Silvester 2021

Kázňový text: Kaz 3, 10-13

Máme za sebou, bratia a sestry, jeden z tých ťažších rokov, aspoň takto to vníma väčšina ľudí. Uvedomujem si, že sa to nedá porovnať s časom, keď bola druhá svetová vojna, to museli byť ozaj ťažké časy. Ale predsa len sme si už rokmi zvykli na vyšší štandard. Boli tu už roky, keď sme sa mali celkom dobre. Klesla nezamestnanosť, boli vyššie platy, bol čas na dovolenky, samozrejme, že aj v zahraničí, mohli sme cestovať kdekade po svete a ozaj sa žilo lepšie. Takže nebol problém si zvyknúť na takýto život.

Ale potom prišla celosvetová pandémia a zrazu nám niekto siahol na všetky tie vymoženosti doby, na ktoré sme si za pár rokov zvykli. Čo zo slobody, keď musíte byť väčšinou doma, a nemôžete vychádzať z domu a nemôžete nakupovať, kedy sa vám zachce, a nemôžete zájsť do reštaurácie ani do nákupného centra... Samozrejme, že sa nás to dotklo a začalo nám to prekážať. Nie sme už zvyknutí na obmedzovanie, nie sme zvyknutí znova na zatváranie hraníc, ani na to, že si nemôžeme kúpiť to, čo nás v nejaký moment napadne, len preto, že všetky špecializované obchody sú pozatvárané.

Rozumiem tomu, že sa voči takémuto obmedzovaniu búrime. Zmenili sme sa! Pred 30 rokmi boli hranice na západ pre väčšinu ľudí uzavreté, obchody, aj keď boli otvorené, boli väčšinou poloprázdne, bol problém niečo kúpiť, všetko bolo zvrchu riadené a usmerňované a nikto sa nebúril a nikto neprotestoval. Ľudia si zvykli a prijímali to, čo bolo, pretože sme iné nepoznali. Ale teraz je to inak. Každé obmedzenie nás vyrušuje, znepokojuje, nepáči sa nám a každé dirigovanie nám prekáža. To je jasný dôkaz, že sme sa zmenili a na všetky ľudské slobody sme si zvykli.

Takže v porovnaní s minulými rokmi patril tento rok k horším. Slovami kazateľa: ťažkú úlohu... ...dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali... Aj ja vnímam tento rok ako ťažký. Pandémia sa dotkla mnohých rodín a myslím, že už každý z nás vo svojej bližšej, či vzdialenejšej rodine pocítil smútok po smrti človeka, ktorého sme poznali a pandémia nám ho zobrala. Či už to boli starší ľudia, ktorí mali svoje trápenia a bolesti a COVID k tomu pridal ešte to svoje, ale v poslednom čase sú to aj mladší, ktorí odchádzajú dosť nečakane. Počúvame o smrti kolegov, známych, ľudí z nášho okolia. A človeka to trápi a mrzí, pretože mu to pripadá v niektorých prípadoch ako zbytočná smrť.

Smrť, ktorej sa dalo vyhnúť, smrť, ktorej sa dala postaviť do cesty aspoň nejaká prekážka. Samozrejme, že nemôžme vedieť, ako by to dopadlo a ako sa hovorí, po vojne je každý generál. Myslím však na to, že človek by mal byť zodpovedný za svoj život. Má si chrániť život a starať sa oň. Takto to učím všetkých svojich konfirmandov. Tvoja povinnosť je starať sa o svoje zdravie, o svoju česť a dobré meno a nakoniec veľmi dôležitá vec, starať sa o svoje spasenie. To sú tri základné veci ktoré máme na zodpovednosti pred Bohom za svoju vlastnú osobu.

Učím ich, že si nemajú vedome ničiť zdravie napríklad fajčením, drogami, že nemajú riskovať život pre nejakú frajerinu, pretože život je Boží dar a dostali sme ho do vena.

Nemôžem si pomôcť, ale všetky tie adrenalínové športy, za ktorými mladí ľudia letia a veľmi ich obdivujú, ja vnímam ako hazard so životom a myslím si, že veriaci človek by niečo také robiť nemal. Hlavne, ak tým hlavným motívom je predvádzanie a pýcha.

Život je teda cenný dar, ktorý treba opatrovať a hlavne chrániť v týchto komplikovaných časoch. Ale v súvise s tým ma minule zarazil výrok jedného veriaceho človeka, že on sa nedá zaočkovať, pretože verí v Boha a jeho Pán Boh ochráni. Ten výrok mi jednoducho nesedí s tým, čo o Bohu vieme.

Vtedy som si povedal, že to nemôžem nechať tak a musím sa na to pozrieť. A aj keď túto kázeň nedopočúvate dokonca a o chvíľu ju na internete vypnete, pretože máte na túto vec iný názor, aj tak sa k tomu musím vyjadriť. Zomrelo už dosť ľudí na to, aby sme to prešli bez povšimnutia a venovali sa len našim nábožným témam.

Na Slovensku sme urobili jednu závažnú chybu hneď na začiatku. O téme, ktorá sa týka medicíny a lekárov začali hovoriť politici. Rozumiem, že pandémia má vplyv aj na politiku a riadenie krajiny, ale liečbu v našej krajine predsa chorému človeku má naordinovať lekár a nie predseda nejakej politickej strany. Takže to, či sa má, alebo nemá človek očkovať proti COVID 19 mal riešiť každý človek osobne so svojim lekárom.

