Nový rok 2022

Kázňový text: 4M 6, 22-27

Slová tohto požehnania opakujeme v našich bohoslužbách nedeľu čo nedeľu. Všetci ich poznáme ako Áronosvké požehnanie. Aj keď presnejšie by sme mali hovoriť o Hospodinovom požehnaní, ktoré mal Áron a jeho synovia pravidelne vyslovovať nad Izraelským národom. Dodnes ma požehnanie fascinuje. Ako máme chápať takéto priania a čo to znamená, keď ho nad človekom povieme? A čo by sa stalo, keby sme ho nepovedali? Zmenilo by sa niečo v životoch ľudí, alebo nie? Čo vlastne v našich životoch závisí na požehnaní?

Myslíte si, bratia a sestry, že požehnanie má vplyv na život človeka? Že požehnanie robí náš život úspešnejším, alebo dlhším? Alebo vďaka požehnaniu sme šťastnejší? Neviem, či ste si niekedy už tieto otázky položili, ale práve teraz sme v období, keď si počas sviatkov prajeme veľa dobrých vecí pre život. Prianie niečoho dobrého má veľmi blízko k žehnaniu, aj keď samozrejme nie je to úplne totožné.

Čo slovo „požehnanie“ vlastne znamená? Internetový slovník tvrdí, že má niekoľko významov, ale nie všetky sú podľa mňa správne. Tým prvým vysvetlením je, že požehnanie je dobro a šťastie. Toto vysvetlenie mi pripadá veľmi jednoduché a nepresné. Najmä ak použijete slovo šťastie. To je v našom vnímaní niečo absolútne náhodné. Keď je šťastie unavené, vraj si sadne aj na somára. Lenže Biblia takto o Božom požehnaní nehovorí.

Druhé vysvetlenie je, že v predstavách veriacich ľudí je požehnanie Božia priazeň, prinášajúca úspech, šťastie a radosť. S tou Božou priazňou sa dá súhlasiť, ale Božia priazeň neznamená vždy šťastie, radosť a úspech. To celkom nesedí. Máme v Božom slove opísaných niekoľko Božích mužov, ktorí boli Bohom požehnaní a veľa radosti a šťastia si v tom ľudskom ponímaní neužili.

Veľmi jednoduché vysvetlenie je, že požehnanie je znak kríža urobený rukou nad niekým. Táto definícia však vôbec nevysvetľuje účinok a zmysel požehnania. Takže s definíciami na internete je občas problém.

Požehnanie pre mňa jednoznačne súvisí s Bohom. Je to ako prianie niečoho dobrého pre život človeka, čo my ľudia nevieme zariadiť. Je to niečo, čo je mimo našej moci a mimo nášho dosahu. My vlastne len prajeme, aby požehnanie vykonal Pán Boh v živote konkrétneho človeka.

Priať niekomu šťastné a veselé Vianočné sviatky nie je požehnaním. My to ľuďom prajeme, ale nie sme vykonávatelia tohto priania. Ukazuje však ľuďom v našej blízkosti, že ich máme radi a teší nás ich dobro, ich radosť a pokojný život. Faktom je, že veľa preto, aby druhý človek mal radosť počas Vianoc a Silvestra neurobím a to, že mu pošlem pohľadnicu, alebo mail veľa neznamená.

Ale je niečo iné, ak naše priania sú spojené s tým, aby Pán Boh zasiahol do života konkrétneho človeka. Aj tu platí, že ja preto veľa urobiť neviem, ale Pán Boh je ten, ktorý túto moc má. To je moment, keď sa jednoduché ľudské prianie mení na požehnanie.

Je zaujímavé čítať, ako Hospodin prikazuje Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom: Takto hovoriac požehnávajte Izraelcov... Prečo to má Áron a jeho synovia hovoriť, keď to, čo vyslovujú, nedokážu zariadiť? A prečo Pán Boh vyzýva človeka, aby vyslovoval výzvy Jemu samému, aby robil dobre v ich prospech? Pán Boh vie, že je dôležité, aby žehnal svoj ľud. Znamená to, že nebude žehnať, ak ho my ľudia o to nepoprosíme?

Žehnanie je ako modlitba, ktorú vyslovujeme pred Bohom. Svedčí o našom blízkom vzťahu k Bohu a je dôkazom našej dobrosrdečnosti voči iným. Ak praješ dobre, nie si sebeckým človekom, ale záleží ti na dobre vo svete a je to dôkaz, že stojíš na tej správnej strane. Pán Boh ako dobrý otec vie, že sa ma starať o svoj ľud, ale je to intenzívnejšie, keď mu to my ľudia pripomíname a vyprosujeme to.

Poďme sa teda pozrieť na to, čo mali kňazi hovoriť nad vyvoleným Božím ľudom. Tá prvá výzva je, aby nás Pán Boh požehnával a ochraňoval. Nejde tu len o to, že sa my ľudia máme chrániť pred niečím zlým. Chceme, aby našim Ochrancom bol sám Hospodin. Keď si uvedomíte, koľko zla číha v dnešnom svete na človeka, je to veľká vymoženosť a výsada, ktorú nám Boh ponúka.

Aj pre mňa je to trochu záhada. Máme vnímať všetky nepríjemné a ťažké veci v živote ako nedostatok Božieho požehnania? Každý jeden úraz, zlomená ruka, narazená noha, boľavý zub, vytknuté rameno, či členok, všetky tieto veci sú dôkazom nedostatočného požehnania?

