1. adventná 2022

Kázňový text: Mt 24, 4-8

Asi všetci, bratia a sestry, sa zhodneme na tom, že žijeme veľmi ťažké a komplikované časy. Vojna na Ukrajine sa stala už súčasťou našich životov. Boli momenty, keď som každý deň čítal, čo je nové a ako sa tento konflikt vyvíja, ale trvá už dlho a aj samému mi došlo, že nemôžem myslieť iba na to a žiť iba tým. Vieme, že je to blízko, je to aj naše ohrozenie, ovplyvňuje to aj naše životy, ale každý z nás máme svoju prácu, svoje povinnosti, svoju zodpovednosť a na to nemôžme zabúdať. Nemôžeme od rána do večera sledovať, čo je nové, a zahlcovať svoju myseľ všetkým, čo sa tam deje. Máme predsa svoje zamestnania, máme svoje rodiny, o ktoré sa musíme starať, máme povinnosti okolo svojich domácností, máme zodpovednosť ako rodičia, máme zodpovednosť ako deti. Nemôžeme to všetko hodiť za hlavu a tváriť sa, že jediné, na čo myslíme, je vojna.

Chcem dnes spolu s vami rozmýšľať nad tým, čo má v takejto situácii robiť Kristova cirkev? Akú zvesť by mala prinášať do týchto nervóznych a nepokojných časov?

Je to určitý paradox, pretože dnes začíname advent, čo znamená v preklade príchod, a to je čas, kedy v cirkvi hovoríme o druhom príchode Pána Ježiša Krista ako sudcu živých a mŕtvych. Súčasťou druhého príchodu sú aj určité znamenia a predpovede, ktoré tomuto všetkému budú predchádzať. No a pribúdajúce konflikty a vojny vo svete sú jedným z týchto znamení. Je len prirodzené, že nás to núti pýtať sa: Je konkrétne konflikt na Ukrajine jedným zo znakov blížiaceho sa Kristovho príchodu? Samo o sebe je to len jedna vojna a jeden konflikt. Ale nie sme vôbec ďaleko od niečoho, čo môže byť oveľa väčšie a oveľa hrozivejšie. Stačí spomenúť zatúlanú raketu, ktorá dopadla do Poľska. Mohlo z toho byť niečo celkom iné, ako to je teraz.

Takže, ako podať správu adventu o Ježišovom príchode, ktorú prinášame každý rok, ale tento rok vyznieva oveľa naliehavejšie, aby sme nešírili paniku a hrôzu, ale aby sme ostali biblickí a pravdiví? Je to otázka aj na vás, bratia a sestry, čo chcete a čo potrebujete počuť, keď prídete do kostola rozmýšľať nad Božím slovom?

Alebo by sme sa mohli opýtať ešte inak. O čom by hovoril Pán Ježiš v takýchto ťažkých časoch? Povzbudzoval by svojich poslucháčov, potešoval, alebo pripravoval na ťažké časy? Avizoval by blížiaci sa koniec sveta, alebo by nás motivoval, aby sme si zodpovedne robili svoju prácu a nedali sa tým čo sa vo svete deje zastrašiť?

Ľudia majú vo všeobecnosti radi senzácie a mám pocit, že ani kresťanov niečo také neobchádza. Práve takéto okolnosti blízkej vojny a nie celkom ružových vyhliadok provokujú mnohých kazateľov k tomu, aby prednášali šokujúce kázne a robili senzačné závery. Tak ako pred rokom 2000 sa v kresťanských kruhoch prebúdzali názory o blížiacom sa konci sveta a blízkom druhom príchode Pána Ježiša Krista, tak tieto časy prebúdzajú presne tie isté nálady.

Takéto myšlienky prichádzajú ako huby po daždi. Táto vojna je tým štartujúcim momentom, ktorým sa spustí niečo konečné, čo sa už nedá odvrátiť. A nahráva tomu aj ekonomická kríza, a energetická kríza. Mnohí biblickí vykladači sa na základe týchto skutočností rozhodli avizovať koniec sveta a Ježišov príchod.

