5. po Svätej Trojici 2023
Kázňový text: Mt 16, 24
Mám pre vás v dnešnú nedeľu jeden krásny text z Novej zmluvy, ktorý povedal Pán Ježiš učeníkom. Mnohokrát ste ho už určite počuli a pravdepodobne ho viete naspamäť. Bol pre učeníkov veľkou výzvou. Mne prišlo na um, že by sme si to zapretie samého seba mohli nejako lepšie vysvetliť. Lenže, čím viac som nad tým textom rozmýšľal, tým viac sa mi nepozdával.
Nakoniec som došiel k tomu, že je ozaj veľmi ťažký a to zapretie samého seba, ktoré od učeníkov požadoval Ježiš, nie je nič príjemné. Takže po dnešnej nedeli ten text nebude určite patriť k nejakým vašim obľúbeným textom z Biblie. Čo to teda to zapretie samého seba je?
Do istej miery to všetci poznáme. Vyberiete sa na nejakú turistiku, dáte si nejaký cieľ, ale po čase vám dôjdu sily. Už nevládzete, ozýva sa únava, bolesti chrbta, nôh aj celého tela, ale vy sa nechcete vzdať a tak sa zapriete, vyburcujte sa, siahnete na dno svojich síl a nakoniec to dáte. To je zapretie samého seba.
Určite ste to už všetci zažili, napríklad pri práci, keď človek niečo robí a už nevládze, ale chce to dokončiť, aby to už bolo hotové a tak sa snaží prekonať vlastnú únavu, vlastné možnosti. Dokosím tú záhradu, dokopem tú zeleninu, aj keď je už ozaj horúco, dorozbíjam ten betón, aj keď už ozaj dnes nevládzem...
To je zapretie samého seba, svojich túžob po oddychu, po pauze, jednoducho ideme niekedy nad svoje sily a možnosti.
Zaprieť samého seba znamená niekedy dosiahnuť niečo ťažké. Pustíte sa do práce a stanete sa v nej priekopníkom. Dokážete niečo, čo pred vami nikto iný nedokázal. Napríklad sa stanete prvou ženou, ktorá sa stane dirigentkou speváckeho zboru v Košickom divadle. Alebo sa stanete špičkou vo svojom obore. Alebo prerazíte vo svete v nejakom novom objave. Alebo získate pracovnú pozíciu, na ktorú sa dostanú len ozaj výnimoční a pracovití ľudia.
To všetko patrí do kategórie zapierania samého seba a je to ozaj obdivuhodné, čo ľudia dokážu. Niekedy im závidíme tú pozíciu, alebo to miesto a chceli by sme sa s nimi vymeniť, ale nevidíme, koľko zapierania a driny za tým všetkým je. Ak by sme to vedeli, asi by sme to miesto ani nechceli.
Rozprával som sa nedávno s manželmi, ktorí chovajú doma psov, s ktorými chodia na súťaže psích záprahov. Získali s nimi aj nejaké medaily na rôznych súťažiach a je to ozaj obdivuhodné. Ale na dovolenke s rodinou už neboli pár rokov, každé ráno musia vstávať po štvrtej a kŕmiť ich, každý deň sa s nimi treba na hodinku prebehnúť a je jedno, či je škaredé počasie, či prší, alebo sneží, vy jednoducho musíte ísť. Každá výnimočná vec potrebuje sebazaprenie.
Nie je to teda nič zvláštne, o čom Ježiš rozprával, a nie je to niečo, čo by sme nepoznali a v živote nerobili. Ale všetky takéto zapierania majú v konečnom dôsledku urobiť spokojných nás samých.
Aj tá rodina, ktorú som spomínal to robí preto, lebo oni tie psy majú radi, majú k tejto práci vzťah a preto to robia. Ľudia, ktorí sa mnohého vzdajú, aby sa dostali na vytúženú pozíciu v práci, to robia preto, že k tomu majú vzťah a veria, že na tom mieste budú šťastní. A ak sa niekto pustí do práce v svojej záhrade a ide občas až na kraj svojich síl, robí to preto, že ho ten výsledný efekt teší a to ovocie z tej práce ho robí spokojným. Tak ako niekto, kto sa z posledných síl vyštverá na nejaký kopec a je naplnený spokojnosťou, že aj keď siahol na dno svojich síl, má pred sebou pekný výhľad a môže sa pochváliť iným ľuďom, čo dokázal.
Uvedomujem si, že to sebazapieranie nie je v dnešnej dobe ľuďom cudzie. Ak chcete v dnešnom svete niečo dokázať, musíte aj niečo obetovať. Tak je to v športe, tak je to na poli slávy aj nejakých svetových úspechov. Kto chce v niečom preraziť, musí sa mnohých vecí vzdať. Je to cesta mnohého a mnohého sebazapierania.
Takže rozumieme, o čom Pán Ježiš hovoril. Lenže ono je to s tým Ježišovým zapieraním, ku ktorému nás pozýva, trochu zložitejšie. Zoberte si hocijakého športovca, ktorý trénuje, cvičí, mnohého sa odrieka, upiera si pohodlie, siaha na dno svojich síl, a ak chce preraziť vo svete, musí ísť až na kraj svojich možností, ale všetko to zapieranie má nakoniec toho človeka priviesť na vrchol a ten vrchol so sebou prináša slávu, bohatstvo a pohodlný život. Všetky tie obete a odopierania nás majú nakoniec dostať k vytúženému cieľu, z ktorého máme nakoniec úžitok a prospech iba my. Výsledkom tohto zapierania je ovocie, ktoré si zbieram ja sám a patrí nakoniec mne. Takto je to v mnohom, čo robíme. Samozrejme, že ani ja v tom nie som iný.
