Zelený štvrtok 2021
Kázňový text: J 13,1-17
Evanjelista Ján píše: Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Myslím, že to presne sedí, na čas, ktorý dnes, bratia a sestry, prežívame. Stala sa vtedy ozaj veľmi zvláštna udalosť. Zaznamenal ju iba evanjelista Ján a opísal v nej, ako sa Pán Ježiš opásal zásterou a poumýval učeníkom nohy. Odohralo sa to pred ustanovením Večere Pánovej, čiže práve vo štvrtok - deň pred ukrižovaním.
Pán Ježiš vedel, že čas smrti je veľmi blízko a možno aj preto urobil niečo nepredstaviteľné. Mali by sme to pochopiť v kontexte tej doby.
Umývanie nôh bola vtedy bežná záležitosť. Chodilo sa v sandáloch po prašných cestách, nohy boli vždy špinavé a keďže sa nesedelo na stoličkách, ale skôr na nejakých vankúšoch, nohy ste mali väčšinou pod nosom. Po príchode do domu, ste vo väčšine prípadov dostali vodu na opláchnutie nôh a až tak ste si sadli k nejakému stolu. Nohy si umýval väčšinou každý sám. No a v bohatých rodinách mali na to „najposlednejších“ sluhov, ktorí túto prácu urobili váženým hosťom. Bola to taká nepríjemná a veľmi osobná vec. Ja som napríklad veľmi šteklivý, takže nohy by som si nedal umyť nikomu.
Z pohľadu určitej vážnosti, alebo hierarchie, sa štandardne nikto takto neponížil. Len tak umývať nohy nejakému zdravému človeku nebolo vhodné. Určite starostlivosť o chorého v domácnosti bolo už niečo iné.
Odvtedy sa však doba zmenila a zmenili sa aj pomery. Umývanie nôh v dnešnej dobe je už vyriešená vec. Máme topánky, máme asfaltové cesty, chodníky. Popritom máme papuče a ponožky, takže túto vec už dnes nerobíme a ani nechceme robiť.
V podstate ani neviem vymyslieť, k čomu by sa umývanie nôh dalo v dnešnej dobe prirovnať. Predstavte si, že by ste návšteve, ktorá príde k vám domov, vždy poumývali topánky. To by možno bolo také porovnateľné. Hostia by sedeli u vás v obývačke a vy by ste vstali a išli im umyť topánky. Tak to by možno bolo vhodné prirovnanie.
Takto čudne a nepochopiteľne vyznelo to, čo Pán Ježiš urobil pred svojou smrťou učeníkom. Zobral zásteru, nejaký „lavor“ s vodou, kľakol si pred učeníkov a začal im umývať nohy. Nevieme, ktorý učeník bol prvý, ale musel to byť poriadny šok. Pravdepodobne sa nezmohli ani na jediné slovo a asi iba nemo pozerali, čo Ježiš robí. Musíme povedať, že sa to nehodilo. Ježiš je ich Majster, vážená osoba, učiteľ a ešte niečo viac. Oni ho nazvali Božím Synom, Mesiášom. Aj keď iba tak potichučky a interne medzi sebou. A zrazu on robí robotu, ktorú by nikto z učeníkov neurobil niektorému z ostatných.
Pri tej práci si skutočne musíte kľaknúť pred druhého človeka, musíte do rúk zobrať jeho špinavé a zapáchajúce nohy a samozrejme ich umyť a poutierať. Nedávalo to logiku. To, k čomu sa Pán Ježiš odhodlal, nemalo vysvetlenie. Ticho, v nemom úžase došiel Ježiš až k Petrovi a ten jediný mal odvahu povedať, čo si o tom celom myslí. Samozrejme, ako sme u Petra zvyknutí, tak nahlas: Pane, nikdy mi nebudeš umývať nohy!
Z Petrovho pohľadu to bolo ohromné zhodenie ich Majstra a to sa predsa nehodí. Je tu nejaká hierarchia. Ježiš patrí na určitý stupienok ako náš Učiteľ a ja tiež niekde patrím. Také niečo je medzi nami neprípustné. Je v tom to poníženie, zhodenie a Ježišovi niečo také neprináleží.
Určitú hierarchiu máme všetci aj v našich domácnostiach. Najväčšiu úctu by mali mať naši starí rodičia, potom rodičia a nakoniec deti. To by malo byť prirodzené usporiadanie. Sú rodiny, kde to môže byť popletené. N a najvyššom stupienku sú deti a všetko sa točí okolo nich. Toto však nie je v poriadku a táto rodina na to raz, podľa mňa, doplatí. Ale o tom nechcem hovoriť.
Dôležitejšie je opýtať sa: Čo to malo znamenať? Prečo to Pán Ježiš učeníkom urobil? Aký to malo mať význam?
