8. po Sv. Trojici 2020
Kázňový text: Kaz 3,16-4,6
Zažil si už, brat-sestra, chvíle bezradnosti a beznádeje? Momenty života, ktoré sa blížili k zúfalstvu? Čas, keď človeka pochytí beznádej a všetko mu pripadá čierne a v ničom nevidí do budúcna nejakú nádej?Je to nepríjemné, keď musíme povedať, že aj takéto chvíle patria do života človeka.
Keď sa vám začne rúcať svet, prídu zlé správy, možno vám zomiera niekto blízky, k tomu všetkému sa s niekým ešte hádate, prestanú si s vami rozumieť vaše deti a jednoducho je toho na vás zrazu priveľa. Viem, že aj takéto momenty prídu do života človeka a nikomu z dospelých takéto prežívanie nie je cudzie. V takýchto chvíľach, ani dobré veci a dobré správy nevieme prijať ako dobré a nevieme si ich uvedomiť ako pozitívne. Je to ťažké rozpoloženie človeka. Možno tak sa dajú vnímať aj dnešné slová Kazateľa, ktoré som vám prečítal.
To, čo začalo Šalamúna veľmi deprimovať pri jeho rozmýšľaní nad hodnotami života, bola ľudská pominuteľnosť. Blížiaca sa smrť, koniec života, koniec prác a námahy a potom prichádza veľký otáznik. Keď čítate tie dnešné Šalamúnove slová, vidíte, ako sa nedokázal ubrániť takému vnútornému smútku. Prirovnal ľudský život k životu zvieraťa a rozmýšľal, že tak ako umiera jeden, umiera aj druhý a plný pochybností sa pýta: Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol, do zeme? Je to ozaj až také nekresťanské premýšľanie, veď práve naša viera nám vlieva nádej. Tak by predsa žiadny veriaci človek nemal rozmýšľať! Veď tu Šalamún popiera všetko, popiera Boha, Božiu moc, dielo spásy človeka! Ako je toto možné? A ako je možné, že niečo také sa dočítate v Biblii, v Božom slove?
Chcem, aby ste si dnes, bratia a sestry, uvedomili, prečo toto v Biblii je. Ak by ste vybrali len túto Kazateľovu otázku a vytrhli ju z kontextu, tak máte jasný dôkaz o tom, že Biblia je plná protirečení. Na jednej strane hovorí o večnosti a na druhej strane pochybovačne kladie otázku: Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor...? Je to možné, je to v poriadku?
Uvedomte si, že ten text nie je o protirečení Božiemu slovu. Kniha Kazateľ je o prežívaní, o pocitoch človeka, áno aj o beznádeji, ktorú človek môže v živote zažiť. Je to opis toho, ako aj my v niektorých momentoch veľmi beznádejne rozmýšľame. Je to o tom, že aj mne aj vám sa, brat a sestra, môže stať, že dôjdete do bodu, keď našou mysľou prebehne myšlienka: Existuješ, Bože, keď toto zažívam? Keď v mojom živote si toto dopustil?
Všimli ste si, aké chaotické je aj to Šalamúnovo rozmýšľanie? Pýta sa, či je vôbec nejaký večný život, ale na druhej strane napíše: Spravodlivého i bezbožného bude súdiť Boh, lebo každý počin i skutok má svoj čas. Tak čo vlastne platí? Jedno či druhé?
Takto to to vyzerá, keď viera v našom vnútri bojuje s pochybnosťami. To je presne to, čo sa v človeku odohráva. Ťažké momenty života, ktoré nám podkopávajú našu vieru a naše presvedčenie sa doslova bijú s tým, čomu veríme. Na jednej strane som veriaci človek, žijem vo viere a v presvedčení, že Boh je skutočný, že mi pomáha, že ma vykúpil skrze Ježiša Krista z mojich hriechov a proti tomu sa postavia všetky moje životné ťažkosti a problémy, keď sa moja viera podlamuje a napádajú ma všetky možné pochybnosti a to všetko sa vo mne bije.
Naučil som sa veriť a spoznal som Boha a do toho prichádza diabol, ktorý to všetko podkopáva a spochybňuje a tvrdí, že keby bol Boh tak, ako tomu verím, nebol by som predsa v takom ťažkom rozpoložení. Veď, keby bol Boh skutočný, určite by ma zachránil a pomohol mi. Kto v tom boji zvíťazí? Kto vyhrá? Na rodinnom tábore sme hovorili o Božej výzbroji a tam je presne ten obraz bojovníka, ktorý štítom viery odráža ohnivé šípy toho nešľachetníka diabla.
Pozrite si, bratia a sestry, cez týždeň ešte raz tú 3. a 4. kapitolu knihy Kazateľ, alebo si prečítajte ešte raz aj ďalšie kapitoly a zbadáte v nich ten vnútorný boj človeka, ktorého deprimuje nešťastie ľudí, nespravodlivosť vo svete a potom aj tá prichádzajúca smrť človeka. A tá jeho viera s tým bojuje, ale občas vidno, ako prehráva a zachvacuje Šalamúna beznádej.
