• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2021 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

Nedeľa po Novom roku 2021

Kázňový text: Joz 1, 1-9

Bratia a sestry, dnes máme nedeľu po Novom roku a rád by som urobil jednu zmenu. Je to aj na základe spätnej väzby od poslucháčov, či divákov, ktorí povedali, že už bolo dosť politiky a pandémie a že sa veľmi veľa točíme okolo týchto vecí. Majú pravdu v tom, že je toho akosi veľa. Na druhej strane musím povedať, že tým žijeme a stretávame sa s tým každý deň. Takže je prirodzené, že, ak hovoríme o súčasnom živote a prepájame to, čo z Božieho slova čítame, so životom, tak stále o túto tému zakopneme.

Ďalšia vec, ktorá s našou situáciou súvisí, je, že ešte niekoľko nedieľ sa nebudeme môcť vidieť v zhromaždení a tak som sa rozhodol, že sa znova niekoľko týždňov budem venovať jednej konkrétnej téme, alebo ešte lepšie povedané, jednej konkrétnej biblickej knihe. Pozývam Vás dnes k čítaniu a k štúdiu biblickej knihy Józua. Nepreberieme si všetky verše a všetky detaily knihy, ale chcel by som, aby sme si ju spolu prečítali a rozobrali najdôležitejšie momenty, ktoré táto biblická kniha zachytáva. Ak si z kapitol prečítame len niekoľko veršov, vám nič nebráni, aby ste si v priebehu týždňa našli čas a prečítali si ju celú.

Možno sa mi podarí zodpovedať aj niektoré ťažké otázky, ktoré vás pri čítaní niektorých starozmluvných textov trápia. Takže, bratia a sestry, pusťme sa do toho.

TEXT: Joz 1, 1-9

Kniha Józuova opisuje udalosti po smrti Mojžiša, ktorý doviedol Izraelský národ k hraniciam Kanaánu. Bolo to až po 40-ročnom putovaní. K hraniciam došli skôr, ale pre neveru a pochybnosti, sa ešte ďalšie desiatky rokov pohybovali v ich blízkosti, až došli k rieke Jordán, ktorá bola vtedy prirodzenou hranicou Kanaánskych národov. Mojžiš zomrel na hore Nébo, kde mu Pán Boh ukázal krajinu, ale jeho noha už hranice neprekročila.

Možno je to hriešna myšlienka povedať, že aj Mojžiš bol „stará štruktúra“. Tiež bol poznačený otroctvom v Egypte a urobil pár zlých rozhodnutí, ktoré ho obrali o možnosť vstúpiť do zasľúbenej zeme. Myslím si, že sa to aj historicky potvrdzuje, že niekedy musí vymrieť jedna generácia, aby sa ľudia zmenili a začali rozmýšľať inak. Preto to 40 ročné putovanie púšťou. Ťažko by sa dobíjala zasľúbená zem so zlomenými ľuďmi, ktorí to egyptské otroctvo nosili stále v srdci.

Občas si myslím, že aj my, ktorí sme zažili roky komunizmu a obmedzovania, nevieme celkom žiť v demokracii. Znie to možno strašne, keď to človek povie takto, ale asi sa musí vymeniť jedna generácia ľudí, aby sme sa vyslobodili zo „socialistického“ rozmýšľania, keď sa o nás má starať štát a zabezpečovať všetky naše potreby. Aby som sa nikoho nedotkol, ja sa rátam tiež k tej generácii, ktorá sa musí vymeniť.

Ale Józua a ešte jeden muž menom Káleb boli výnimkou. Tí zažili otroctvo a došli až do zasľúbenej zeme. Dokázali Bohu dôverovať a až slepo sa spoliehať na Jeho zasľúbenia. A to bol dôležitý moment.

Józua teda preberá vedenie národa a organizuje prechod cez Jordán. To je moment, keď sa začína obsadzovanie Kanaánu, teda územia, ktoré Pán Boh sľúbil ešte Abrahámovi a jeho potomkom. Musíte uznať, že na toto bolo treba ohromnú vieru. Abrahám žil okolo roku 1700 pred Kristom, Izraelci prišli k hraniciam Kanaánu po 500 rokoch v roku 1230 pred Kristom. Boli rozhodnutí prekročiť Jordán a zobrať si túto krajinu len preto, že 500 rokov predtým, ich prapraprapra... dedovi Abrahámovi Pán Boh povedal, že táto krajina bude ich vlastníctvom. Patrí im a je to navždy ich zem.

Predstavte si, že si postavím na vašom dvore stan a poviem vám, že tento pozemok Pán Boh sľúbil môjmu prapra-dedovi, takže mám naň plné právo. Veľmi absurdná predstava. Z pohľadu Kanaánskych národov - áno. Z pohľadu Izraelcov - nie. Hospodin, Stvoriteľ neba i zeme, povedal, že táto krajina bude patriť nám a našim deťom a oni túto vieru medzi sebou udržiavali 500 rokov. 500 rokov umierali a rodili sa nové generácie a stále si odovzdávali presvedčenie, že Kanaán je ich zem, kde raz budú žiť ich potomkovia. A nikde inde nebudú šťastní a nebudú spokojní, iba tu na tomto mieste.

Pre nás to je ťažko pochopiteľné. Pozrite sa, ako sa dnes vyvíja svet. Ľudia už nemajú vzťah k zemi, kde sa, povedzme, narodili. Zbalia si kufre a vycestujú do Anglicka, do Írska, aj hocikde na koniec sveta a žijú si tam a nezaujíma ich to napojenie na Slovensko. Nie sme nejakí patrioti. V Židovstve je tento zvláštny vzťah ku zasľúbenej zemi dodnes. A aj keď mnoho Židov žije dnes kdekade rozptýlených po svete, ten vzťah k Izraelu tam stále je.