Myslím, že je tu niekoľko okolností a niekoľko dôvodov. Takže najprv poďme k okolnostiam. Ján píše:
- Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi
- miloval svojich, ktorí boli na svete
- dokonale im preukázal lásku
- a urobil niečo, čo nechápali, ale potom pochopili
To sú tie štyri zvláštne okolnosti k tomuto činu a teraz ešte niekoľko dôvodov:
- Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel
- aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy
- dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil
Zvláštne okolnosti:
Ježiš vedel, že sa blíži smrť a že odchádza. Chcel učeníkom ukázať, čo je dôležité, na čo nesmú zabudnúť. Mal ich rád, záležalo mu na nich. A tak im dokonalým spôsobom preukázal lásku. Ľudia pred smrťou väčšinou rozdeľujú majetky a dedičstvo, ale Pán Ježiš rozdeľoval múdrosť, príklad hodný nasledovania. V skutočnosti toho Pán Ježiš veľa nemal, a tak urobil niečo, na čo nikto z nich do svojej smrti určite nezabudol. Nechápali to, ale po smrti a vzkriesení aj to umytie nôh dávalo zmysel.
Chcem nám všetkým pripomenúť, že žijeme vo zvláštnych časoch. Máme tu tiež zvláštne okolnosti, sviatky strávime s rodinou, zavretí doma. Napadlo mi, že by sme tiež mohli „dokonale preukázať lásku“ svojim najbližším. Neviem, čo by to malo byť. Nemusíte zobrať zásteru a poumývať svojim doma nohy. Je to na vás, na každom jednom osobne, čo by ste mohli a mali urobiť. Len porozmýšľajte, čo by bolo vo vašej rodine dokonalým preukázaním lásky manželovi, manželke, rodičom, deťom, súrodencom...? A nebojte sa toho, že sa budete musieť ponížiť, že v tej rodinnej hierarchii urobíte niečo, čo by vás akoby zhodilo na nižší stupienok.
Viem však jedno, mala by to byť nejaká služba. Niečo, po čom by pochopili, že ich máte radi, že si ich vážite a že sú pre vás títo ľudia dôležití. To je to, čo mali pochopiť učeníci.
V konečnom dôsledku sa Pán Ježiš pred nimi nezhodil. Ten skutok ho v očiach učeníkov nezosmiešnil, neponížil. Služba, obetovanie, či pomoc vám nikdy nezoberú vážnosť. Aj keď urobíte niečo, čo bude šokujúce.
Ale stále je tu otázka: Čo to malo znamenať a čo mali pochopiť neskôr? Išlo len o motiváciu k službe? Ja, ako váš majster, som to urobil, tak to robte aj vy? Alebo ozaj išlo len o špinavé nohy? Zabudli si ich pred večerou umyť?
Viac to vysvetlil Pán Ježiš Petrovi po jeho ráznom odmietnutí. Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel. O akom podiele to Ježiš rozprával?
Myslím, že je to podiel na Ježišovej smrti a na Ježišovom vzkriesení. Učeníci netušili, čo bude o pár hodín nasledovať, ale Ježiš to vedel. V podstate im povedal: Máte so mnou podiel, aj keď utečiete, aj keď ma zradíte, aj keď sa budete báť a budete sa skrývať.
To umytie nôh bolo očistenie od toho, čo všetci urobili až o niekoľko hodín neskôr. Ježiš im odpustil, skôr ako zbabelo ušli. Kto sa okúpal, nepotrebuje sa umývať - iba ak nohy... Prežili ste so mnou nejaký čas, ste očistení, len o chvíľu si zašpiníte nohy, preto vám ich umývam, aby ste to vedeli. Myslím, že toto je dôkaz, že im Pán Ježiš odpustil skôr, ako ho zradili a ušli.
A potom na záver prišlo vysvetlenie. Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Ak umytie nôh bolo dôkazom odpustenia vopred, tak nám tu Pán Ježiš krásne ukázal, čo od nás čaká. Čaká od nás odpustenie – vopred. A to je ozaj čudná vec. Jasne nám tu hovorí, že nám dal príklad toho, čo máme všetci do jedného urobiť.
Mne to veľmi sedí na dnešný čas. Sme zavretí doma, dokážeme si liezť na nervy, sme podráždení, sme obmedzovaní, máme ponorkovú chorobu. A Pán Ježiš nám hovorí: urob niečo pre ľudí okolo seba, aby vedeli, že ich máš rád a že im odpúšťaš aj to, čo možno urobia aj niekedy zajtra. Je to zvláštna a veľmi ťažká úloha. Pokorením, ponížením, službou tomuto človeku ukazujete dokonalú lásku.
Nič sa tým na hierarchii nemení. Pán Ježiš to vysvetlil: som stále váš Pán - Majster. Človeka robí veľkým to, že sa dokáže ponížiť, pokoriť, že dokáže stáť v službe iným ľuďom. Veď sám povedal: ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. (Mk 11,43-44)
Tak skúste, bratia a sestry, dokonalým spôsobom preukázať lásku svojim najbližším.
AMEN
OZNAMY
- Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
Piesne: 108, 103
Texty:
