9. po Sv. Trojici 2021

Kázňový text: 1M 18,1-15

Vraciame sa dnes do dávnej histórie vyvoleného Božieho ľudu k mužovi menom Abrahám. Nie je to iba otec Izraelského národa, Božie slovo o tomto mužovi hovorí ako o otcovi všetkých veriacich a myslím, že má na to dostatočný dôvod. Ten moment nám približuje aj dnešný prečítaný text, pretože opisuje Abrahámovu pripravenosť a jeho neprestajné očakávanie. Budúcu nedeľu, 10. po Svätej Trojici, ktorá je kajúcou nedeľou, budeme pokračovať čítaním o jeho prosbe za Sodomu a Gomoru. Ale nechcem predbiehať.

Dnes sa pozrieme na Abraháma ako na muža plného očakávaní a ako na muža, ktorý bol vždy pripravený a pohotový vnímať Boha a jeho hlas. V tom je pre nás perfektným príkladom.

O Abrahámovi si teraz čítame na stretnutí mužov a prešli sme s ním všetky zlomové body jeho života. Ako prvé prišlo Božie povolanie, aby odišiel z domu svojho Otca z Chaldejského Úru a vydal sa na cestu, ktorú mu Hospodin ukáže. Tento muž počúvne, opustí na tú dobu vyspelé mesto a vyspelú spoločnosť a vydá sa na cestu do neznáma. Stane sa z neho kočovník, pútnik, ktorý prežije svoj život v stane, neprestajne na cestách so svojimi stádami. Ale naplní sa Božie zasľúbenie a z Abraháma sa stane veľmi bohatý a vplyvný muž.

Dodnes presne nevieme, ako s ním začal Pán Boh komunikovať, či to bolo cez nejaké videnie, alebo sny, alebo to bolo len nejaké vnútorné tušenie. Tak či onak, Abrahám práve preto ostane otcom veriacich, pretože toto mu stačilo na to, aby urobil veľké zmeny vo svojom živote. Odišli by ste a opustili svoj dom len na základe nejakého vnútorného pocitu? Presťahovali by ste sa kvôli nejakej chvíľkovej myšlienke? Alebo na základe nejakého vnuknutia? Koľko takých výziev k nejakému kroku zažijeme vo svojom vnútri, ale potom ich rázne zamietneme, pretože sa nám zdajú úplne nelogické, alebo na ne nemáme odvahu? Alebo si myslíte, že Abrahám zažil niečo viac?

Medzi kresťanmi, ktorí opisujú svoj život sa často stáva, že započujete formuláciu: Pán mi povedal, aby som urobil toto... Mal som Božie volanie, a tak som sa vybral na misiu... Mal som také vnútorné volanie, a tak som išiel študovať na teológiu... Je zaujímavé, že veľakrát títo ľudia ani nevedia presne špecifikovať, aké to volanie bolo, odkiaľ sa vzalo a ako vôbec do ich života prišlo. A to vôbec nemusia byť len nejaké veľké životné rozhodnutia.

Vrátim sa k životnému príbehu Lee Strobela, ktorý bol s manželkou v reštaurácii a ich dcére zaskočil cukrík tak, že sa začala dusiť a nemohla dýchať. Ale v tej istej reštaurácii večerala jedna zdravotná sestra, ktorá priskočila a urobila dieťaťu Heimlichov manéver a tak mu zachránila život. Rodičia jej vtedy ďakovali za záchranu a ona vtedy povedala, že s manželom mali večerať v inej reštaurácii, ale ona cítila, že majú prísť práve tu.

Sú to zvláštne veci, ktoré sa v živote stávajú, ale ľudia by mali byť ozaj citliví a hlavné poslušní na takéto Božie volanie.

Abrahám je otcom viery preto, že na Božie výzvy zareagoval slepou poslušnosťou a urobil to, čo mu Pán Boh kázal. V niečom sa tie Božie zasľúbenia naplnili, ale v niečom nie. Mal sľúbené, že zem, po ktorej chodil ako kočovník, bude raz vo vlastníctve jeho potomkov, ale to bolo niečo dlhodobé. Abrahám bol starý muž a veľmi dobre vedel, že naplnenia tohto zasľúbenia sa nedožije. Takže toto nebolo veľmi osobné. Oveľa osobnejší bol sľub, že so svojou ženou Sárou bude mať potomka. Pritom na samom začiatku, keď sa mu Pán Boh ozval, Abrahám vedel, že jeho žena Sára, aj keď je veľmi pekná, nemôže mať deti. Na to zasľúbenie čakal mnoho rokov.

Vieme, že Sára to vzdala oveľa skôr. Možno na začiatku ešte dúfala v zázrak, ale ako roky pribúdali a prišla staroba, boli to pre ňu už dva neprekonateľné prekážky. Keď čítate opis tých udalostí, tak zistíte, že Pán Boh to doslova umelo naťahoval. Vždy sa akoby ozval po pár rokoch a pripomínal Abrahámovi, že bude mať syna ale musí ešte čakať.

A Abrahám čaká. Je z neho starý muž, ktorý sedí pred svojim stanom a pozerá sa do diaľky. Nachystaný, pretože Boh mu niečo sľúbil a naplnenie tohto zasľúbenia môže prísť kedykoľvek. Toto je na tom mužovi obdivuhodné.

