16. po Sv. Trojici 2021

Kázňový text: Mt 16, 24 – 25

Kto chce prísť za mnou, takto reagoval Pán Ježiš na slová svojho učeníka Petra, ktorý Ježiša začal odhovárať od utrpenia a smrti. Hovoril Pane, to sa ti nesmie stať. Po pokarhaní potom Ježiš povedal túto veľmi čudnú vetu: ...kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého. Opýtam sa vás teda priamo:

Podarilo sa vám už zaprieť samého seba?

Čo to vlastne je?

Čo to znamená zaprieť samého seba?

Zaprieť svoju identitu, zaprieť kto som?

Biblia pozná jednu smutnú situáciu, keď kráľ Saul sa vybral za vešticou v Endóre. Lenže pred tým z jeho úst vyšiel rozkaz, že všetky takéto ženy majú povraždiť, tak sa bál, že mu nebude chcieť nič povedať. Vtedy zaprel svoju identitu a nepovedal kto je. Nakoniec to aj tak vyšlo najavo a celá tá akcia nedopadla nijako slávne. Nemyslím však, že takéto zapieranie a klamstvo mal Pán Ježiš na mysli. Veď chcel, aby sme ho nasledovali a on nikdy neklamal, nepopieral, že je Ježiš z Nazareta.

Zaprieť samého seba je teda niečo celkom iné. Zapretie samého seba má úzke spojenie s tým, čo má človek zobrať na seba. A to je kríž. To znamená, že zapieranie je úzko prepojené s utrpením.

Je tu dnes niekto, kto by chcel dobrovoľne trpieť? Je tu niekto, kto sa vyžíva vo vlastnom utrpení? Kto rád prežíva nejakú bolesť? Myslím, že nie. Je prirodzené, že ak má človek na výber medzi utrpením a pokojným životom, vždy si vyberie tú druhú možnosť. Utrpeniu sa vyhýbame. Ale zaprieť seba samého znamená vybrať si to, čo ja ako človek nechcem. Čo nie je príjemné a pohodlné. Neznamená to však naschvál si ubližovať a náročky sa trýzniť. To Pán Ježiš nikdy nerobil. Ale okolnosti života človeka dovedú často do situácií, v ktorých je potrebné trpieť, lebo je to správne. Aj keď zvoliť si tú jednoduchšiu cestu je pohodlnejšie a bezbolestnejšie, ale nie správne.

Zažil to Peter na dvore veľkňaza, keď súdili Ježiša. Prišla k nemu nejaká slúžka a povedala: Aj ty si bol s Ním, veď aj nárečie ťa prezrádza. Peter vtedy vedel, že priznať sa znamená trpieť, ale či nie je jednoduchšie a šťastnejšie riešenie teraz povedať, že ho nepozná? Zaprieť vtedy seba samého, prekonať strach a ísť trpieť so svojím Majstrom bolo pre Petra ťažké. Bolo to nad jeho sily. A tak si vybral tú pohodlnejšiu aj keď nesprávnu cestu. Nedokázal zaprieť v sebe človeka, ktorý si chce zachrániť kožu za každú cenu. A tak odpovedal: Nepoznám Ho. Aj keď vedel, že ho táto odpoveď bude ešte veľmi dlho mrzieť a prenasledovať.

Túto požiadavku na človeka Pán Ježiš nikdy nezmenil ani nezľahčil. Tak ako vtedy začala platiť pre učeníkov, platí pre nás až dodnes. A nedeje sa to iba vo veľkých rozhodnutiach, v ktorých sa človek ocitne, tak ako napríklad Peter. Je to oveľa častejšie, ako si to vôbec sami pripúšťame.

Zaprieť samého seba znamená dať prednosť Bohu a Božej vôli v mojom živote pred tým, čo v tom okamihu chcem ja a čo sa mi páči. Takýchto momentov je v živote veľmi veľa. Pán Ježiš hovorí, že sú veci, ktoré majú prednosť pred tým, čo ja chcem. Zaprieť samého seba znamená potlačiť vlastnú vôľu, vlastné chcenie, vlastné túžby a dať prednosť tomu, čo je správne v Božích očiach.

Zoberte si len koľko zapierania stálo vašich rodičov a starých rodičov postaviť tento kostol. Keď si predstavíte tú dobu, kedy sa staval, tak nemôžete obísť ľudí, ktorí tu odpracovali mnohé hodiny, znášali kamene, tehly, murovali, investovali svoj čas, zbierali peniaze, aby tento kostol stál. Myslíte si, že by to išlo bez zapierania samého seba? Unavený po robote na svojom poli, potom prišli sem a robili ďalej, koľko len vládali. Na cudzom, nie pre seba a svoj prospech a zisk. Koľko ovládania a zapierania stálo vybudovať tento kostol? Koľkokrát si povedali „už nevládzem“, „už sa mi nechce“, ale potom znova vstali a prišli sem robiť?

Skúšam to porovnávať s terajšou dobou a s nami. Ako dnes funguje zapretie seba samého? Z čoho nemám prospech, čo sa mi nejakým spôsobom nevráti, tam moju prácu nikto neuvidí. Dobrovoľnícka práca je čím ďalej tým viac ojedinelá. Je to ohromne sebecké, ale je to tak. Stačí urobiť nejakú brigádu, či pri kostole, alebo v obci a tých pár ľudí je jasným dôkazom toho, že zaprieť dnes seba je komplikovanejšie. Zaprieť svoje túžby je čím ďalej tým ťažšie. Pomôcť človeku, obetovať sa je už ako malý zázrak. Z čoho nemám ja sám úžitok a prospech to nerobím.

Keď si predstavím, ako sa v obci niekedy stavali kultúrne domy v nejakej akcii Z-ed, ako z každého domu chodili na brigády. Dnes je niečo také nerealizovateľné. Nie sme ochotní robiť niečo pre nás všetkých a to ani nehovorím robiť niečo pre druhého.

A to vôbec nehovoríme o tom, že by sme mali zapierať samých seba kvôli viere a kvôli Pánu Ježišovi. To už vôbec nemôžete dnes od človekachcieť. Aj keď sa pýtam sám seba, prečo by to malo byť v dnešnej dobe komplikovanejšie? V minulosti to ľudia vedeli, dnes to už skoro nedokážeme. Prečo? Vtedy to bolo ľahšie? Nemyslím! Aj v minulosti to bolo rovnako ťažké, len ľudia neboli takí sebeckí a tak zahľadení do seba ako dnes. Boli vedení od malička k tomu, aby sa vedeli obetovať, rozkázať si a tým pádom sa aj viac ovládať. Dnes počúvame iba o tom, ako si ľudia hovoria: nemám na také veci čas, nemám pevnú vôľu, neviem si rozkázať. Neviem prekonať svoju lenivosť, neviem sa donútiť k niektorým veciam. Som príliš pohodlný.

Do istej miery to dokazuje, že nemáme pod kontrolou svoj vlastný život, akoby sme nerozhodovali sami o sebe. Nedokážem prestať fajčiť, aj keby som chcel, neviem si rozkázať, aby som prestal s alkoholom, neviem sa obmedziť v jedení a tak stále priberám a nedokážem to kontrolovať... O koľkých veciach vo svojom živote vieme, že by sme ich nemali robiť, ale aj tak ich urobíme, lebo nedokážeme zaprieť samého seba. Ale Pán Ježiš na tom stále trvá. Kto chce prísť za ním, musí v sebe zaprieť to sebecké, to ľudské a postaviť sa do služby Bohu.

Keď som na začiatku spomínal učeníka Petra, tak to chcem aj dokončiť. V ten večer na dvore veľkňaza si vybral ľahšiu cestu. Nedokázal zaprieť samého seba. Možno si v tej chvíli aj myslel, že toto je jednoduchšia a schodnejšia cesta. Že prinesie oveľa menej komplikácií. Možno si povedal, prečo by som mal niesť ten kríž, keď sa mu môžem veľmi jednoducho vyhnúť? Nakoniec to nebolo jednoduchšie. Peter musel prežívať ohromné pocity viny a výčitky svedomia. Bol zradcom, zaprel svojho Majstra. Ako sa musel hanbiť pri stretnutí s ostatnými učeníkmi, Máriou matkou Pána Ježiša a nakoniec aj so samotným Kristom. Ako si dokázal sám pozrieť do očí. Dôkazom toho je aj to, že sa chcel vrátiť aj po vzkriesení k svojej starej práci, k loveniu rýb. Ťažko niesol to svoje zlyhanie a zaváhanie, aj keď sa mu vtedy to rozhodnutie zdalo byť jednoduchšie. Judáš napríklad svoje vlastné pocity viny ani neuniesol a spáchal samovraždu. Peter sa aj roky potom vracal k tomu, že on bol ten, ktorý Krista trikrát zaprel.

Zaprieť samého seba, znamená rozkázať si, prekonať aj vlastný strach a bojovať s ním.

Ježiš hovorí, že nasledovať ho znamená niesť svoj kríž, nie vyzúvať sa z neho, nie zľahčovať si ho.

Jedna stará legenda hovorí o ľuďoch, ktorí si niesli na chrbtoch svoje kríže. Jednému pútnikovi sa zdalo, že jeho kríž je veľmi ťažký a dlhý a tak si z neho trochu odpílil. Šlo sa mu už ľahšie, ale po dlhej a namáhavej ceste všetci pútnici zastali predhlbokou priepasťou. Na druhom brehu ako na dlani už bolo vidno zasľúbenú krajinu, ale neviedol cez tú priepasť žiadny most. Po chvíli váhania si uvedomili, že tie kríže, ktoré niesli na pleci dĺžkou vyhovovali a tak každému slúžil kríž ako most, cez ktorý na druhú stranu pohodlne prešiel. Až na ten odrezaný, práve ten bol o tých pár centimetrov kratší. Jeho majiteľ zostal na brehu smutný a bezradný.

Je to dosť nepríjemné poznanie, ale myslím že veľmi reálne. Každé naše zaváhanie v živote, keď sme nedokázali v sebe zaprieť vlastné sebectvo a pýchu nám raz bude chýbať. Budeme ľutovať, že sme si volili ľahšiu a pohodlnejšiu cestu. Ísť za Kristom je vždy komplikovaná záležitosť, plná zapierania vlastných túžob a vlastných ciest. Ale nakoniec je to cesta veľkého požehnania, vnútorného vyrovnania a pokoja, ktorá končí vo večnom živote.

Kto dokáže zaprieť sám seba a niesť svoj kríž, bude ho môcť raz položiť cez priepasť smrti a zachrániť sa pre večnosť. Nerobte sebecké rozhodnutia, ktoré vám raz prinesú iba pocity viny a výčitky svedomia.

Amen

Piesne: Najsvätejší...; 345; 453; 203; 633; A 64; 656/5

Texty: 5M 30, 15 – 20; Filemon. 1 – 21; Ž 1, 1 – 6; Luk 14, 25 – 33