Svätá Trojica 2022

Kázňový text: Sud 9, 1-24

Bratia a sestry, končíme dnes slávnostnú polovicu cirkevného roka sviatkom nazvaným Svätá Trojica. Takto sme z Božieho slova spoznali a pochopili Pána Boha. Boha, ktorý sa prejavoval a prejavuje v tomto svete v troch osobách, ako Boh Otec, ktorý stvoril tento svet a neprestajne ho udržiava a riadi, ako Boh Syn, ktorý vykonal pre človeka dielo spásy. Stal sa človekom a podstúpil cestu kríža, aby vykonal za dosť Božiemu zákonu, že za hriech je odplata smrť. A nakoniec sme spoznali Boha ako Svätého Ducha, ktorý zostúpil do tohto sveta, aby riadil a spravoval Kristovu cirkev.

Viem, že je to trochu zložité, pretože Božie prikázanie hovorí o jednom Bohu. Ale bez učenia o Svätej Trojici ťažko vysvetlíte ďalšie biblické texty, ktoré hovoria o Ježišovi Kristovi a o Duchu Svätom ako o Bohu. Na strane druhej si treba uvedomiť, že ak hovoríme o Bohu Stvoriteľovi, tak vždy je tam aj osoba Syna a Ducha. A ak hovoríme o Ježišovi Kristovi, tak vždy je tam aj osoba Otca a Ducha. A ak hovoríme o pôsobení Svätého Ducha medzi nami, tak vždy je tu medzi nami aj Boh Otec aj Boh Syn. Ako hovorí Božie slovo: A tí traja jedno sú.

Keďže je dnes nedeľa Svätej Trojice budem hovoriť o Bohu, ktorý stále v tomto svete pôsobí a koná. Samozrejme rešpektuje slobodu človeka, rešpektuje aj naše zlé rozhodnutia, ale sú momenty, keď je jeho zásah nevyhnutný.

Text, ktorý som dnes pre nás vybral by som znova zaradil do série Biblia ako ju nepoznáme. Keď si ho vypočujete, budete mať pocit, že sa veľmi podobá tomu, čo dnes zažívame, a možno bude odpoveďou na to, prečo sa modlíme za Boží zásah do celej tej vojnovej situácie, ktorá dnes ovplyvňuje celý svet.

Text: Sud 9,1-24

Toto neboli veľmi dobré časy v Izraeli. Jerubbaal bol vlastne sudca Gideón, ktorý ako mladý muž na Boží pokyn zachránil Izraelcov spod nadvlády Midjáncov. Vtedy sa osvedčil ako veľmi oddaný muž Hospodinovi, ale potom na staré kolená bol aj on celý popletený vplyvom okolitých pohanských národov. Nechcel byť kráľom nad Izraelom, pretože si uvedomoval, že toto by bolo zavrhnutím Hospodina.

Gideon mal veľa žien a tým pádom aj veľa synov. Biblia spomína, že ich bolo cez 70. Jedna jeho vedľajšia žena, ktorej meno ani nevieme, pochádzala zo Sichému a porodila mu syna menom Abímelech. Ten vo svojej chamtivosti a túžbe po moci presvedčil Sichémčanov, aby mu pomohli stať sa kráľom.

Mal pre nich zaujímavý argument: Čo je lepšie pre vás? Aby sedemdesiat mužov, všetci synovia Jerubbaalovi, panovali nad vami, alebo aby jeden človek panoval nad vami? Pamätajte, že som z vášho tela a kostí! Možno bol dostatočne výrečný, možno mal dobré presviedčacie schopnosti. Jednoducho vedel oklamať ľudí a doviesť k tomu, aby mu dali peniaze. Myslím, že všetci vedeli načo. Abímelech si najal naničhodných mužov a dal povraždiť všetkých Gideonových synov, teda všetkých bratov z otcovej strany. Ťažko by mohli obyvatelia Síchému tvrdiť, že netušili, čo s tými peniazmi Abímelech urobí.