Lenže Pán Ježiš, keď o tom hovoril učeníkom, to takto nemyslel. On hovoril o tom, že máme zaprieť samého seba, to znamená, že máme obetovať svoje túžby, svoje pohodlie, svoje sny v Jeho prospech. Má to byť pre vyššie dobro, pre vyšší cieľ, pre dobro iných a na konci toho celého obetovania sa ty nebudeš mať nič. Nebude to tvoj úspech, nebude to tvoja sláva, nebude to tvoje bohatstvo a ty nebudeš tým, kto bude vyzdvihovaný.
Takéto sebaobetovanie už vôbec nie je zaujímavé. Zapierať samého seba a nič z toho nemať? Má to potom nejaký zmysel? Je to veľmi čudná požiadavka, ktorú predložil Pán Ježiš učeníkom. Pozýva ich k tomu, aby sa obetovali pre vyššie dobro, aby nehľadeli na seba a na svoju osobu, aby dali bokom svoje sny o budúcnosti a svoje predstavy o živote a postavili sa do služby Jemu.
Malo to svoj dôvod, prečo to Pán Ježiš učeníkom povedal. Viete, čo tomu predchádzalo? Bolo to hneď potom, keď im prvýkrát povedal, že Syn človeka musí mnoho trpieť a musí byť zabitý. Bolo to hneď potom, ako prvýkrát Pán Ježiš povedal, že On sa tiež musí zaprieť a urobiť niečo, čo sa dá klasifikovať ako vyššie dobro. Je to niečo, čo nerobí pre seba, ale pre všetkých ostatných.
Tu je moment akoby ďalšieho rozhodnutia pre učeníkov. Ježiš sa ich týmto pýtal: Pokračujete so mnou? Ostávate pri mne? Pretože to, čo idem urobiť, budem čakať aj od vás. Dokážete zaprieť seba samého a obetovať sa pre vyššie dobro? Lenže to slovo nepovedal len 12 učeníkom. Táto požiadavka je stále platná a je rovnako predložená aj pred nás. Dokážeš zaprieť samého seba, zaprieť svoje túžby a sny, svoje očakávania, svoju svetlú budúcnosť a dať prednosť tomu, čo je dôležitejšie, tomu Božiemu? A tvoja budúcnosť vôbec nebude dôležitá?
Toto je podľa mňa najťažšia požiadavka, akú nám kedy Pán Ježiš dal. Dokážem obetovať samého seba pre niečo, čo je dôležitejšie ako môj život?
Neviem ako sa toto dá vysvetliť dnešnému človeku. Polož bokom seba, všetky svoje sny, svoje túžby a obetuj všetko pre Boha a nejaký vyšší cieľ, ktorý pred teba postaví.
Možno taký príklad zo súčasnosti. Skúste si predstaviť nejakého súčasného ukrajinského chlapca, ktorý študuje na vysokej škole, má víziu, že ju skončí, nájde si dobrú prácu, založí si rodinu, kúpi si byt a bude žiť svoj vysnený život. Zrazu do toho prišla vojna, on neutiekol cez hranice do cudziny, odložil svoje sny, nastúpil do armády, zobral zbraň a šiel bojovať na front proti agresorom, ktorí napadli jeho krajinu. S veľkou pravdepodobnosťou tam zomrel. Takýchto životných príbehov budú tisíce.
Toto je napríklad obetovať sa pre nejaký vyšší cieľ, priniesť obeť pre vyššie dobro, vzdať sa seba, aby som urobil niečo významné pre druhých. V tom je pointa obete. Ale to nemusí byť iba vojna. Môže to byť nejaká služba, môže to byť nejaké povolanie. Ale vždy to má jednu spoločnú vec, musíš zaprieť samého seba, nie aby si nakoniec z toho mal prospech, ale preto, že to je Bohom určené dobro.
Keď sa pozriete na život učeníkov, tak v podstate všetci túto obeť priniesli. Samozrejme mimo Judáša. Postavili sa do služby evanjelia, zapreli seba a svoje životy a zvestovali Krista, každý v inom kúte vtedajšieho sveta. Okrem Jána potom všetci pre vyššie dobro priniesli aj tu najvyššiu obeť, pretože prišli o svoje životy. Samozrejme, že ani Ján to nemal jednoduché aj jeho život bol plný zapierania.
Zdá sa vám táto Ježišova požiadavka príliš ťažká? Je to z Ježišovej strany príliš nekompromisné?
Áno. Ale chcem na záver povedať, že mnohí z vás robíte nejakú službu, či už ľuďom, či v cirkvi, alebo v zbore a robíte to preto, že je to vyššie dobro. Stojí vás to aj nejaké obete, váš voľný čas, o ktorý ukrátite svoju rodinu, stojí vás to peniaze, ktoré investujete do druhých. Mnohé tieto veci sú zaprením samého seba pre Božie kráľovstvo. A to je dôležité, pretože to raz ocení aj Pán Ježiš Kristus, pretože je to súčasť jeho nasledovania.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 281; 261; 315; 491; A 53; 656/11
Texty: Jób 38, 1 – 11; 2K 6, 1 – 13; Ž 107, 1 – 3. 23 – 32; Mk 4, 35 – 41
