2. po Zjavení 2022

Kázňový text: Fil 3,13-14

Pokračujeme dnes v našej sérii ŽIVOT V KOCKE a budeme rozmýšľať nad druhou stenou, to je stena, ktorú máme pred sebou a na ktorú sa za normálnych okolností najviac pozeráme. Len pripomeniem, že sme minule rozprávali o podlahe, teda o tom, na čom stojíme, čo sú naše istoty, naše zásady, podľa ktorých žijeme svoj život. Dnes sa pozrieme na to, čo je pred nami, to sú naše očakávania, naša perspektíva, to je to, na čo sa tešíme, čo očakávame. To je naša budúcnosť, ktorú máme pred sebou.

Jedna vec je naše očakávanie, v ktorom sa tešíme na niečo dobré, čo v budúcnosti príde, druhá vec je realita, ktorá nastane. Veľakrát je to tak, že čakáme, že sa budúcnosť vyvinie dobre, že sa situácia zmení k lepšiemu, ale nakoniec sa veci môžu zvrtnúť a naše očakávanie sa nenaplní. Častokrát veci môžu dopadnúť horšie, ako čakáme.

V očakávaní sme veľmi rôzni. Sú ľudia, ktorí sa na budúcnosť tešia, sú nadšení, plní očakávania, ale mám pocit, že pribúda tých, ktorí sa na budúcnosť pozerajú veľmi čierne. Majú na to svoje videnie sveta a budúcnosti aj svoje dôvody. Nie je to tak, že sú bezdôvodne pesimistickí. Stačí sa naorientovať na správy, ktoré tú našu budúcnosť vidia čierne a veľmi rýchlo by ste sa stali pesimistami aj vy. V dnešnom svete je veľa „prorokov“, ktorí nám predpovedajú veľmi ťažkú budúcnosť.

Sú články o tom, že pandémia bude mať ďalšie a ďalšie pokračovania po Omrikone, ktoré ľudstvo nezvládne. Nájdete predpovede ohromnej ekonomickej krízy, ktorú ľudia nedokážu zastaviť a bude to obdoba veľkej hospodárskej krízy. Ceny budú neprestajne stúpať, peniaze stratia hodnotu, zavrú sa fabriky, ľudia skončia bez práce na ulici a nebudú vedieť splácať svoje pôžičky, prídu o bývanie, o strechu nad hlavou a ekonomicky sa úplne zosypeme. A ešte, keď si k takým článkom prečítane nejaké katastrofické následky globálneho otepľovania, ako sa o chvíľu zvýši hladina morí a oceánov a Slovensko navštívi zopár hurikánov, tak sa zhrozíte z toho, čo príde a nebudete mať žiadne pozitívne očakávania. Hrozí rozvrat spoločnosti a chaos v štáte, k tomu absolútny úpadok morálky a strata skutočných hodnôt a keď si k tomu naštudujete ešte niečo z vesmíru, ktorý je podľa vedcov konečný a našej zemi hrozí nejaký stret s meteoritom, tak hneď máte jasnú víziu konca sveta v roku 2022.

Uvedomil som si, že je to nebezpečné, ak sa človek dostane na takúto vlnu pesimizmu a beznádeje. Pretože potom vám už nič iné nezostáva, len si naštvaní sadnúť niekde doma v kúte, nadávať na celý svet a počkať už len na ten beznádejný koniec. Niet prečo žiť, niet sa o čo snažiť, všetko to ide dole vodou a nikto to už aj tak nezastaví.

A ešte, keď sa do toho pridajú problémy rodiny, ktoré sa nám občas zdajú neriešiteľné a nebodaj aj nejaké zdravotné ťažkosti, tak k beznádeji a depresii nie je vôbec ďaleko. Takže aké očakávanie a aká budúcnosť?

Na druhej strane, bolo by to naivné tvrdiť, že všetko bude dobré, len treba veriť. Koronavírus už budúci mesiac skončí, ekonomika sa do pol roka spamätá, do 10 rokov zvrátime globálne otepľovanie a začneme s obnovou našej planéty a skončia všetky svetové konflikty, takže sa utečenci spokojne vrátia domov a Slovensko predbehne ekonomicky vyspelé západné krajiny. Asi by ste mi odkázali, že už nemám toľko piť a mám sa vrátiť do reality.

Takže aká budúcnosť je pred nami? Čo reálne môžeme čakať? Na čo sa máme pripravovať, na čo tešiť a čoho sa skutočne obávať? Pravdupovediac ja to neviem. Vidím len to, čo vidíte aj vy, čítam len to, čo čítate aj vy. Občas niečo nádejné, čo sa týka budúcnosti, a občas niečo pochmúrne a smutné. Všetko to sú len nejaké predpovede, o ktorých nikto nevie, či sa podľa očakávania naplnia. Sú to veľakrát len ľudské priania.

Tak ako pri pandémii sme si mysleli, že po zaočkovaní koronavírus ustúpi, potom bolo treba pridať druhú dávku, aby sme už mali dostatočnú ochranu, a teraz sa už hovorí, že ani tretia nebude stačiť. Ale môžete zazlievať vedcom, že verili že po prvej dávke očkovania sa pandémia zastaví? Ani oni nepoznajú budúcnosť. Analyzovali dáta, ktoré mali a zdalo sa im, že očkovanie malo zabrať. Koľkokrát sme aj my tvrdili: Toto bude tak! A bolo to celkom inak. No keď nám to niekto vyčítal, vytiahli sme najlepší argument: Či ja som Pán Boh, že som mal vedieť, že to takto skončí? Po takom argumente nám nemôže nikto nič povedať, ale my vyčítame ľuďom tam hore, že nevedia, čo treba robiť.

