7. po Sv. Trojici 2020
Kázňový text: Kaz 3,1-15
S Kazateľom dnes otvárame ďalšiu čas rozmýšľania nad životom. Dnes to však nebude o teste, v ktorom sa Šalamún snažil nájsť hodnotu a zmysel života, a nie je to o nejakých pokusoch a omyloch. Náš text je skôr o jeho pozorovaní života. O tom, čo videl okolo seba a čo vypozoroval. O tom, že v ľudskom živote sa striedajú obdobia radosti i smútku, akési protiklady, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Tá pasáž je z knihy Kazateľ dosť známa a aj veľmi často citovaná, pod názvom: Všetko más svoj čas.
Text: Kaz 3,1-15
Keď si to človek číta, pripadá vám to ako nejaká umelecká báseň, na ktorej pochopenie potrebujete aspoň trochu umeleckej duše. Ale keď si to prečítate viackrát a rozmýšľate nad tým, uvedomíte si, že to ozaj vystihuje realitu života.
Všetko v ľudskom živote ma svoj určený a ohraničený čas. Je pre nás prirodzené, že na niektoré veci máme vyhradené obdobie a ak ich v tom čase nestihneme urobiť, väčšinou ich už nikdy neurobíme. Šalamún si uvedomil, že tak je to normálne v ľudskom živote, že je to prirodzené a že s tým treba počítať.
Možno budem pre niekoho dnes nepríjemný, ale aj pre samotného Šalamúna bolo deprimujúce tieto veci okolo seba sledovať. V podstate len trochu viac umelecky povedal to, čo často hovoríme aj my: Prepásol si čas, alebo konštatujeme, že čas sa nedá vrátiť, čo sa raz stalo, už sa neodstane... a podobné vyjadrenia.
Je to v poriadku, keď strávime nejaký príjemný čas, alebo keď využijeme dobre čas na niečo, s čím sme spokojní, ale horšie je to, keď musíme konštatovať, že nám niečo ušlo, že sme niečo nestihli, že sme premárnili nejaký okamžik a už nedostaneme ďalšiu príležitosť. A vtedy zažívame to, čo zažíval aj kráľ Šalamún. Zdeptaný konštatoval, že je to márnosť, pretože kolobeh života sa nedá zastaviť.
Začnem od toho najťažšieho. Je čas narodiť sa i čas umierať... je to logické, je nám to jasné a predsa s narodením problém nemáme, ale s umieraním áno. Nevieme prijať smrť blízkeho človeka, ťažko ju zvládame, vie nám zobrať vietor z plachiet, vie nám zobrať chuť zo života. Pritom vieme, a aj rozum a ľudská logika hovoria, že každý raz musí umrieť.
Šalamún nenapísal niečo, čo by sme nevedeli, neobjavil Ameriku, len pripomenul človeku, že je tu niečo, čo nás obmedzuje, alebo naháňa a komplikuje nám život. Myslím si, že Šalamún si uvedomil jednu dôležitú vec, že človek si nemôže robiť niektoré veci, kedy sa mu zachce. Jednoducho sme limitovaní časom. ...(je) čas sadiť i čas vytŕhať zasadené...
Myslím, že tomuto rozumieme. Každý hospodár vie, že každá plodina má presný čas, keď ju musíte zasiať do zeme, aby ste potom mohli pozbierať úrodu. Darmo by ste sadili priesady papriky a uhoriek v septembri. Ani pšenica sa neseje v júni. Všetko to má svoj presný čas a keď ho hospodár prešvihne, možno pre zlé počasie, alebo nejaký iný dôvod, musí vedieť, že už úrodu mať nebude.
A tak, ako je to so sadením a zbieraním úrody, tak je to aj so životom človeka. Je čas, kedy sa chodí do školy a kedy sa má človek učiť, je čas, kedy sa má oženiť, a je čas, kedy má splodiť deti, je čas, kedy ma stavať dom a kedy má robiť najdôležitejšie rozhodnutia v práci, je čas, kedy už má viac odpočívať a potrebuje sa šetriť a je čas, kedy sa ma pripravovať na odchod z tohto sveta.
Ja viem, že dnes sa ľudia tvária, že to tak už nie je a že sme sa z takých pút už vyslobodili, ale nie je to pravda. Dnes si myslíme, že žena môže mať deti v päťdesiatke, muži sa rozvádzajú a nanovo ženia v šesťdesiatke a chytá ich druhá puberta a niekto namiesto toho, aby si uvedomoval blízkosť smrti a rozmýšľal nad svojím životom má pocit, že má 40 a môže riešiť všetko možné.
Možno je to až také trápne konštatovanie, že čas neoklameš. Nespomalíš ho, ani neurýchliš, jednoducho sa mu musíš podriadiť. Takže ani zdravá výživa, ani plastické operácie, ktoré pomôžu nejaké tie vrásky natiahnuť, alebo tá kvalitná farba, ktorá prekryje šediny, či perfektný make-up, môžu oklamať pohľad človeka, ale s časom neurobia nič.
Sami to poznáte, je čas, keď sa má človek učiť a chodiť do školy, dá sa to aj neskôr, ale je to oveľa namáhavejšie dostať niečo do hlavy a pamätať si, keď chodíte do školy v tridsiatke, či štyridsiatke. Vy, ktorí ste boli donútení študovať neskôr, by ste o tom vedeli veľa rozprávať. Nehovorím, že sa to nedá, hovorím, že keď je človek mladší zvláda stres a skúšky podstatne lepšie a ľahšie ako keď je starší. Je čas, kedy sa má človek oženiť a vydať. Čím sme starší, tým viac vyberáme, ideme do toho viac s rozumom a viac zvažujeme. Keď je človek starší, je to oveľa komplikovanejšie. I na to je v živote nejaký najvhodnejší čas. Nepoviem, že sa to nedá aj v neskoršom veku, ale je to iné a je to zložitejšie.