Keď Pán Ježiš rozprával podobenstvo o boháčovi a Lazarovi, tak boháč bol z tohto pohľadu mužom požehnania. Vodilo sa mu dobre, mal úspešný život, ale nakoniec skončil vo večnom trápení. Alebo ďalší muž, ktorému pole prinieslo bohatú úrodu, ten mal tiež akoby všetko Božie požehnanie, ale duši si uškodil a dopadol zle. Keď sa pozriete na život požehnaného Jákoba, tak ten muž zažil veľa ťažkých momentov až sa nám jeho požehnanie zdá trochu otázne. Tak ako to je?

Požehnaný život nie je za každú cenu život v bohatstve. Preto mi nesedelo pri definícii, že je to šťastie a radosť. Myslím, že požehnanie života súvisí s celým bytím človeka. Nevzťahuje sa iba na pozemský život. Ono súvisí aj s našou večnosťou. Ťažko nazvať požehnaním život človeka, ktorý po smrti skončí vo večnom trápení. Božie požehnanie sa vzťahuje na život tu na zemi a je požehnaním len vtedy, ak mieri do večnosti.

Takže všetko, čo nás tu na zemi vedie k pokore pred Bohom, k bázni a rešpektovaniu Boha, je požehnaním. To znamená, že aj úraz, aj choroba, aj možná tragédia, ktorá človeka privedie k Bohu sa v konečnom hodnotení môže nazývať požehnaním, pretože zachraňuje človeka pre večnosť.

Uvedomme si, že to je Božím zámerom. On chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy. Toto je základná myšlienka. A všetko, čo v našich životoch k tomu napomôže, je Božím požehnaním pre človeka. Samozrejme, že s tým my ľudia budeme len veľmi ťažko súhlasiť. Takže, ak nás má Pán Boh požehnať a ochrániť, to neznamená, že nás má chrániť pred každým úrazom a pred každou ťažkou udalosťou. Pán Boh nás má ochrániť pred bezbožnosťou, pred neverou, pred upadnutím do hriechov a odpadnutím od viery. Skúste nad tým rozmýšľať takto, keď dnes budete znova počuť toto Božie prianie. Ak ťa choroba, ktorá príde do života, odvedie od hriechu pýchy, tak je to Božia ochrana tvojho života.

To druhé žehnanie je, aby nad nami Hospodin rozjasnil svoju tvár. Všetci dobre vieme, čo znamenala prísna tvar otca, alebo mamy, keď sme boli ešte deťmi. Alebo aké to bolo zlé, keď učiteľ v škole nahodil prísnu tvár a už bolo jasné, že sa bude trestať a vychovávať. Naopak rozjasnená tvár a milý úsmev znamenal, že je odpustené to, čo sme vyviedli. Jasná tvár je jednoznačne obrazom milostivého a láskavého Boha. Boha, ktorý odpúšťa vinu a neudelí trest. To je to, čo pre nás od Boha vyprosuje ten, kto nám udeľuje toto požehnanie. Keď prosíme o odpustenie, takúto tvár čakáme od Boha. Presne ako to bolo v podobenstve o márnotratnom synovi. Otec sa na neho nepozeral prísne, nemračil sa na neho, nič mu nepripomínal. Jeho tvár sa rozjasnila a to pre syna znamenalo milosrdenstvo.

Toto si teda nedeľu čo nedeľu prajeme na bohoslužbách.

To tretie požehnanie je pohľad do budúcna. Znova je to Hospodinova tvár, ktorá sa obracia k človeku a dáva najavo, že medzi nami a Ním je pokoj. To znamená, že môj život môže pokračovať ďalej, že Pán Boh sa nehnevá a že veci do budúcna sú urovnané. Môžeš ísť ďalej a žiť svoj život v pokoji.

Chcem to dnes uzavrieť tým, že celé to požehnanie je biblický paradox. Človek poznačený hriechom nemôže predsa vidieť Božiu tvár, pretože by zomrel. Ale napriek tomu to požehnanie hovorí o Božej tvári. Myslím, že si máme uvedomiť, že nás Pán Boh vidí, že tá jeho tvár sa stále skláňa k človeku a že ak sa zachmúri, ak z nej nebude vyžarovať pokoj, tak sa nám náš život stane neznesiteľný.

Máme pred sebou ďalší rok 2022. Mali by sme ho prežiť tak, aby sa tá Božia tvár nad nami nemusela zamračiť. Aby bola stále k nám ľuďom prívetivá a jasná. To prianie môžem ako farár vysloviť nad vami a nad sebou. Neviem ho uskutočniť, pretože toto je čisto Božia záležitosť. Ale veľmi záleží aj na nás, ako budeme žiť svoje životy. Myslím, že vieme veľmi dobre, kedy sa Božia tvár bude musieť mračiť, kedy bude prísna a zachmúrená.

Na záver chcem dodať krásne Božie zasľúbenie. Pán Boh to povedal zrozumiteľne: Tak nech kladú moje meno na Izraelcov a ja ich požehnám. Je to jasne Božie zasľúbenie, ktoré platí pre Boží ľud aj dnes.

Myslím, že nemusím špekulovať nad tým, či to Božie požehnanie je alebo nie je v našich rodinách viditeľné. To si zhodnoťte sami. Ja osobne vidím Božie požehnanie na veriacich ľuďoch a aj v ich rodinách. Viem že vyslovovať to Božie požehnanie nad veriacimi ľuďmi má zmysel.

AMEN

Piesne: Ó Ježiši...; 68; 70; 69, 73; A 21; 656/17

Texty: 4M 6, 22 – 27; Ž 8, 2 – 10; G 4, 4 – 7; Luk 2, 15, - 21