4. po Veľkej noci 2020

Kázňový text: 2M 20,15

Otvárame dnes v Božom slove, bratia a sestry, ďalšie prikázanie a ak ste mali možnosť sledovať naše bohoslužby, tak viete, že je na rade siedme. A znova ako minulý týždeň musím povedať, že nás neobmedzuje. Chráni nás, aby sme spolu medzi sebou dobre vychádzali a aby sme mali medzi sebou dobré vzťahy.

Musím sa priznať, že výklad k tomuto prikázaniu sa mi písal podstatne ťažšie ako k tomu predošlému. Veď čo sa dá zaujímavé povedať k prikázaniu: Nepokradneš! Žijeme v dobe, keď tomu všetci rozumieme a na prvé počutie si človek povie, že nie je nejaký „barbar“, ktorí kradne všetko, čo vidí naokolo. Považujeme sa za inteligentných ľudí, zodpovedných a serióznych, ktorí predsa vedia, čo je to osobné vlastníctvo a ako sa má rešpektovať. Ak by som sa opýtal takto priamo: Sedí tu dnes v našom kostole nejaký zlodej? Asi sa nikto dobrovoľne neprihlási. Nepovažujeme sa za zlodejov a aj keď sme niekedy niečo zobrali, čo nebolo naše, už je to dávno zabudnuté.

Bežne sa hovorí, že v minulosti sa kradlo podstatne viac. Za socializmu vznikli také perličky ako: Kto nekradne, okráda svoju vlastnú rodinu. To tvrdenie sa ozaj nedá obrániť, aj keď sa vtedy tvrdilo, že všetko je vlastne všetkých, lebo to patrilo socialistickému ľudu. Dnes sa už tak v závodoch a fabrikách nekradne. Už to nie je všetkých, už je tam nejaký konkrétny vlastník. Takže by sa dalo povedať, že sme už na vyššej úrovní v chápaní súkromného majetku.

Ale vy starší si určite ešte budete pamätať na čas, keď ste doma nemuseli zamykať dvere, keď okno mohlo byť otvorené celú noc dokorán a na dvore mohlo zostať čokoľvek, pretože si nikto len tak nedovolil zobrať niečo z cudzieho dvora.

Tak ako to je? Sme už uvedomelí ľudia? Prial by som si, aby tak uvedomelé časy prišli aj na Slovensko. Ale zatiaľ je to stále tak, že skôr ako večer idete spať, musíte zamknúť bráničku, skontrolovať, či sú zamknuté vchodové dvere, a pozatvárané všetky okná na prízemí, aby sa cez ne niekto nedostal dnu. A nejaké cennejšie veci z dvora musia byť tak isto odložené a pod zámkom.

Stále ma prekvapuje, ako v zahraničí nechá niekto iba tak opretý bicykel na verejnom priestranstve, či otvorené auto, alebo nejaké cenné veci na dvore a pritom je bránka roztvorená dokorán. Ako je možné, že niekde ľudia chápu slovo „Nepokradneš“ a niekde to pochopiť akosi nevieme?

Rozprávať o tom, že nám Pán Boh hovorí jasne „Nepokradneš!“ je také všeobecné a neosobné. Na druhej strane privlastniť si niečo, čo nie je moje, nie je vždy tak jednoznačne odsúdeniahodné. Sú momenty, kde by sme aj trochu zaváhali. Čo tak okradnúť štát na daniach, alebo nepriznať úplne všetko? A čo tak kúpiť niečo bez DPH? To sú veci, kde aj kresťania zaváhajú, lebo toto sa im celkom ako krádež nezdá. A čo tak možnosť, keď vám nejaký obchodník ponúkne: Bez bločka to bude o 20,- eur lacnejšie? Nezaváhate? Je to dobrá ponuka. Ušetrím niečo. A ešte si v duchu povieme, že štát na nás zarobí tak či tak dosť.

Je to nepríjemné, keď to Nepokradneš! sa vzťahuje aj na takéto prípady. Potom počujete, ako štát míňa štátne peniaze a nešetrí a prepláca a zle investuje, ale vy máte byť čestní? Je hriech okradnúť zlodeja? Viete, aká je Božia odpoveď? Znie veľmi jednoducho: Ty si veriaci človek, pre teba platí: Nepokradneš!

My rozmýšľame inak. Keď všetci na okolo môžu, tak prečo ja nie? Odpoveď: Lebo Pán Boh to chce od teba takto, aby si bol príkladom a aby si bol čestný.

Viete, čo mi v takýchto chvíľach pomáha? Snažím sa vybaviť si, čo som prežíval a aký to bol pocit, keď ukradli niečo mne. Nie je to nič príjemné. Človek prežíva ohromnú zlosť a nenávisť a potom zároveň aj bezmocnosť, pretože vie, že s tým nič nedokáže urobiť. To je to, pred čím sa nás Pán Boh snaží ochrániť. Nespôsobuj takéto nepríjemné okamihy druhým, veď aj pre teba je to veľmi nepríjemné.