Je čas aj na deti a rodinu. Mladší ľudia ľahšie zvládnu vstávanie po nociach, stresy pri deťoch, starostlivosť o dieťa, vyťaženosť v práci. Do určitého veku to ide oveľa jednoduchšie. A je rozdiel aj v prístupe k výchove detí, keď máte 30 a keď máte 50. Áno musíme povedať, že sa všetko dá, ale treba domyslieť aj veci do budúcna. Keď bude mať vaše dieťa 25 rokov a bude končiť školu, vy budete mať 75, ak sa toho dožijete.
Keď čítam slová z Kazateľa Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu... tak mi prichádzajú na um mnohé veci dnešnej doby, keď si človek povedal, že to tak nie je a že on s tým časom jednoducho vybabre. Nie! Myslite na to, bratia a sestry, že na všetko v živote človeka je nejaký čas a v tom čase tú vec treba urobiť, lebo tak je to rozumné a správne.
Uvedomte si, že my neriadime čas ani nespravujeme čas. Nespomalíme ho, ani ho nedokážeme urýchliť, nie sme pánmi času, my sa musíme vtesnať do tých minút, hodín, dní, mesiacov i rokov, ktoré nám dal Boh. A nech už túto biblickú knihu Kazateľ kritizujeme, že je veľmi depresívna a tak nejako málo hovorí o Bohu, tak táto pasáž z 3. kapitoly je dôležitým svedectvom o Bohu a jeho moci.
Viete o tom, že u Boha nie je čas? Je to zvláštne a pre nás ani nepredstaviteľné, že Boh nemusí počítať, ako plynie čas, nemusí sa pozerať na hodinky a nemusí mať na stole kalendár na rok 2020. Boh je večný, nemá začiatok ani koniec. Načo je Bohu počítať čas? To je ten zvláštny verš v Biblii, ktorý hovorí, že u Boha je tisíc rokov ako jeden deň a jeden deň, ako tisíc rokov. To iba my musíme počítať čas, pretože nás limituje a nás obmedzuje.
A nedá mi, aby som obišiel vyšší vek a starobu. Tiež je to určený čas na niečo. Je to čas, keď sa život rapídne spomalí. Človek má zrazu viac času, prestanú vás baviť veci, o ktoré ste sa dovtedy zaujímali, prichádzajú choroby, ktoré vás obmedzujú v práci, je to čas na hlbšie rozmýšľanie. Myslím, že je to naschvál, pretože staroba je čas aj na to, aby sa človek pripravil na prichádzajúcu smrť. Všetci vieme, že je čas narodiť sa, ale aj čas umierať a zomieranie potrebuje prípravu.
Zdá sa mi až barbarské, že niektorí starší ľudia budú riešiť čokoľvek iné, ale neporozmýšľajú nad tým, čo bude, keď príde smrť? Kam sa poberú, čo sa s nimi stane a ako sú pripravení na tento moment? Budú radšej riešiť politiku, šport, seriály, ale tú najzákladnejšiu vec, ktorá sa ich bytostne dotýka, tú nechajú bokom.
Ak hovorí Kazateľ, že je čas narodiť sa a je čas aj umierať, tak hovorí o tom, že ten čas máš na to využiť. Neberte tento text, bratia a sestry, ako depresívne konštatovanie, že všetko más svoj čas a ja som v niektorých tých určených veciach už niečo prešvihol. Ja ten text vnímam ako výzvu k rozhodnosti, ku ktorej nás Pán Boh pozýva. Neplač nad tým, čo si nestihol a čo ti možno nevyšlo tak, ako si si to prial, skôr sa sústreď na to, že máš ešte čas niektoré veci dobehnúť a bolo by nezodpovedné tieto veci neurobiť. Ak ste dospelí, tak si uvedomte, že Boh od vás očakáva vážne a zodpovedné rozhodnutia. Áno, do niektorých vecí ideme akoby naslepo, ale je treba ich urobiť.
Na záver dnes slová evanjelia, ktoré som našiel priamo v našom texte. Šalamún ich povedal v závere v 11. verši: 11Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.
Tá veta je nesmierne dôležitá a veľmi nádejná. Limituje nás čas, v ktorom žijeme a myslím, že si ani nevieme predstaviť, že by sme nemuseli dávať pozor a nemuseli sledovať, ako sa náš čas míňa. Nevieme žiť mimo času. Ale Pán Boh urobil pri nás jednu zaujímavú vec, ktorú si Šalamún všimol. Že napriek tomu, že nás obmedzuje čas a vnímame svoju pominuteľnosť, všetci do jedného túžime po večnosti. Tú večnosť do nás Pán Boh vložil a my by sme ju chceli dosiahnuť. Tá túžba žiť a prekonať ten obmedzujúci čas je uložená v každom jednom z nás. Ak ju Boh do nás vložil, tak ona je skutočná, je reálna a je aj vďaka jeho milosti pre nás dosiahnuteľná. To je zvesť evanjelia. Áno, je čas narodiť sa i čas umierať, ale je aj čas myslieť na večnosť, na nesmrteľnosť, ktorú do nás Boh vložil. Na ňu sa pripravujeme a nový život čakáme.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 270; 575; 351; 638; A 55; 656/4
Texty: Ez 2,1–5; 2K 12,2–10; Ž 123, 1 – 4; Mk 6, 1 – 13