Čakáte a ste nachystaní na to, čo vám Boh povie? Neviem, či je možné byť takto vždy v pohotovosti? Tá Abrahámova situácia je aj opisom jeho vnútorného postoja. Čakám pane, keď mi niečo povieš, som nachystaný, aby som zareagoval.

Ani netušíme, či Abrahám toto robil každý deň, ale v jeden moment sa dočkal. Pozeral do diaľky a zbadal zrazu troch mužov. Biblia opisuje, že sa k nim rozbehol, aby ich privítal a pozval do svojho stanu. Starý muž čaká s takou túžbou na Božiu správu do svojho života, že neváha bežať v ústrety mužom, ktorí prechádzajú okolo jeho stanu. Neviem, ako vedel, že títo cudzinci sú Boží poslovia. Či to bolo len v tom zmysle, že každého cudzinca, ktorý išiel okolo si Abrahám uctil, pohostil a postaral sa o neho? Alebo ozaj vedel, že títo muži sú Boží poslovia? Toto sa už presne nedozvieme. Ale aj my máme také príslovie: Hosť do domu Boh do domu.

Moja otázka na vás dnes, bratia a sestry, znie, či viete takto čakať a či ste tak pripravení na Božie reakcie? Ten postoj človeka je veľmi dôležitý. Aj keď napríklad prichádzame do kostola, ideme tu s tým, že sme pripravení počuť, čo nám chce Boh povedať? Sme nachystaní a pripravení na to, čo máme robiť? Idete sem s tým, že čakáte, že vám Boh povie cez slová kázne, cez piesne posolstvo určené pre vás?

Alebo, keď si doma otvárate Božie slovo, vnímate to ako každodennú povinnosť, alebo je to pre vás moment napätia, lebo čakáte na nejakú Božiu reakciu? Čakáte nejakú Božiu odpoveď?

Je v tom veľký rozdiel. Buď ste človek, ktorý sa náhodne prechádza po lese, lebo ste sa vybrali na prechádzku do prírody, alebo ste sa vybrali zbierať huby a máte v ruke košík a pozorne sledujete všetko, čo máte pod nohami. Samozrejme, že sa občas stane, že huby nájdete aj pri obyčajnej prechádzke, ale to sústredenie je na niečo iné. Pri prechádzke si obzeráte prírodu a okolie, ale pri hubárčení sa sústredíte na to, čo máte pod nohami.

Prišli ste dnes do spoločenstva, lebo máte na mysli niečo konkrétne? Čakáte, že sa vám Boh ozve, že k vám prehovorí, že vám niečo dôležité chce oznámiť? Alebo je to len prechádzka bez konkrétneho cieľa, bez nejakého konkrétneho účelu?

Ak by to s vierou, že mu Boh dá potomka bol Abrahám skončil, rozpoznal by v tých pocestných mužoch Božích poslov? Väčšinou je to tak, že keď nič nečakáte, ani nič nepríde.

Myslím, že by sme do spoločenstva mali prichádzať s túžbou, s očakávaním toho, čo mi dnes chce Boh povedať. Kam ma chce zaviesť. Kadiaľ sa mám vydať.

Možno tie Božie reakcie neprichádzajú vždy. Abrahám už čakal roky. Mal mnoho sľubov od Boha, že sa to stane a s každým novým potvrdením prišlo aj to, aby ďalej veril a nevzdával sa.

Ak máte nejakú vážnu vec, za ktorú sa modlíte, ak je niečo, na čom vám veľmi záleží a čakáte, že s tým má niečo Boh urobiť, tak musíte prísť s nastavenými ušami a otvoreným srdcom. Musíte byť ako ten Abrahám, čakajúci pred svojím stanom na čokoľvek, čo by mu mohlo priniesť odpoveď. Nakoniec tá Božia reakcia prichádza. Biblia píše, že tých mužov pohostil, celý čas stál pri nich a nesadol si, čiže ich obskakoval a obsluhoval. On, starý vážený muž, ktorý ma množstvo služobníctva, obsluhuje tých pocestných s veľkou úctou a vážnosťou, akoby bol nikto. A zrazu príde ten dôležitý moment: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. Po dlhých rokoch čakania má Abrahám zasľúbenie s jasným časom. Dočkal sa.

Napadlo mi, či to mohol Abrahám celé minúť? Čo by sa stalo, ak by nebol pohostinný? Akoby to dopadlo, keby tých mužov nebol pozval do svojho stanu a nepostaral sa o nich? To nevieme. Faktom je, že on bol sústredený, bol nachystaný a tak neprehliadol Božiu odpoveď.

Rozmýšľam nad tým, koľko takých Božích oznámení a pokynov som prehliadol len preto, že som nebol nachystaný počúvať? Alebo som sa sústredil na niečo nepodstatné? Alebo som neotvoril dvere tým, ktorí prišli do môjho domu s Božím posolstvom?

Ako je to s vami, bratia a sestry?

Amen

Piesne: Najsvätejší...; 356; 456; (470); 484; A 57; 656/4

Texty: 1M 18, 1 – 10a; Kol 1, 15 – 28; Ž 15, 1 – 5; Luk 10, 38 – 42