Aký pocit máte, keď sa dopočujete v správach, že niekto zarobil ohromné peniaze na úplatkoch, alebo že niekde v štátnej správe bola nejaká ohromná korupcia? No je to zlosť, že sa niečo také stalo, je to hnev na toho človeka a hneď na to prichádzajú aj otázky: Či nie som hlúpy, keď sa snažím byť poctivý a čestný?

Ak sa dnes snažíme vysvetliť prikázanie Nepokradneš, tak sa nemôžeme rozprávať len o nejakých hmotných veciach, ktoré sú vlastníctvom. Patrí sem celé osobné vlastníctvo človeka, ako je povesť, postavenie, jeho vnútorné prežitia a ideály. Je toho veľa, o čo môžete okradnúť človeka. Ukradnúť myšlienky niekoho iného a vydávať ich za svoje. Dnes sa veľmi vážne začalo brať plagiátorstvo. Opisovanie rôznych prác a získavanie nejakých vedeckých, akademických, či odborných titulov.

Niekedy mám pocit, že sa to učia priamo deti v škole. Napíš mi za domácu úlohu niečo o nejakom cicavcovi. A naše deti prídu domov, sadnú za internet zadajú meno zvieraťa do vyhľadávača a potom len označia text a stlačia Ctrl C a potom Ctrl V. A domáca úloha je hotová, bez toho aby sa príliš zapotili, či si museli niečo naštudovať. Myslím, že hlavne mladí vedia veľmi dobre, o čom rozprávam. A tých prác a domácich úloh je internet plný.

Potom sa čudujeme, že to nerobia iba deti na základnej škole, ale aj niektorí vrcholoví politici poznajú klávesnice Ctrl C. Myslím, že takéto „trapasy“ by veriaci človek zažívať nemal. Aj tu v takýchto veciach by sa mala ukázať čestnosť a poctivosť veriaceho človeka, teda aj nás všetkých a samozrejme aj našich detí.

Tak ako pri každom prikázaní, tak aj porušenie tohto prikázania je veľmi lákavé. Pamätám si, ako malý chlapec som chodil na družstvo v Bačkovíku. Zozadu tam na jednom mieste bola diera v plote a ako chlapci sme tam chodili do vyradených traktorov vyberať rôzne súčiastky, ako vypínače, svetielka, kontrolky. Bol to aj trochu taký adrenalín, lebo strážnici to občas chodili kontrolovať a bolo sa čím aj pochváliť pred ostatnými.

Krádež je ako každý hriech veľmi lákavá. Získate niečo veľmi rýchlo a bez práce a námahy a to človeka motivuje, aby v tom pokračoval. Väčšina zlodejov doplatí práve na to. Ak s tým raz začnú, nevedia v tom prestať a tak príde moment, keď ich chytia, alebo sa na to príde. Takýto postup má väčšina hriechov, ktoré človek urobí. Raz vás to chytí a neviete s tým prestať, až to nakoniec praskne. Preto Pán Boh hovorí jednoznačne: Nepokradneš! To čo je nepríjemné pre teba, nerob iným ľuďom.

Skúste si teraz, bratia a sestry, vybaviť, čo všetko vo vašom živote by Pán Boh zaradil ako porušenie 7. Božieho prikázania? Nepovažujte sa za bezúhonného človeka, keď radi využívate možnosť okradnúť náš štát. Sme inteligentní ľudia, ale stále máme problém aj s tak základnými princípmi ako je osobné vlastníctvo. Treba však dodať, že aj zlodeji sú dnes oveľa inteligentnejší a prešibanejší. Takže sa ešte stále budeme musieť zamykať a dávať si pozor.

K prikázaniu Nepokradneš však treba ešte niečo pridať. Toto prikázanie chráni osobné vlastníctvo človeka. Ale toto nie je úplne jednoznačná vec. Apoštol Pavol napísal v liste Korintským: Veď ktože ti prisudzuje prednosť? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal? (1K 4,7) Apoštol Pavol tam narážal na zvesť evanjelia, ale to slovo platí o všetkom, čo v živote máme. To čo máš, čo vlastníš, čo je tvoje, je tvojím preto, lebo si to dostal. Bol to dar z Božej milosti a z Božieho požehnania.

Neznamená to, že nám nebude vadiť, keď nás niekto okradne, že si jednoducho povieme, že to aj tak nebolo naše. Nie! To slovo je skôr o uvedomení si toho, aká je skutočná cena materiálnych vecí, ktoré nás obklopujú. Ak teda niečo máš, niečo vlastníš, nakladaj s tým v živote zodpovedne a múdro a nech ťa tieto materiálne veci neovládnu.

Takže jednoduchý Boží princíp nás učí kontrolovať sa a ovládať. Ruky preč od toho, čo nie je naše.

AMEN

Piesne: Kristus Pán vstal...; 345; 353; 459; 632; A 64; 656/5

Texty: Sk 8,26–40; Ž 22,25–31; 1J 4,7–21; J 15,1–8