zachytené len povinnosti človeka, ale uvedomme si, že Boh si predsa svoje povinnosti plnil. Boh vedel, čo má robiť, len ľudia nevedeli, čo je ich povinnosťou voči Bohu ani voči sebe navzájom.

Boh vlastne svoje slová dodržiaval od samého začiatku. Boli na ceste do zasľúbenej zeme, vyviedol ich z Egyptského otroctva a viedol ich do úžasnej budúcnosti. Z Božej strany sa zmluva plnila. Išlo o to, aby sa ľudia naučili, že aj Pán Boh má na nich určité očakávania.

Ale toto bola stará zmluva a ľudia Starej zmluvy. Ako je to dnes s nami? My radi hovoríme o novej zmluve a o tom, že sme ľudia Novej zmluvy. Rád by som nám však všetkým pripomenul, že je tu stále reč o „ZMLUVE“. A myslím, že v určitom slova zmysle medzi nami a Pánom Bohom je zmluvný vzťah. Sú tam povinnosti a zodpovednosti jednej strany voči druhej strane.

Možno hneď tak alibisticky poviete: ja som predsa nič nepodpisoval. To je pravda, ale môj a váš krst bol určitým podpisom zmluvy medzi Bohom a našimi rodičmi a krstnými rodičmi. A potom pri konfirmácii sme túto zodpovednosť prevzali na seba. Či už ste si to dostatočne uvedomili, alebo nie to je už iná vec. Boli ste tam a vyznávali ste vieru v Boha a sľubovali Bohu vernosť. To je určitý podpis a s ním je tu aj určitý záväzok.

Neobstojíte na žiadnom súde s tým, že ste síce podpísali zmluvu, ale neprečítali ste na nej všetky strany, alebo obhajoba tým, že keď som to podpisoval, neuvedomoval som si, čo to všetko znamená. Uvedomte si bratia a sestry vstúpili sme do zmluvného vzťahu s Bohom.

Nehovorím to preto, aby som vás strašil, lebo niekde v tej zmluve na poslednej strane malými písmenkami sú napísané ohromné sankcie a tresty. Nie, o to mi nejde. Skôr chcem, aby ste si uvedomili, že máme k Bohu blízko. Že Pán Boh má s nami s každým jedným osobne vzťah. Že sú tu z Božej strany na mňa a na teba dané určité očakávania.

Myslite na to: Mám zmluvu s Bohom a Boh má zmluvu so mnou. Izraelci v tom mali určitú výhodu. Tú vzájomnú zmluvu im pripomínala truhla zmluvy. Mali to často na očiach. Videli svätostánok a v ňom boli prikázania. Takto si to viac uvedomovali.

Problémom mnohých našich zmlúv je, že sme na nich zabudli. Nevieme, čo je v nich napísané. Nevieme mnohokrát, že máme v nich zachytené nejaké práva a že sa môžeme na niečo odvolávať. Občas ani nevieme, kde sme tie naše zmluvy zapotrošili.

Ale pri mnohých z nich je to jednoduchšie. Skúste nezaplatiť raz plyn, alebo elektrinu a o niekoľko dní máte v schránke upomienku. Jedná vec, že je tam znova suma, ktorú ste nezaplatili, plus k tomu nejaké eurá navyše ako pokuta. A to človeka vždy trochu zamrzí.

Škoda, že aj Pán Boh neposiela upomienky s nejakou finančnou pokutou. To by sme si viac uvedomovali, že s Ním máme nejaký zmluvný vzťah a z toho pre nás vyplývajú aj určité povinnosti. Zatiaľ je to však bez tých upomienok.

AMEN

Piesne: Neopúšťaj ma... 103; 116; 108; A 26

Texty: 1M 17,1–7.15–16; Ž 22,23–31; R 4,13–25; Mk 8,31–38