Ale to sme už vo vojne a ja sa hrám na toho generála neskoro. No ako veriaci človek by som nebol rád, aby sme urobili druhú chybu. Aby sme svoje rozhodnutie, nech je akékoľvek, obhajovali vierou v Boha.

Keď začne chrípka a človeku stúpne teplota, siahne po Paralene. A keď to nepomôže, o jeden alebo dva dni sa vyberie k lekárovi v dôvere, že on vie zistiť príčinu jeho problémov a pomôže mu liekmi. Nepýtame sa, ako takýto zdravotný problém vyriešil niekto z našich obľúbených politikov. Ani sa nepýtate ďalších ľudí, kdekade po médiách a internete, jednoducho sa zoberiete a idete k lekárovi. A tiež nenecháme len tak chorobu ničiť naše telo a netvrdíme, že je to v Božích rukách a keď Boh bude chcieť, tak nám pomôže a ak nie tak umrieme.

Ani keď si pri nejakom úraze zlomíme nohu, neostaneme ležať v posteli a neargumentujeme tým, že Pán Boh, keď bude chcieť, tak nám tu nohu napraví, aby sa zrástla správne. V takých prípadoch prijímame prácu lekárov s veľkou vďakou. Nikdy som neriešil, či lekár, ktorý ma lieči je ateista, alebo kresťan, pretože to v tom momente nie je dôležité. Bez ohľadu na ich svetonázor sme vďační za pomoc, ktorú nám vedia poskytnúť a v konečnom dôsledku ich poznanie a schopnosti vnímame ako Boží dar. Prečo by to teraz malo byť inak?

Pritom vieme a vždy sme to vedeli, že sú iba ľudia a majú obmedzené poznanie a sú nedokonalí a tak isto ako aj my, robia chyby. Všetci sme už zažili, aj na vlastnej koži, že liečba, ktorú lekár naordinoval nezabrala a musel ju zmeniť, alebo nám lieky ešte viac priťažili. Možno sa naštrbila dôvera, ale aj tak sú to ľudia, ktorí ľudskému telu rozumejú lepšie ako my.

Minule som čítal, aké má kontraindikácie jeden liek pre onkologického pacienta. Ešte dobre, že to píšu len na tom papieriku dnu v škatuľke, pretože ten číta málokto. Boli tam popísané strašné veci, čo všetko ten liek, môže spôsobiť v ľudskom tele. Môže poškodiť pečeň, obličky, fungovanie čriev, má vplyv na psychiku človeka, môže sa u vás po jeho požívaní prejaviť agresivita, poškodzuje zrak, narúša koordináciu, môže sa prejaviť vyrážkami na koži atď., atď.

Keď som to dočítal, tak som sa pýtal, či toto je liek? A či je niekto, kto by tieto lieky užíval? Áno, takých ľudí sú vo svete milióny. Pretože ak ste vážne chorí a hrozí vám smrť, podstúpite aj riziko nejakých z týchto mnohých prejavov tohto lieku. Urobíte to v dôvere, že vám lekár chce pomôcť a zvážil vašu diagnózu a aj preto, že vám chce pomôcť a nie ublížiť.

Myslím, že nám Pán Boh dal ťažkú úlohu v tejto pandémii. Umárame sa ňou a priniesla nám mnoho utrpenia. Rozvadila nás, rozdelila na mnoho táborov. K tomu všetkému priniesla aj smrť našich blízkych. Ale nezabudnite, že nám Pán Boh pri všetkej tej námahe dáva aj dobré veci.

A teraz by ste mali čakať veľkolepý záver, kde farár povie, či sa máte, alebo nemáte dať zaočkovať. Lenže nemôžem urobiť tú istú chybu, ktorú som pred chvíľou iným vyčítal.

To, či sa máte dať zaočkovať alebo nemáte, riešte so svojím lekárom, veď ohľadne zdravotného stavu ste sa vždy radili s ním. Farár vám nemá čo hovoriť, do toho, či sa máte, alebo nemáte očkovať.

Ako farár mám inú povinnosť. Mám vám povedať, že si máte chrániť život, lebo je to cenný Boží dar. Máte sa oň zodpovedne starať, nevystavovať ho zbytočnému riziku.

Vážte si popri tom život každého človeka a buďte ľuďom pomocou. Sme tu, aby sme sa radovali s radujúcimi a plakali s plačúcimi, potešovali a povzbudzovali strápených a ujímali sa slabých. Kazateľ píše: že niet ... nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote.

Mnohé veci, ktoré sa v tomto roku stali nemôžeme už zmeniť.

• Nevieme vrátiť život tým, ktorí zomreli, ale vieme byť pomocou pre tých, ktorí smútia.
• Nevieme vrátiť zdravie tým, ktorí oň prišli počas COVID-u, ale vieme byť pre nich pomocou.
• Nevieme zobrať obavy a strach tým, ktorí sa boja nasledujúcich dní, ale vieme ich podopierať a posilňovať svojou blízkosťou.
• A vieme aj v tej pre mnohých nezmyselnej pandémii nájsť niečo pozitívne, čo sa môžeme naučiť pre budúcnosť.

AMEN

Piesne: Pomoc naša..; 64; 63; 65; A 21; 656/17

Texty: Kaz 3, 1 – 13; Ž 8, 2 – 10; Zj 21, 1 – 6a; Mt 25, 31 – 46