Zvestovať evanjelium a hovoriť o Božej láske k nám a o Ježišovej zástupnej obeti za nás je už nuda. V cirkvi to už kresťania poznajú a nie je o toto slovo veľký záujem. Ale titulky o tom, že koniec sveta je už tu, alebo koniec sa blíži, lebo to čo Ježiš predpovedal sa už začalo diať a my sme toho svedkami, to je niečo, čo si ľudia oveľa ochotnejšie prečítajú a radi vypočujú, aby zažili trochu strach a obavy. Nastávajú posledné dni! Už sa pomaly blížime k Armagedonu! Minule som takéto pozvanie čítal v Košicku. Nejaké kresťanské spoločenstvo si v ňom zaplatilo reklamu a pozývalo ľudí, aby si prišli vypočuť prednášku o blížiacom sa konci sveta.

Mám pocit, akoby sme v cirkvi chceli využiť práve tento moment strachu, ktorý ľudia v týchto dňoch zažívajú, a tak sa ich snažíme dostať na takéto šokujúce správy. Pozrite sa, my kresťania sme mali pravdu a už to celé začína, takže sa máte čoho obávať, ak nie ste veriaci. Ale ja vážne uvažujem nad tým, či toto je to správne slovo, ktoré má cirkev v takýchto časoch hovoriť? A je to otázka, ktorú kladiem aj vám, aby ste nad ňou rozmýšľali.

Mnohí vykladači Biblie v takýchto časoch aj kvôli sledovanosti a popularite dokážu povoliť uzdu svojej fantázii a idú ďalej. Veľakrát prekročia hranicu Biblickej zvesti, teda toho, čo hovorí Božie slovo a skúšajú hovoriť aj nejaké predpovede. Je v tom túžba byť novodobým prorokom. Takže sa púšťajú do predpovedí budúcnosti. Všetko „samozrejme“ na základe písma. Teraz sa udeje taká a taká vec, potom dôjde k ďalšiemu konfliktu tam a tam, a to už bude čas, keď nastane druhý príchod Krista.

A keďže senzačné správy máme radi, tak takéto kázne ľudia hltajú, radi si ich vypočujú a v konečnom dôsledku zažívajú ešte väčšie obavy a strach. Otázka je, či na to je tu Kristova cirkev? A či je toto jej poslanie v tomto svete?

Nehovoriac o tom, že tieto odvážne predpovede sa opierajú o biblické slovo a ak sa nakoniec nenaplnia, spochybňujú pravdivosť Biblie a znevažujú tak Božie slovo. Najhoršie na tom je, že za chybný výklad sa nikto neospravedlní, nikto si neprizná chybu, že sa mýlil a zavádzal tým veriacich ľudí. Ostane to tak a v konečnom dôsledku to ubližuje Kristovej cirkvi. Ľudia nespochybnia vykladača, ktorý dal príliš veľký priestor svojej fantázii, ale spochybnia Bibliu ako takú. Pritom to nie je problém Biblie, ale problém chybného výkladu.

Spojiť biblický text so súčasnosťou a na základe toho povedať niečo do budúcna, predpovedať ďalší vývoj, prípadne do toho pridať ešte nejaké konkrétne dátumy je pre kazateľov veľmi lákavé. Byť tak novodobým prorokom znamená získať si úctu a obdiv.

Ale išlo niekedy Ježišovi o to, aby svojich poslucháčov šokoval a strašil? Myslím, že ľuďom bez viery blížiaci sa koniec prináša len strach a obavy a v konečnom dôsledku ich vedie k beznádeji. A beznádej zase vedie k tomu, že prestávajú žiť svoj každodenný život a v depresii čakajú už iba koniec. To je to, čo som spomínal dnes v úvode. Pustíte všetko z ruky, stratíte chuť chodiť do práce, prestanete sa venovať svojej rodine, veď už nič nemá zmysel, lebo sa blíži koniec.

