• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2021 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

2. po Sv. Trojici 2021

Kázňový text: Pr 4, 23

Dnes, bratia a sestry, pokračujeme v sérii U nás doma nahliadnutím do našej kuchyne. Neviem, ako je to u vás, ale u nás je kuchyňa miesto, kde na stôl vykladáme väčšinu našich nákupov. Samozrejme nie nejaké oblečenie, alebo techniku, to sú veci, ktoré sa do rodiny kupujú zriedka, ale potraviny, v podobe nákupu, prichádzajú skoro každý pracovný deň. Pekne sa to z tašky postupne vyberá a roznáša do špajze, do políc a skriniek a do chladničky.

Zároveň je kuchyňa miestom, kde sa varí jedlo pre celú rodinu a ak nemáme nejaký spoločný obed v rodine, tak sa v kuchyni aj stravujeme.

Je to vynikajúci obraz toho, čo do rodiny prijímame, čo do nej prinášame, potom to nejakým spôsobom spracujeme a nakoniec konzumujeme. Ak to chcem povedať trochu expresívne, tak, čo si navaríme, to si musíme aj zjesť.

Tých vstupných kanálov do našich rodín je veľa. Za obrazom jedla, ktoré prinášame do kuchyne, môžete vidieť napríklad televíziu. Cez ňu prichádzajú do rodiny informácie, zábava a vypĺňanie voľného času.

Čo teda vo vašej rodine sledujete? Aký druh filmových žánrov sa u vás preferuje? U nás dá manželka prednosť romantike a ja skôr kriminálkam, detektívkam a občas ešte nejakým akčným filmom, prípadne nejakej komédii. Problém televízie je, že skresľuje realitu. Už dávno nie je objektívna, musí preháňať, aby mala sledovanosť. Dnes si už hovorím, že moje deti by mali vedieť rozoznať, čo je reálny život a čo je len film. Ale predsa sú žánre, s ktorými nesúhlasím a vnímam ich ako hrozbu. Horory, rôzne filmy nasiaknuté okultizmom, ale aj filmy plné erotiky, filmy, kde je množstvo nezmyselného násilia a zabíjania.

Dospelí ľudia by už mali vedieť oddeliť realitu života od filmovej fantázie, ale deti a mládež s tým majú čím ďalej, tým väčší problém.

  • Keď vám malé dieťa v obleku spidermana vyskočí z okna, lebo je presvedčené, že je akčný hrdina, tak tam končia už všetky žarty.
  • Alebo počujeme v správach ako skupinka mladistvých prepadne starého človeka na ulici a ohrozujú ho nožom a kopú do človeka, dobijú ho a okradnú, pretože sa cítia ako akční hrdinovia z filmov, tak toto už nie je v poriadku.
  • Stále častejšie počúvame, že sa učitelia sťažujú na deti, ktoré sú čím ďalej tým viac agresívne, netolerantné, správajú sa k sebe a k vyučujúcim drzo a arogantne.
  • Nehovoriac o prípadoch, keď do škôl prichádza násilie a smrť. Doteraz sme to sledovali iba v zahraničí a krútili sme nad tým hlavou, ale už sme mali takýto prípad aj na Slovensku.

Uvedomujem si, že dnes je už komplikované ustrážiť to, čo naše deti sledujú, ale otázka je, či sme sa s nimi o tom rozprávali a či sme im vysvetlili všetky tie hrozby a nebezpečenstvá? Nie je nezmyselné ani vekové obmedzenie pri niektorých filmoch. V minulosti to bolo oveľa prísnejšie, ako je to dnes. Priznám sa, že v našej rodine na to viac dozerá moja manželka. Keď je tam od 15 rokov, dcéra sa musí zbaliť a odísť. Možno trochu v tejto téme zachádzame do výchovy, ale televízia je vstupným kanálom mnohej nečistoty, násilia a špiny do našich rodín.