Kresťania tento obraz túžby po zasľúbenej zemi vykladajú ako predobraz našej túžby po zasľúbenej zemi v nebesiach. Tým by sme mali ako veriaci ľudia žiť všetci. Naša otčina je v nebesiach, je to miesto, ktoré nám zasľúbil Pán Ježiš. Doslova povedal, že nám ide pripraviť miesto a keď odíde a pripraví nám miesto, zase príde a poberie si nás k sebe... Toto zasľúbenie tu máme od dôb Pána Ježiša Krista a odovzdávame si ho z generácie na generáciu už skoro 2000 rokov. Máte, bratia a sestry, 100% vieru v Božiu domovinu? Máte vieru vo večný život v nebesiach? Tam putujeme, to je naše miesto, prichystané pre nás.

Mám pocit, že viac lipneme na tejto zemi, kde sme si postavili krásne domy, zabývali sme sa tu, akoby sme tu mali žiť navždy, a to povedomie zasľúbenej zeme je tu už iba ako nejaká fatamorgána. Niečo neisté, nejasné, čomu sa ani veľmi neoplatí veriť.

Presne takýto prístup spôsobil, že sa Izrael motal 40 rokov púšťou, kým vymrela generácia pochybovačov. S takými ľuďmi by bol Mojžiš veľmi ťažko obsadil mestá a územia Kanaánu.

Ak neveríš, milý brat, milá sestra, na zasľúbenú zem v nebesiach, na miesto, ktoré nám Kristus pripravil, tak s takýmto prístupom dôjdeš akurát tak do hrobu. Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. (Žid 11,6) Myslím, že tú vieru vo večný život si musíme viac budovať. Upevňovať a utvrdzovať sa v nej a takisto sa aj sústrediť na život, ktorý nás tam čaká.

Tak, ako to vtedy vnímali Izraelci. Táto krajina je moja, patrí mi, lebo mi to môj Boh sľúbil. Taká by mala byť aj naša viera vo večnosť. Večný život mi patrí, lebo mi to Pán Ježiš sľúbil.

Náš text ešte opisuje, ako Pán Boh preniesol celé to Mojžišovo vedenie na Józuu. Buď silný a odvážny, lebo ty do dedičstva pridelíš tomuto ľudu krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil dať ich otcom. 7 Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani napravo, ani naľavo, aby si mal úspech, kamkoľvek vkročíš. Pre Józuu to bola veľmi zložitá a ťažká situácia. Čakalo ho dobíjanie území, čiže vojnový konflikt s mnohými kráľovskými mestami v Kanaáne. To už nebolo iba putovanie. Všetko to stálo na dôvere v Boha a v Božie vedenie. Preto dvakrát výzva k tomu, aby bol silný a odvážny, a preto to pripomenutie, aby neuhol napravo, ani naľavo.

Ak tento vstup do zasľúbenej zeme zoberieme ako predobraz našej cesty do večnosti, tak tu tiež platí absolútna dôvera. Prechod človeka cez smrť potrebuje pevnú vieru v Božiu moc vzkriesenia, bez akýchkoľvek pochybností, bez akéhokoľvek zaváhania.

To je moment, na ktorý sa máme počas nášho života pripraviť. A budú to ozaj ťažké chvíle, ktoré so sebou prinesú strach z neznáma, obavy z nepoznaného. Toto mal pred sebou aj Józua. Prekročíš Jordán a nevieš, aké to tam bude, nevieš, akú silu má tvoj nepriateľ, a nevieš, čo bude robiť. Namiesto toho počúva od Boha jasné pokyny: dôveruj mi, buď silný a odvážny, neuchýľ sa napravo, ani naľavo.

Hovorím o zomieraní, ale neviem, aké je a aké bude. Viem však jednu dôležitú vec, že Pán Boh chce, aby sme vo viere vo vzkriesenie nikdy ani na okamih nezaváhali. Aby sme sa i v tých najťažších momentoch života spoliehali na Boha a jeho slovo. Tu na zemi nie sme navždy, sme len pútnikmi do nebeskej domoviny.

A je jedno, že to ľuďom tohto sveta môže pripadať naivné, alebo až detinské. Niekto sa nám kvôli tomu môže smiať. Áno, len si snívaj o nejakom večnom živote. Nám Pán Ježiš povedal jasne, že tento život tu na zemi je iba na krátky čas a potom nás čaká večnosť v nebesiach. V podstate sa celý život pripravujeme na prechod z časnosti do zasľúbenej zeme v nebesiach. Keď ten moment príde, neuhnime vo viere v Boha ani napravo, ani naľavo, buďme silní a odvážni.

Nezabudnite si prečítať 1. kapitolu knihy Józuovej.

AMEN

 


OZNAMY

  • Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
  • Bohuznáma sestra z DNV pri prvom výročí smrti manžela, otca a dedka oferuje na Obišovský kostol 80,- eur a slova božiemu kazateľovi 20,- eur.

 

Piesne: Slovo stalo sa...; 68; 71; 57; 59; A 23; 656/4

Texty: Jer 31, 7 – 14; Ef 1, 3 – 14; Ž 147, 12 – 20;  J 1, 10 – 18

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

marec 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Nasledujúce udalosti

Žiadne udalosti