2. slávnosť svätodušná 2020
Kázňový text: J 4,24
Poznáte, bratia a sestry, detskú pieseň: Je veľký náš Boh? Naučil som sa ju ešte na detskej besiedke. Spieva sa v nej, že Boh je veľký, je silný a nie je nič, čo by nevytvoril. A potom sa pokračuje, že stvoril hory, rieky i jasné hviezdy. Pamätám sa, že keď som sa tú pieseň učil, bolo mi všetko o Bohu jasné. Je Stvoriteľ neba, zeme a človeka a dokáže všetko, takže nikto sa mu nevyrovná.
Ale s vekom prichádzajú mnohé otázky. Aj otázky, ktoré spochybnia to, čo v detskom veku bolo úplne jasné. Ako je to s Bohom, v ktorého verím? Je možné, že by taká osoba vôbec existovala? Ako dokáže Boh stvoriť niečo z ničoho, keď nemá žiadny materiál, keď nič nedrží v ruke? A má vôbec Boh ruky? A ako môže byť Boh tu pri nás, vedieť o nás a našich problémoch, evidovať, na čo myslíme a o čom všetko vo svojom vnútri rozmýšľame, a ako v ten istý okamih môže byť na druhej strane zemegule a riešiť problémy iného človeka? Ako je to vôbec možné, keď nás je cez 7,75 miliardy? A ako môže Boh vidieť to, čo sa deje tu a zároveň vidieť, čo sa deje niekde v Afrike? A ako do toho celého ešte stíha zasahovať, ako ovplyvňuje to, čo sa deje? Ako to Boh dokáže s dvoma rukami a dvoma nohami a dvoma ušami, dvoma očami...?
Položili ste si už tieto otázky? Myslím, že každý už nad niečím takým rozmýšľal a nie je také jednoduché na nich odpovedať. Viera človeka musí bojovať aj s takýmito otázkami. A je jedno, že ste si ich už raz v živote zodpovedali a mali ste v nich jasno. Prejde nejaký čas a oni sa znova vrátia a znova sa vám zdá, že to nie je možné a že sa niečo také nedá a že Boh toto všetko nemôže zvládať. Bolo jednoduchšie byť dieťaťom a jednoducho veriť bez pochybovania.
Musím sa priznať, že neviem, ako Pán Boh stíha riešiť problémy 7,75 miliardy ľudí na zemi. Ale viem jednu vec, že si nesmiem Boha predstavovať ako človeka s ľudskými schopnosťami. Je pravdou, že aj Biblia to občas robí, robil to aj Pán Ježiš, keď vykresľoval Pána Boha vo svojich podobenstvách ako človeka, ako otca, alebo ako pána, ktorý odchádza na cesty a niečím poveruje svojich služobníkov. Dúfam však, že veriaci ľudia vedia, že to sú len určité obrazy, ktoré vysvetľujú len jednu vlastnosť Boha.
Keď napríklad Ježiš rozprával podobenstvo o márnotratnom synovi, tak tým nechcel povedať, že Pán Boh čaká na nejakej lúke, kým sa k nemu vrátia všetky márnotratné deti. A že, keď tú lúku, na ktorej čaká, nenájdete, tak máte jednoducho smolu. Takto to predsa nie je. Na tom podobenstve chcel Pán Ježiš ukázať, že ak človek príde k Bohu s kajúcim srdcom, tak Ho neodženie, ale príjme ho a odpustí mu ako milujúci otec. To podobenstvo je len obrazom a vykresľuje nám jednu charakterovú črtu Boha.
Ak si človek chce zodpovedať všetky tie otázky o tom, ako Boh stíha, či nestíha robiť všetko, mal by pochopiť jednu základnú vec, o ktorej v našom kázňovom texte hovoril apoštol Ján. Boh je duch... Ak si chceš čo i len trochu Boha predstaviť, prestaň s tým, že si ho budeš predstavovať ako človeka. Boh je duchovná bytosť a je súčasťou duchovného sveta. Ten však vo veľmi malej miere dokážeme vnímať. Už som to viackrát spomínal, že sme príliš racionálni a akosi sa nám stratil cit pre duchovný svet, ktorý je všade okolo nás.
Takže hovoriť racionálnemu človeku 21.storočia o duchovnom svete je príliš zložité. No a druhá vec je, že ani my farári sa v ňom celkom nevyznáme, aj keď sme študovali teológiu. Mnohým veciam z toho duchovného sveta nerozumieme.
Božie slovo však hovorí jasne: Boh je duch... Je to duchovná bytosť a tak ho máme vnímať, tak sa mu máme snažiť rozumieť a dokonca ho aj tak máme vzývať. To slovo súvisí s Božou oslavou, vyzdvihovaním, ale je aj o komunikácii s Ním.
Nie je to ako s človekom. Nemusíš ho vidieť, aby si sa s Ním mohol rozprávať. Nemusíš sa ho dotknúť, aby si mal istotu, že je tu pri tebe. Nemusíš ho počuť, aby si vedel, že keď niečo povieš, nepôjde to do vetra. Ak sa chceš priblížiť Bohu, musíš k nemu pristupovať ako k duchovnej bytosti.