Ale nechcem tu vzbudiť dojem, že chrániť máme iba naše deti a že my dospelí môžeme sledovať čokoľvek. Občas mám pocit, že by bolo dobré obmedziť aj sledovanie správ a krimi novín. Mnohí z vás ste mi povedali: Ja už ani správy nesledujem, lebo sa pri tom len nazlostím a zvyšuje mi to tlak. Hlavným kritériom dnešných médií nie je pravda, ale sledovanosť a preto sa v televízií robí všetko tak, aby to divákov šokovalo a nútilo k väčšiemu záujmu. Takže všetko musí byť podané ako mediálna bomba. Keď ste po sledovaní televízie nazlostení na celý svet, plní zlosti a nenávisti, tak zvážte, či vám to stojí za to? Platí, že čím sa plníme, to zo seba aj vydávame.

Len si zoberte, čím nás televízia kŕmi. A je jedno, že niečo z toho je založené na skutočných udalostiach. Máte tam Súdnu sieň, Rodinné prípady, Policajti v akcii, potom Krimi noviny. Keď sa na to pozeráte, stále sledujete len konflikty, nenávisť, intrigy, podvody, súdne spory... naša myseľ to celé musí spracovať, naše emócie to celé musia prebrať.

Ja sa pýtam, či to potrebujeme? Či svoj život musíme napĺňať ešte problémami iných ľudí? Nemáme dosť vlastných? A či s tým niekedy nepreháňame? Čo tieto veci robia s nami? Ako to plní našu myseľ? Ako nás to ovplyvňuje? Môžete povedať so 100% istotou, že vám to neprestajné sledovanie konfliktov nepokriví vnímanie života? Že po tom kľudne spíte a nemá to na vás absolútne žiadny vplyv?

Ďalším nebezpečným kanálom do našich rodín je internet. Tam je už otvorený prístup k všetkému možnému. Pornografia je problémom mladých, ale aj starších, ďalej počítačové hry, ktoré sú samostatným fenoménom. Percentuálne veľké množstvo hier je postavených na zabíjaní a násilí. Zabíjate nejakých netvorov, ale aj ľudí, simulujú sa rôzne boje a vojny a s vyspelosťou techniky, je to čím ďalej tým viac realistickejšie. To už nie sú jednoduché figúrky, ale snaha o čo najpresnejšiu realitu, kde strieka krv, kde sa odtínajú ruky i nohy, ale aj hlavy. Keď niečo také budete hrať tri, štyri hodiny denne, myslíte si, že sa vám nezačne pliesť fantázia s realitou?

Viem, že je rodičom veľmi ťažké ustrážiť všetky tieto nebezpečenstvá internetu, ktoré ohrozujú naše rodiny. Ale tá predstava, že ten počítač a internet som svojmu dieťaťu kúpil ja za ťažko zarobené peniaze a „ono“ mi to pokazí milovaného človeka je desivá. Je to tak, akoby sme to urobili my.

Ale poďme aj na ďalšie vstupné kanály. Jedným z nich sme aj my sami. Prichádzame domov ovplyvnení prácou a pracovným prostredím, alebo naše deti školou a spolužiakmi. Niekedy prichádzame nervózni, nazlostení, sklamaní z nejakých pracovných neúspechov, či nezdarov. Nevieme to nechať pred dverami domu. Nedokážeme sa pretvarovať, nevieme ovládať svoje emócie a potom ich spracovávame doma. Sme konfliktní, rýchlo vybuchneme a väčšinou si to odskáču členovia našej rodiny, ktorí za to vôbec nemôžu. Mnohokrát tieto veci prinášame domov nechtiac, ale naše rodiny to všetko musia spracovať a stráviť.

Do rodín takto vstupujú rôzne klebety a ohovárania. Samostatnou kapitolou sú dnes rôzne konšpirácie. Nič nie je také, aké sa zdá, za všetkým musí byť ešte niečo. Ste podozrievaví a nikomu neveríte. Aj také niečo dokáže ovplyvniť naše rodiny.

