3. po Veľkej noci 2020

Kázňový text: 2M 20,14

Bratia a sestry, sme na ďalšom jednoslovnom prikázaní, ktoré Pán Boh nijako nevysvetľoval, ani neupresňoval. Jednoducho povedal: Nescudzoložíš! Nie je tu dodatok, ...aby si dlho žil na zemi. Nie sú tu nejaké ďalšie spresnenia, ani výnimky, len jednoduchý zákaz. Viem, že na mnohých ľudí pôsobia prikázania práve takým odstrašujúcim dojmom. Boh nás nimi obmedzuje, straší, komplikuje nám nimi život.

Bol by som rád, aby sme si toto prikázanie nevysvetľovali ako ďalší zákaz z nespočetného množstva zákazov, ale ako slovo, ktoré chráni vzťahy a chráni manželstvo. To je ohromný rozdiel.

Poviem to na jednoduchšom príklade. Ak si doma zakúrite do krbu alebo krbových kachieľ a svojmu malému dieťaťu zakážete chodiť k dvierkam, lebo sú rozpálené od ohňa, tak je to zákaz, alebo je to ochrana tohto dieťaťa? Ak niekto povie, že je to zákaz, ktorý to dieťa obmedzuje, tak ja to vnímam viac ako ochranu dieťaťa, nie ako obmedzovanie. Pretože behať večer niekde po nemocniciach s popáleninami sa mi veľmi nechce.

Presne takisto sa dá vnímať aj naše dnešné prikázanie. Je to od Boha len ďalší a ďalší zákaz! Ale rozumný človek v tom vidí ochranu manželstva a ochranu rodinných vzťahov.

Tu niekde sme sa rozišli so svetom. Z prikázania „Nescudzoložíš“ sa stal archaizmus. To slovo sa dnes už v modernom jazyku vôbec nepoužíva. Nahradilo sa slovami, ktoré znejú oveľa milšie a prívetivejšie. Vyspať sa s niekým, alebo mať pomer, mať nejakú „bokovku“, alebo mať mimomanželský vzťah. Svet jednoducho zmiernil rétoriku, aby to nebolo také hrozné a aby nám to pripadalo normálne. A pre mnohých ľudí je to bežná súčasť života.

Minule ma prekvapilo, ako v televíznych novinách venovali jednu reportáž tomu, ako v čase koronavírusu funguje prostitúcia. Jedna žena rozprávala o tom, ako sa jej darí, ako jej pribudli klienti a ako k nej chodia chlapi z bytoviek od vedľa. Akoby na tom nebolo nič zlé. Reportáž končila tým, že najväčším nebezpečenstvo je prenos nákazy. Ale nepadlo ani slovko o tom, že to ničí manželské vzťahy, že to ničí dôveru manželstiev, že to rozbíja rodiny. Toto nikto v reportáži ani len nespomenul. Takže už to nie je cudzoložník, je to klient, je to zákazník.

Biblia okrem tohto slova, ktoré sa vzťahuje na neveru v manželskom zväzku, podobne hovorí aj o intímnych vzťahoch slobodných ľudí. Tam požíva viac slovo smilstvo, smilník. Ale aj jedno, aj druhé je v Božom slove označené ako hriech. Apoštol Pavol píše (1Kor. 6,10-11): Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ... nebudú dedičmi kráľovstva Božieho!

Toto slovo sa v dnešnom svete počúva veľmi ťažko. Dnes namiesto toho čítame: Mladí ľudia začínajú sexuálne žiť vo veku 16 až 19 rokov. V médiách nájdete mnoho článkov, kde sa to podáva takto. Je to samozrejmá a normálna vec života. Žiadne médiá nenapíšu, že sa mladí ľudia dopúšťajú smilstva. Toto robí ten zmiernený slovník. Ľudia, ktorí žijú mimo cirkvi, už smilstvo alebo cudzoložstvo nevnímajú vôbec ako niečo zlé. Je to pre nich úplne prirodzená túžba tela, ktorú je dôležité napĺňať. A ak by ste sa dostali do nejakého takého rozhovoru, počuli by ste argumenty typu: To je len vaše náboženské obmedzovanie a zastrašovanie, vy len všetko zakazujete, ničíte vzťahy a obmedzujete lásku.

Ale ja znova poviem, že Boh nás neobmedzuje, Boh chráni manželstvo a chráni vzťahy. To prikázanie má zastabilizovať manželstvá, v ktorých má byť istota ako miesto opory a povzbudenia. Máš manželku, manžela, máš niekoho, kto sa každý deň po práci vráti domov k tebe a bude ťa milovať a starať sa o teba a zachovávať ti vernosť. O to ide v tom prikázaní. O zastabilizovanie vzťahu muža a ženy.

A aby ten vzťah bol zaujímavý napriek všetkým tým komplikáciám a ťažkostiam, ktoré so sebou prináša takéto spolužitie muža a ženy, dal do toho Boh aj všetku tú vzájomnú intimitu a spojenie. Dal ho do vzťahu, kde je zodpovednosť, istota, zázemie,podpora. Tam sex patrí a tam je požehnaním. V manželstve, vo zväzku, kde je zodpovednosť, je jeho miesto.

Dnešná naša spoločnosť urobila zo sexu zábavu. Veľa chýb už pri samotnej výchove robia aj rodičia. Niekedy sa o tom oficiálne nehovorilo, rodičia to svojim deťom nijako nevysvetľovali. Dnes sa o tom deti učia už na základnej škole. Vedia o tom všetko, pretože to, čo im nepovedia rodičia, im ukáže internet. Ale neviem, či im má kto povedať, že všetky tieto intímnosti patria do manželského vzťahu? Toto im už škola nepovie. A sú rodičia, ktorí všetko vysvetľovanie svojim dospievajúcim deťom povedia vo vete: ...a nezabudni na ochranu. To im vlastne povedali, dopúšťaj sa smilstva, ži v smilstve, je to všetko v poriadku, my, tvoji rodičia, s tým súhlasíme.