Úmyselne som dnes neprečítal celú Ježišovu predpoveď, ktorá sa týka posledných dní. Ale je tu pár myšlienok, ktoré si potrebujeme zdôrazniť. Tak napríklad túto Ježišovu vetu: Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Na čo tu Pán Ježiš dáva dôraz? Ty veriaci človek, ak budeš počuť zvesť o vojnách a bojoch, najprv si uvedom, že sa nemáš strachovať a nemáš sa toho báť. A ešte dodáva: Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec.

Sám Pán Ježiš niekoľkokrát hovoril svojim poslucháčom o konci sveta a o svojom druhom príchode. Neboli a nie sú to príjemné veci, ktoré čakajú tento svet. Čo je zaujímavé, nikdy tam nechýbajú slová NEBOJTE SA, ktoré adresoval veriacim ľuďom. Spomenul niekoľko konkrétnych znamení, aby sme vedeli, že je Boh a vie o všetkých týchto veciach. Ale aj pri tých najdesivejších predpovediach konca to najdôležitejšie slovo veriacim ľuďom je ...nebojte sa!

Keď Ježiš vstupoval na nebesá, hovoril učeníkom o zoslaní Ducha Svätého. Oni to ako vždy pochopili mylne, takže sa pýtali, či to je čas, keď Pán Boh znova obnoví Izraelské kráľovstvo. Vtedy im Ježiš povedal zaujímavú myšlienku: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou... To jediné, čo chcel Pán Ježiš tými predpoveďami povedať je, aby veriaci ľudia boli na takéto chvíle pripravení, aby s nimi počítali a aby mali pripravené srdcia a čisté svedomie.

Keď som cez týždeň listoval správy na internete, objavil sa tam titulok: Desivá predpoveď Baby Vangy: V roku 2023 nás čakajú slnečné cunami, jadrový výbuch a ženy už nebudú viac rodiť. Neprečítal som si ho, ale viem, že toto je síce dobrý čas na strašenie ľudí, ale mňa Pán Ježiš nikdy nechcel a ani nechce strašiť.

Pýtam sa: Má Kristova cirkev v tomto svete a v takomto čase robiť toto? Čo potrebujete počuť, keď prídete do spoločenstva a na bohoslužby? Myslím, že veriaci ľudia potrebujú počuť, že práve v takýchto časoch majú žiť zodpovedný a svedomitý život vo svojej rodine, ale aj v práci. Máš robiť to, čo je správne, aj keby zajtrajšok bol tým posledným dňom tohto sveta.

Raz sa opýtali Martina Luthera, čo by robil, keby vedel, že zajtra príde koniec. On vraj vtedy odpovedal: „Keby som vedel, že zajtra sa svet rozpadne na kusy, aj tak by som zasadil jabloň.“ Chcel tým povedať, že by nemusel robiť nič nezvyčajné, pretože na moment Kristovho príchodu je pripravený vždy. Ale v tej odpovedi je aj myšlienka, že nepotrebujeme robiť žiadnu paniku, môžeme zmysluplne až do konca robiť to, čo je správne. Byť zodpovedný a starostlivý voči svojim blízkym, ale aj voči všetkým ostatným.

Ak robíš každý deň to, čo je v súlade s Božou vôľou, ak sa každý deň snažíš žiť podľa Božieho slova, tak nemusíš nič meniť na tom, čo plánuješ dnes urobiť, aj keby ten zajtrajší deň by mal byť tvoj posledný.

AMEN

Piesne: Rosu dajte...; 6; 5; 3; 9; 656/4

Texty: Iz 63,19b – 64,8; 1K 1, 3 – 9; Ž 80, 2 – 7. 15 – 18; Mk 13, 24 – 37