Takže čítame na jednej strane, ako Šalamún hovorí jednoznačne, že toto ti do života Boh dáva, bude ťa raz brať na zodpovednosť a v ďalších veršoch píše, že všetko je márnosť a honba za vetrom, pretože mnohé veci nemá človek vo svojich rukách a nedokáže zastaviť zlo, alebo vybojovať spravodlivosť pre ukrivdených. Píše: A znova som videl všetky útlaky, ktoré sa dejú pod slnkom; videl som slzy utláčaných, a nik ich nepotešil; násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov, a nik ich nepotešil.2Preto som nazval šťastnejšími tých, ktorí dávno zomreli, ako živých, ktorí dosiaľ žijú.
Šalamún bol kráľ a keď videl, ako žijú ľudia aj v jeho kráľovstve, vnímal nespravodlivosť, ktorá sa medzi ľuďmi deje, cítil vlastnú zodpovednosť. Je to jeho kráľovstvo, on by mal byť ten, ktorý zjedná v tejto veci nápravu. Lenže ani z jeho pozície sa nedalo dať do poriadku všetko. Nedokázal pomôcť každému, nedokázal každého zachrániť, nevedel pre každého vybojovať spravodlivosť.
Žijeme vo svete, v ktorom je hriech a s ním sú tu aj následky hriechu. Nechytá vás občas pocit beznádeje, keď vidíte nejaké nešťastie človeka, nejakú ľudskú biedu, ale neviete v tom nijako pomôcť?
Ja sa priznám, že niekedy chodím z pastorálnych návštev zdeptaný. Niekde by bolo treba lepšiu lekársku starostlivosť, kvalitnejšie vyšetrenia a rýchlejšiu a pedantnejšiu pomoc, niekde by sa zišlo viac peňazí, inde zasa aby sa urovnali rodinné spory, dakde by bolo treba viac lásky a súcitu s tými ľuďmi, inde zasa viac pokory, a inde zase skromnosť a inde zasa viac starostlivosti tých mladších o tých starších. Najviac ma ubíja, že neviem pomôcť, aj keby som chcel. Neviem ako. Občas mi chýba aj odvaha niečo povedať, pretože mám pocit, že to nepomôže zmeniť veci k lepšiemu. Práve tá bezmocnosť je na tom najhoršia. To sú tie šípy pochybností, s ktorými musí naša viera zápasiť a ktorým musí odolávať. Pane Bože, prečo s tým niečo neurobíš, veď pre teba to predsa nemôže byť problém?
Myslím, že nie som jediný, kto zažíva tak problematické momenty ako kráľ Šalamún. Ale oproti Šalamúnovi máme my dnes jednu veľkú výhodu. My sme tí, ktorým už bolo zvestované evanjelium. A kniha Kazateľ to evanjelium skutočne potrebuje. Šalamún o Pánovi Ježišovi nevedel ešte vôbec nič. Nevedel nič o dokonalej obeti Božieho Syna za naše hriechy, nevedel ešte nič o premožení smrti a víťazstve nad tým najväčším nepriateľom človeka. Máme pred kráľom Šalamúnom nesmiernu výhodu, my všetko toto vieme. A tak oveľa jednoduchšie by sa nám malo bojovať s našimi pokušeniami a našou beznádejou.
Nepovedal by som, že toho zla je v našom svete menej. Máme mnoho vymožeností a výdobytkov techniky, máme oveľa väčšie poznanie, máme oveľa viac vedomostí, ale bolesti a utrpenia ľudí na tejto zemi je stále veľa. Takže určite nedokážeme zastaviť všetko zlo a nezabránime každému utrpeniu a každej bolesti. Ak nedokážeš zmierniť bolesť a utrpenie druhého človeka, môžeš mu byť v tom utrpení nablízku. Môžeme aspoň plakať s plačúcimi a tak dať najavo našu ochotu pomôcť. My občas len skonštatujeme, že nevieme toho človeka zachrániť. Áno, možno nie sme lekári a nevyliečime ho, nie sme psychológovia a nepomôžeme mu, ale sme bratia a sestry v Kristovi, takže nám nič nebráni, aby sme takého človeka navštívili a potešovali ho v jeho kríži.
A čo sa týka pochybností, tie tiež budeme počas života zažívať. Ale to všetko, čo vieme z Božieho slova, to všetko, čo vieme o diele spasenia skrze Pána Ježiša Krista, nám má pomôcť v tom, aby sme nad týmito pochybnosťami zvíťazili. Aby sme vierou odrazili všetky ohnivé šípy toho nešľachetníka.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 264; 316; 337; 633; A 56; 656/4
Texty: Ám 7,7–15; Ef 1,3–14; Ž 85, 8 – 14; Mk 6, 14 – 29
