22. po Svätej Trojici 2023
Kázňový text: Iz 45, 1-7
Minulý týždeň som s vami rozoberal tému Božej moci a vlády v tomto svete. Akosi mi to nedalo a tak sa dnes chcem ešte raz k tejto téme vrátiť. Je Božia vláda v tomto svete ozaj taká jednoznačná? Máme mať pochybnosti, alebo skutočne sa môžeme spoľahnúť na to, čo hovorí Božie slovo? A máme na tom trvať, aj keď to v tomto svete za posledné roky takto nevyzerá?
Od proroka Ámosa sa posunieme o niekoľko storočí ďalej do čias proroka Izaiáša. Ale na počudovanie nechcem dnes hovoriť o nejakom Judskom, alebo Izraelskom kráľovi. Teda o židovských panovníkoch, ktorí mali aspoň aké také povedomie o Bohu Izraela. Dnes budeme rozoberať perzského, teda pohanského, vladára Kýrosa. Nebýva zvykom, že starozmluvný proroci nejako kladne opisovali panovníkov iných národov. Takže to, čo čítame u proroka Izaiáša v našej kapitole je nanajvýš divné.
Keď hovorí prorok Izaiáš o Bohu, tak o ňom hovorí nie ako o Bohu jedného národa, ktorý ho uctieval, ale ako o Bohu celého sveta. Napriek tomu, že celý vtedajší svet Židovského Boha nepoznal. Pán Boh nie je nejaký lokálny Boh, ktorý má obmedzené právomoci iba vo svojom ľude. Je to Boh, ktorý riadi celý svet, ktorý ho udržuje a spravuje, a ktorý ho vedie tak, aby dosiahol svoje plány.
Hlavne neveriaci ľudia zo sveta sa tvária, že oni sú v týchto veciach slobodní. Vy kresťania ste pod vplyvom svojho Boha a svojej viery, ale mňa žiadny Boh neriadi, do môjho života žiaden Boh nezasahuje, ja som nad tým všetkým. Ale práve to, čo opisuje prorok Izaiáš v našom texte, takéto uvažovanie úplne vyvracia.
Je jedno, kto si a ako sa vzpieraš a staviaš proti Bohu. Ak On bude chcieť, staneš sa nástrojom v jeho rukách a aj cez teba sa uskutočnia jeho plány.
Keď babylonsky kráľ Nebukadnecar v roku 597 pred Kristom dobyl Jeruzalem, bol to veľký Boží trest za bezbožnosť obyvateľov Judského kráľovstva. Nebukadnecar nebol prorokmi pozitívne opisovaný, aj keď aj on bol len nástrojom v Božích rukách. Babylonská nadvláda bola však zo začiatku veľmi krutá. Babylončania mali vo zvyku ponížiť a úplne oslabiť podmanené národy a tak ich po vzore Asýrčanov násilne presťahovali. Väčšina vzdelancov a remeselníkov so svojimi rodinami museli opustiť Judsko a presťahovať sa do Babylona. Museli opustiť svoju zem, svoj dom, svoj majetok a násilne sa presťahovať do nepriateľskej ríše, aj keď sa v Babylone nakoniec Židom celkom dobre darilo. Vytvorili si nový domov a naučili sa žiť na inom mieste, aj keď túžba po Jeruzaleme v nich ostala. Vrátiť sa však nebolo možné.
Po veľkom a slávnom Nebukadnecarovi vládol v Babylone Nabonit a nakoniec ešte jeho najstarší syn Belšacar, ktorého poznáme z knihy Daniel. A potom na poli moci a svetového vplyvu došlo k veľkej zmene. Perzský kráľ Kýros v roku 539 pred Kristom porazil babylonské vojsko na čele s Nabonidom a tým sa mu otvorila priama cesta na Babylon. Prorok Izaiáš predpovedá: Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Babylonu, sadni si na zem bez trónu, dcéra Chaldejská! Lebo už ťa viac nebudú volať jemnou a nežnou. (Iz 47,1)
Na scénu dejín nastupuje nová ríša a perzský kráľ Kýros. Predpovede proroka Izaiáša sú však plné očakávaní. A to nehovorím o oslovení, aké mu dal vo svojej knihe Izaiáš. Takto vraví Hospodin svojmu pomazanému Kýrovi... Ak by bol toto nejaký zbožný Izraelský alebo Judský kráľ, vôbec by som sa nečudoval. Lenže toto nebol žiaden Žid a vôbec nebol zbožným, čo sa týka vzťahu k Hospodinovi, jedinému pravému Bohu. V podstate ho nepoznal. Izaiáš zaznamenáva: Vľúdne som ťa oslovil, hoci si ma nepoznal.