Obraz kuchyne ako miesta, kde prichádzajú veci z vonku, má v sebe jeden veľmi dôležitý moment. Ja rozhodujem, čo do svojho domu vpustím a čo nie. Nie je to možno celkom stopercentné, ale zväčša je to na nás, čomu otvoríme dvere.

Predstavte si, že máte problémy so žlčníkom a veľmi ťažko dokážete stráviť napríklad kapustu. Ak viete, že vám nerobí dobre, predsa nepôjdete do potravín, nekúpite si ju a neprinesiete ju domov, aby vám stála v chladničke a zbytočne vás pokúšala. Je jednoduchšie tomu odolať v obchode a nedoniesť si to domov.

Nikto z nás nemá v kuchyni po policiach a v linke nádoby z nápisom jed, pretože hrozí, že by to omylom mohol niekto zjesť. Najlepšie je niečo také ani nemať doma. Čiže niečo, čo by mohlo ohroziť naše zdravie, by sme domov nedoniesli, aby sme neohrozili svoju rodinu. Ale čo sa týka nášho duchovného vývoja, tam už tak ostražití vôbec nie sme.

V niektorých mladých rodinách riešia také hrozby, ako je televízia, radikálne. Nemajú žiadny televízor. Myslím, že to nie je zlé riešenie.

Dôležité je uvedomovať si hrozby. Sme to my, ktorí si ich máme všimnúť a zastaviť ich, aj keď to môže byť pre našich blízkych nepopulárne. Máte odvahu povedať: toto nebudeme pozerať, toto nie je vhodné, toto si vo svojom dome neprajem?

Oveľa ťažšie je, keď zlosť a hnev do rodiny prinášame my sami a k nenávisti a hnevu vedieme celú svoju rodinu. Sú to rôzne susedské konflikty, nenávisť a hnev voči autoritám, ktorý prenášame na ostatných členov rodiny. Zažil som ako 12 ročný chlapec povie: Ten starosta nestojí za nič, on nič nevie. To nie je jeho skúsenosť, jeho poznanie, on len reprodukuje nenávisť, ktorú do neho zasiali jeho rodičia. Farár je neschopný, učiteľ nevie učiť, tamten ničomu nerozumie a ten sa v ničom nevyzná. Politici sú zlodeji, štát nás okráda... Tieto nenávisti sú veľakrát len prenesené. Nie sú založené na osobnej skúsenosti, je to niečo, čo dokážeme vybudovať u svojich najbližších.

I to je obraz našej kuchyne, kde sa niečo donesie a my to tam navaríme, nachystáme a musíme to zjesť. To je aj dôvod, prečo som k dnešnej téme vybral text z knihy Prísloví: So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život.

Aj dnes mám pre vás niekoľko otázok na premýšľanie:

  • Viete, bratia a sestry, identifikovať hrozby, ktoré škodia našim rodinám?
  • Máte dosť odvahy na to, aby ste tieto hrozby zastavili?
  • Čo najviac ohrozuje tvoju rodinu?
  • Chrániš dostatočne svoje srdce a srdce svojich blízkych?

AMEN

 

Piesne: Najsvätejší...; 206; 233; 260; 311; A 49; 656-4

Texty: 1Kr 8,22–23.41–43; G 1,1–12; Ž 96, 1 – 9; Luk 7, 1 – 10

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

október 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
27 28 29 30 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Nasledujúce udalosti

piatok - 22. okt 2021 16:00 Obišovce
Konfirmačná príprava 1. a 2. ročník
piatok - 22. okt 2021 17:15 Obišovce
Mládež
nedeľa - 24. okt 2021 08:00 Drienovská Nová Ves
21. po Sv. Trojici
nedeľa - 24. okt 2021 09:30 Obišovce
21. po Sv. Trojici
nedeľa - 24. okt 2021 11:00 Trebejov
21. po Sv. Trojici