Tu neobstojí nič také ako: Ukáž mi Boha a budem v Neho veriť. Keď 12. apríla 1961 vyletel Jurij Gagarin do vesmíru a po 108 minútach pristál, krátko na to propaganda v Sovietskom zväze tvrdila, že Boha vo vesmíre nevidel, takže to je dôkaz, že Boh neexistuje. Bolo naivné si myslieť, že toto zlomí vieru veriacich ľudí.
Božie slovo hovorí, že Boha nikdy nikto nevidel. Na jednej strane je duchovná bytosť a ďalším argumentom je, že pred Bohom nemôže obstáť hriešny človek, pretože by ho Božia svätosť a čistota zabila. Prorok Jeremiáš videl v chráme „lem“ rúcha Hospodinovho a kričal, že zomrie, lebo je hriešny človek. Mojžiš bol jedným z tých, ktorý sa dostali veľmi blízko k Bohu, to však potom Izraelcom spôsobovalo nemalé problémy. Jeho pokožka tváre veľmi zvláštne žiarila a tak si ju musel zakrývať, keď sa rozprával s ľuďmi. A môžeme spomenúť ešte proroka Eliáša, ktorého ukryl Boh v jaskyni a popred ňu prešla Božia sláva. Ale najprv sa strhla víchrica, ktorá strhávala skaly, potom prišlo zemetrasenie a na to oheň, a po tom všetkom prišiel tichý vánok a v tom bol Hospodin. Ale ani Eliáš Boha nevidel.
Takže aký je Boh? Kto vlastne je a ako si ho máme predstavovať? Apoštol Pavol, keď kázal v Korinte o Bohu povedal: Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás... (Sk 17,27) Myslím si, že to je dôležité. Nemôžeme sa spoliehať na ľudské vnemy. Ani hmat, ani zrak, ani dotyk, ani čuch nám v tomto nepomôžu. Ale môžeme sa spoliehať na slová Pána Ježiša Krista, ktorý povedal: Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. (Mt 18,20) Takto nám to sľúbil a takto je medzi nami skrze Svätého Ducha. Nie je ďaleko, aby nepočul, a nie je tak ďaleko, aby nás nevidel. Veď nám aj vlasy na hlave spočítal.
Takto vnímame Pána Boha a jeho blízkosť. Je to v duchu a je to vierou, cez jeho slovo a cez jeho zasľúbenia. Ak sa chcete priblížiť Bohu, ak ho chcete vzývať, to nie je iba oslavovať, ale mať s Ním kontakt, musíte mať na mysli ešte jednu vec: ...tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.
Je veľmi dôležité, aby to bolo v pravde. To je bez falošnosti, bez pretvárky a vždy čo najúprimnejšie.
Máte nejaké tajomstvá, bratia a sestry? Každý ich máme. Deti majú nejaké tajomstvá pred rodičmi, niečo zasa skrývajú pred rovesníkmi a kamarátmi, niečo zasa pred dospelými. Ale aj my dospelí máme nejaké tie tajomstvá. Niečo skrývame pred deťmi, niečo pred manželom, manželkou, niečo skrývame pred farárom a niečo pred susedmi. Človek to akosi berie tak automaticky, nie je na to nič ťažké ukryť nejakú vec, či nejakú informáciu. Sú veci, ktoré nechceme, aby vedeli ostatní.
Naučili sme sa byť neúprimní a kontrolujeme sa, čo komu povieme a čo komu nepovieme. Dokonca máme pocit, že pred každým dokážeme niečo skryť.
Problém však je, že vo vzťahu k Bohu musíte byť vždy úprimní a pravdiví, pretože Boh vie o nás úplne všetko.
Na stretnutí mužov sme sa rozprávali, ako moslimovia, aj keď majú zakázaný alkohol, večer na izbe pili. Na otázku, či už teraz môžu, odpovedali, že vonku je tma, takže Alah teraz nevidí. Asi Alaha oklamať môžete, ale Hospodina nie.
Preto to Ježišovo upozornenie: tí, čo Boha vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. Toto by sme sa mali naučiť vo vzťahu k Bohu.
Keď sa modlia mládežníci občas do kruhu a nevedia, čo povedať, povedia: ...Pane Bože ďakujem, že sme sa stretli... raz som sa ich pýtal, či to myslia vážne, alebo je to len taká vetička na vyplnenie času. Dobre, sú to mladí ľudia a učia sa mať vzťah s Bohom. Ste v modlitbách vždy, bratia a sestry, úprimní? Hovoríte Bohu vždy pravdu?
Sami viete, aké je to trápne, keď vám povedzme deti doma klamú a vy viete, že to, čo rozprávajú, tak nie je. Koľko takých trápnych chvíľ musí zažívať Boh s nami?
Takže nezabudnime: Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.
AMEN
Piesne: Ó Ježiši...; 171; (173); 170; 181; A 44; 656/5
Texty: Ez 36, 26 – 27; Ž 100, 1 – 5; R 8, 6 – 11; J 4, 19 – 26