Je to veľmi dávna história. Doba sudcov v Izraeli sa datuje na roky 1200 až 1020 p.n.l., ale ak sa pozriete na dejiny sveta, tak túto históriu v šedo modrom, šedo hnedom a neviem v koľkých ďalších odtieňoch nájdete stále.

• Vladimír Iľjič Lenin bol radikál, ktorý pre svoj cieľ neváhal masovo zabíjať. Vytvoril režim, ktorý tragicky poznamenal životy stoviek miliónov ľudí. Dokázal presvedčiť tisíce ľudí k vraždeniu a násilnostiam.
• Adolf Hitler presvedčil skoro celé Nemecko o tom, že Židia sú národ, ktorý nie je hodný existencie a rozpútal tak svetovú vojnu.
• Josif Vissarionovič Stalin, ďalší muž, za ktorým nájdete tisícky nevinných životov.

To boli ľudia, ktorí dokázali iných presvedčiť k zabíjaniu, aby sa potom mohli postaviť na čelo štátu, či politického zriadenia. A dnes k nim môžeme kľudne pripočítať aj Vladimíra Putina, aj keď zatiaľ nemôžem hovoriť o miliónoch obetí.

Je zvláštne, ako sa história opakuje, vo väčšom či v menšom, a my sa z nej nevieme nič naučiť. Stále sa to začína túžbou po moci, vplyve, sláve a bohatstve. A stále to má rovnaké pokračovanie v podobe zabíjania a násilnej vlády, kde je každý nesúhlas alebo odpor kruto potlačený.

Abímelech nebol prvý a nebol ani posledný. Zneužil nevedomých a naivných ľudí na to, aby dosiahol svoj cieľ. Potom sa vyhlásil za kráľa, usadil sa na trón a v podnadpise tejto Biblickej pasáže nájdete slová: Abímelechova hrôzovláda.

Možno do tohto momentu je to skôr celé ako hodina dejepisu. Ale tak ako pri všetkých takýchto hrôzach aj tu vzniká otázka: A kde je v tom celom Pán Boh? Ten Pán Boh, ktorý stvoril nebo a zem, ten Pán Boh, o ktorom sa píše v Žalmoch: Keď pozrie na zem, tá sa chveje; dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym..., kde vlastne je? Len stojí niekde bokom, prizerá sa a nezasiahne? Nič neurobí? Ja chápem ľudí, ktorí sa pýtajú: Pán Boh nevie, čo s tým má urobiť, alebo nič nedokáže, alebo nechce s tým nič robiť?

Čo by podľa vás, bratia a sestry, bol dostatočný Boží zásah? Nejaký oheň z neba, ktorý zasiahne Abímelecha a pohltí ho? Alebo sa zrazu otvorí zem a on skončí v tej priepasti? Bolo by to efektné a my by sme tak zbožne prikývli hlavou, že tak mu treba, pretože takýto človek si to iste zaslúžil. Lenže toto v tých Biblických textoch nenájdete. Ja viem, že nám v tom chýba jasný a rozoznateľný Boží zásah, ktorý by sme si nepoplietli s ničím iným, so žiadnou náhodou, alebo smolou, alebo osudom, ako to dnes ľudia často povedia. My by sme si priali, aby ten zásah bol jednoznačne Boží a aby sa ani nikomu inému pripísať nedal.

Lenže Pán Boh, Trojjediný a všemohúci Boh nespravuje tento svet takto. Jednoznačne si však treba uvedomiť, že takéto konanie Abímelecha neostalo bez Božieho zásahu. Pán Boh ho neprehliadol, všetko to malo svoj čas.

Začalo to jedným podobenstvom posledného preživšieho Gideonovho syna. Bolo to podobenstvo o tom, ako si stromy volili kráľa medzi sebou. Oliva túto ponuku vládnuť ostatným stromom odmietla a tak isto aj figovník a nakoniec aj vinič, pretože všetky mali svoju vlastnú prácu a povinnosti. Boli užitočné a prinášali ovocie. A tak sa kráľom stal bodliak, pretože ten žiaden úžitok neprinášal, čiže nemal nič iné na práci, preto mohol rozkazovať a riadiť. Jotám posledný Gideonov syn skončil proroctvo výzvou, aby sa Sichémčania zamysleli, či urobili správne, že podporili Abímelecha. A ak im raz dôjde, že to nebolo správne, tak medzi nimi a Abímelechom vznikne spor a pohltí ich navzájom oheň.