Myslím, že vôbec nemusíme byť dobrí v predpovediach, že to nie je vôbec dôležité pre našu budúcnosť. Tento svet a ľudia na ňom, všetka príroda i celý vesmír sú v Božích rukách a Pán Boh pozná budúcnosť. Naša vízia budúcna nestojí na tom, že poznám, čo príde, ale na tom, že viem, aké je moje miesto a čo mám v tej budúcnosti robiť.

Ak bude pandémia pokračovať, tak našou úlohou je pomáhať týmto ľuďom a prispôsobiť sa danej situácii. Ak príde nejaká hospodárska kríza, tak sa budeme musieť uskromniť a poskytneme pomoc ľuďom, ktorí na tom budú horšie ako my. Ak príde nejaká prírodná katastrofa, tak Pán Boh chce, aby sme zachraňovali iných a podávali pomocnú ruku. Toto je kresťanský pohľad do budúcna. Neviem, či ste si uvedomili, ale on je vždy optimistický. Ty ako veriaci človek budeš mať vždy čo robiť, za každých okolností a za každých podmienok. Neexistuje situácia v budúcnosti, v ktorej by si si mal sadnúť do kúta a čakať na nejaký koniec.

Apoštol Pavol to v našom texte krásne napísal: ...bežím za odmenou nebeského povolania Božieho... Nie bezradne sedím na mieste a čakám čo príde, nenariekam a nejojčím, čoho som sa to dožil a aké je to všetko beznádejné. Mám pred sebou jasný cieľ u Pána Boha a tak za tou odmenou bežím a snažím sa najlepšie ako viem. Páči sa mi to Pavlovo uvažovanie: Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou...

Nesústreď sa na to, čo už bolo, ale pozeraj sa dopredu a teš sa na to, čo príde. Apoštol Pavol prežil svoju starobu v čase, keď bolo veľmi silné prenasledovanie kresťanov. Bolo to veľmi zlé, nakoniec skončil v Rímskom väzení a čakal tam na smrť. Bola to veľmi bezradná situácia. Aký cieľ mal teda pred očami? Za čím bežal? A čo mal vôbec pred sebou? Vlastnú smrť? Násilnú popravu? To malo byť niečo nádejne, to ho malo tešiť?

Uvedomme si, že to nie je cieľ. To bola len cesta, po ktorej Pavol musel prejsť. On sa sústredil na cieľ a na odmenu v nebesiach.

Dnes sa mnoho ľudí opýta: Na čo by som sa mal tešiť? Na omikron? Na to, že všetko zdražuje? Na nejakú prírodnú katastrofu? To nie je cieľ. To sa stále bavíme o ceste. Rozumiem tomu, že ak človek žije život bez Boha, tak sa mu ten cieľ života stratil.

Ešte, keď je človek mladý, tak má svoje sny a svoje vízie, chce sa mu začínať, snaží sa, má chuť a odvahu veriť vo svoje sily a schopnosti. Ale s vekom tie vízie budúcna sú stále viac oklieštené. Až sa môže stať, že sa nemáte na čo tešiť, že stratíte motiváciu žiť, prídete o dôvod radovať sa. To musí byť pre neveriacich ľudí veľmi ťažké.

Ale práve tu je ten rozdiel. Ja znova pripomeniem slova apoštola Pavla: cieľ mám vždy pred očami... Môj cieľ života, moja túžba, moje očakávanie je ďalej a je vždy pozitívne. Chcem nám pripomenúť, bratia a sestry, že mi čakáme na konci odmenu Božích detí, pretože k nej sme boli povolaní. Takže je jedno, aká bude najbližšia budúcnosť, pretože ona nezmení to, čo je už raz pre nás nachystané.

Skúste sa pozrieť do budúcna ako veriaci ľudia. Možno budete vidieť koronavírus, niekde hospodársku krízu, možno zahliadnete v tej svojej budúcnosti zdravotné problémy a ktovie čo ešte, ale v tom obraze budúcnosti musíte na konci vidieť jasné svetlo a to je náš cieľ.

Keď sa postaví maratónec na štart, čo myslíte, čo vidí, keď sa pozrie pred seba? Vidí, ako ho začne na 20. km pichať v boku, alebo vidí, ako mu na 30. km bude dochádzať dych a na 38. km začne chytať kŕče v nohách? Keby videl iba toto, nikdy nebude behať. Myslím si, že vidí ten moment, keď dobehne do cieľa a cíti sa ako víťaz, lebo prekonal sám seba.

Toto videl apoštol Pavol, keď sa pozrel pred seba do budúcna. Skúste sa takto pozrieť dopredu aj vy, bratia a sestry. Pozerajte sa dopredu tak, aby ste mali pred očami vždy cieľ. Toto vás bude tešiť a nezáleží vôbec na veku.

AMEN

Piesne: Slovo stalo sa...; 443; 456; 453; 649; A 19; 656/5

Texty: Iz 49, 1 – 7; 1K 1, 1 – 9; Ž 40, 2 – 12; J 1, 29 – 42