Je mi jedno, že niekto povie, že som staromódny, alebo žijem sto rokov za opicami, ale hriech cudzoložstva a smilstva je stále hriechom. Apoštol Pavol o tom napísal zaujímavú vetu: Varujte sa smilstva! Každý (iný) hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela; ale kto smilní, hreší proti vlastnému telu. (1K 6,18) Tento hriech ničí teba osobne, zhadzuje teba ako osobu, ako človeka, ako Božiu bytosť a Božie stvorenie.

Kedy som teda smilníkom, alebo cudzoložníkom? Po prvej nevere? Či po 4 alebo 5 takýchto vzťahoch? Myslím, že na to ani nemusím odpovedať.

Ale aj tu, pri tomto prikázaní, nemôžeme obísť slová Pána Ježiša, ktorý cudzoložstvo, alebo smilstvo vysvetlil ešte trochu inak. Pán Ježiš v kázni na hore neodsúdil iba skutok, ktorý človek spáchal, povedal, že sa smilstva dopúšťame už aj žiadostivou myšlienkou. Že ten hriech je hriechom, aj keď sa odohrá iba v našej hlave. Možno, že si sa, milý brat, milá sestra, ako smilník a cudzoložník doteraz necítil, ani si sa za niekoho takého nepovažoval, ale žiadostivých pohľadov a túžob v srdci sa človek ubráni veľmi ťažko. Pán Ježiš nám to poriadne sťažil. Ale aj tu musím povedať, že to nie je preto, aby nám komplikoval život, ale aby nás chránil pred pokušením. Nesnaž sa k tomu hriechu priblížiť, skôr sa snaž držať si od neho odstup.

Viem, že tá naša dnešná téma je skôr osobná, ale aj tieto veci patria do života človeka. Veľa o tom písal apoštol Pavol. Ak sa človeče nevieš zdržať, tak radil, ožeň sa, založ si rodinu a ži usporiadaný život. Ak ti takýto intímny život nechýba, nemusíš sa ženiť. Je to celé o tom, aby si si urobil v týchto veciach v živote poriadok.

Žijeme v dobe veľmi rýchlych a veľakrát nezrelých vzťahov. To, čo má prísť vo vzťahu nakoniec, tým sa dnes začína. Hovorí sa tomu veľká „láska“.

Jeden náš známy prenajímal prednedávnom byt. Prihlásili sa mu dvaja mladí ľudia, ktorí sa rozhodli, že budú bývať spolu. Stretol sa s nimi ukázal im byt a oni prejavili záujem. O pár dní sa stretli znova, podpísali zmluvu, dali zálohu a prevzali si kľúče. O šesť dní volá nájomník známemu a hovorí: Rušíme nájomnú zmluvu, rozišli sme sa.

Toto je príklad toho, ako je to v dnešnej dobe všetko choré. Dnes sme sa spoznali a od zajtra skúsime spolu bývať. Kde je zodpovednosť, kde je vernosť, kde je skutočná láska v tom celom?

Tak, ako pri všetkých prikázaniach, aj pri tomto musíme povedať, že je to hriech, ktorého sa dopúšťame skutkom, svojimi zlými rozhodnutiami, zaváhaním, ale aj v myšlienkach a v srdci. A tak, ako každý hriech, aj tento potrebujeme Bohu vyznať a prosiť o odpustenie. Aj tu existuje cesta pokánia a nápravy. Jedna vec je urobiť hriech, ale dôležité je z toho hriechu vyjsť, oľutovať ho a vrátiť sa na správnu cestu.

Iná vec však je ostať v tom hriechu žiť a páchať ho ďalej, aj keď viete, že sa niečo také Bohu nepáči. Počul som raz takú parafrázovanú myšlienku z Biblie: Nie je hanba padnúť, ale ostať ležať.

Ak žiješ, milý brat, milá sestra, v takomto hriešnom vzťahu, či už je to smilstvo, alebo cudzoložstvo, uvedom si, že dnes je to pre teba výzva, aby si si dal do poriadku život. Ak je to cudzoložstvo, treba to vyznať a okamžite s tým skončiť. Ak je to smilstvo, tak ten vzťah naprav riadnym záväzkom a sľubom vernosti až do smrti. To je myšlienka prikázania: Nescudzoložíš!

Pán Boh nás pozýva k vernosti a k láske v našich vzťahoch, v našich manželstvách. Čítal som jednu kázeň, kde kazateľ hovoril o tom, že vernosť, je spôsob bytia, že je to štýl života. Tomu nás veriacich ľudí učí Božie slovo. Byť zodpovedný vo vzťahu k svojej manželke, k svojmu manželovi, aby sa na mňa mohol/mohla spoľahnúť. Aby sme si navzájom mohli dôverovať a opierať sa jeden o druhého.

Myslím si, že je to vec záväzku a rozhodnutia, ktoré môžeme urobiť kedykoľvek. Chcem byť verný a budem sa snažiť vyhýbať sa pokušeniam, pretože v Božích očiach je to hriech.

Nescudzoložíš! To nie je žiadny archaizmus. Dnes rozmýšľame nad tým, čo chráni naše najužšie vzťahy.

AMEN

Piesne: Kristus Pán vstal...; 559; 558; 556; 498; A 84; 656/5

Texty: Sk 4,5–12; Ž 23,1–6; 1J 3,16–24; J 10,11–18