Po troch rokoch po vyrieknutí tohto podobenstva zrazu čítame: Potom Boh poslal zlého ducha medzi Abímelecha a občanov Síchemu. Nič viac, nič menej. Toto bol Boží zásah po troch rokoch Abímelechovej hrôzovlády. Občania Síchemu zradili Abímelecha. Násilie na sedemdesiatich Jerubbaalových synoch a ich krv dopadli na Abímelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, ako aj na občanov Síchemu, ktorí mu pomáhali pobiť svojich bratov.

     Nie je to oheň z neba a nie je to ani priepasť, ktorá sa otvorila pod Abímelechom. Pán Boh spôsobil medzi týmito dvoma stranami konflikt. Zrazu sa otvorili oči Sichémčanom a došlo im, na čom sa podieľali. Pochopili, do čoho ich Abímelech namočil a ako ich zamotal do ohavného skutku, aby dosiahol svoje ambície.

A na druhej strane aj Abímelechovi došlo, že zlé činy človeka nezostávajú zabudnuté a neostanú bez trestu. Nedá sa roky klamať a zavádzať ľudí a zneužívať svoju moc. Prešli však roky jeho hrôzovlády a to poznanie stálo mnoho životov a mnoho utrpenia. Ľudia na uvedomenie a poznanie potrebujú čas. Občas nám to dochádza tak pomaly, že potrebujeme veľa času.

Je na mieste opýtať sa, koľko mesiacov a možno rokov bude trvať obyvateľom Ruska, kým si uvedomia, že ich vláda a prezident namočili kvôli vlastným ambíciám do nezmyselnej vojny, v ktorej denne zomierajú desiatky ľudí? Kedy im dôjde na čom sa podieľali? Tá otázka má veľmi veľký rozsah.

Musím sa opýtať aj trochu inak. Koľkokrát sa nám stalo, že sme sa podieľali na utrpení iných, len preto, že sme sa dali nahovoriť na niečo zlé? Koľkým ľuďom sme ublížili, lebo sme sa pridali na niekoho stranu a tých iných s iným názorom sme odstránili? Poohovárali, očiernili, pošpinili niečie meno a tak niekoho zhodili? Ten text nie je iba o svetových vládcoch. Je aj o nás, o bežných ľuďoch, ktorí bojujeme svoje vlastné boje.

Pozrite sa na našu cirkev na tie štvavé kampane za posledné roky. Keď nejaké noviny píšu dookola to isté, až je schopný jeden starý človek poslať anonym, že v kostole je bomba. A teraz toho človeka vypátra polícia a jemu za to, čo v slepej dôvere urobil, hrozí väzenie. Možno potrebujeme nejaký čas, aby sme si to uvedomili, čo robíme ľuďom a aby nám to došlo.

Je to do očí bijúce, ako pri zlyhaní iného človeka by sme si priali rázneho a prísneho Boha, ale pri svojom zlyhaní by sme chceli vidieť milostivého Boha. No Pán Boh je stále ten istý. Je rovnaký, keď vidí Putina, čo robí, a je rovnaký, keď vidí mňa a moje zlyhania.

Bol by som rád, bratia a sestry, aby ste si uvedomili, že Boh, v ktorého veríme nestojí niekde bokom. Keď vidí, čo sa vo svete deje vie veľmi dobre, čo má robiť. Pán Boh je Trojjediný Boh, ktorý zasahuje do nášho sveta a ovplyvňuje ho tak, aby sa nakoniec udiala jeho vôľa. Nechodí, ako sa hovorí s bubnom na zajace. Vie zasiahnuť a dotknúť sa tak, aby sa naplnilo jeho slovo. Naučme sa mu dôverovať!

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 182; 184; 203; 183; A 46; 656/16 

Texty: 1M 1, 1 – 2, 4a; 2K 13, 11 – 13; Ž 8, 2 – 10; Mt 28, 16 – 20