Čakali by ste toľko sympatií k ďalšiemu vládcovi, ktorý si podmanil celé Judské kráľovstvo?
No Pán Boh má iné plány s týmto mužom. Izaiáš píše: ...jeho som uchopil za pravicu, aby som podmanil pred ním národy a uvoľnil opasky z bedier kráľov. Pootváram pred ním vráta, a brány neostanú zavreté. 2 Ja pôjdem pred tebou a pourovnávam hrobliny, bronzové vráta rozbijem a poodtínam železné závory.
Prečo sa Boh postavil za tohto muža? Čo na ňom bolo také výnimočné? Bol iný ako ostatní despotickí vládcovia? To, čo napísal prorok Izaiáš, neboli len predpovede. Oni sa naozaj naplnili. Keď Kýros dorazil k veľkému a slávnemu Babylonu, nemusel ho dobíjať, nemusel drancovať ani vraždiť. Brány Babylonu mu dobrovoľne otvorili obyvatelia mesta a prijali ho ako svojho nového vládcu. Kýros vstúpil do Babylonu ako panovník tolerancie. Opravoval mestá podporoval babylonské náboženstvá, ale aj náboženstvá národov, ktoré boli do Babylona privedené. Ale to ešte stále nie je odpoveď na otázku, prečo sa Kýros stal pomazaný Hospodinov.
Len rok po dobytí Babylona vydal Kýros takzvaný Kýrov edikt, ktorým dovolil Židom násilne odvlečeným do Babylona vrátiť sa späť do svojej krajiny. Peržania sa vnímali ako nástupníci a pokračovatelia Babylonskej ríše a tak sa snažili o nápravu krívd. Ezdráš zaznamenáva, čo obsahovalo kráľovo nariadenie: Podobne zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a odviezol do Babylonu, nech sa vráti, aby sa dostalo do jeruzalemského chrámu na svoje miesto a bolo uložené v dome Božom. (Ezd 6,5) Kýros dokonca poveril miestodržiteľa, aby tieto veci preniesol do Jeruzalemského chrámu. Dokonca náklady na opravu chrámu mali byť preplácané aspoň sčasti zo štátnej pokladne.
Veľký dobyvateľ a vládca vtedajšieho sveta sa stal nástrojom v Božích rukách. Bol vykonávateľom Božích plánov, aj keď Boha Židov ani nepoznal. A prorok Izaiáš niekoľkokrát prízvukuje: Ja som Hospodin, a nieto iného, okrem mňa nieto Boha, opásal som ťa, hoci si ma nepoznal. 6 Aby poznali od východu slnka i od jeho západu, že okrem mňa nieto nikoho.
Aj perzská ríša bola vo svojej dobe násilná a despotická. Peržania tak isto ako Babylončania viedli svoje vojny a násilím získavali nové územia. Ale v Božích plánoch sa stali nástrojom, ktorý dovolil Židom vrátiť sa do zasľúbenej zeme, ktorá im patrila. Museli prejsť vzdialenosť okolo 1300 kilometrov, aby sa vrátili do Judska a do Jeruzalema, ktorý bol v rozvalinách.
Toto nie sú zbožné priania, to je historická realita. ...jeho som uchopil za pravicu, aby som podmanil pred ním národy a uvoľnil opasky z bedier kráľov. Takto to píše prorok. Hospodin vychováva svoj ľud a využíva si na to ľudí, ktorí ani netušia, že napĺňajú jeho vôľu.
Chápem, že ovplyvniť jedného človeka, alebo pár ľudí, aby ste naplnili svoje plány sa ešte ako tak dá, ale pre nás je aj toto problém. Ale tu hýbal Pán Boh národmi, pretváral dejiny podľa svojej vôle, ovplyvňoval svetových vládcov, aby sa stalo to, čo predpovedal ústami prorokov. Tomuto hovorím moc.
Ja som Hospodin, a nieto viac nikoho! 7 Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.
Priznám sa, že väčšinou sa pozerám na Pána Boha z pohľadu môjho osobného sveta. Modlím sa a prosím o uzdravenie nejakého človeka, o ochranu pred niečím zlým, modlím sa za svoju rodinu a svoje deti, modlím sa za ľudí z nášho zboru a za ťažkosti ktoré prežívajú. A vždy je to o tom, že buď to Pán Boh vypočuje alebo aj nie. Ten môj svet je maličký. Zasahuje možno pár stovák ľudí. Ale nás je tu cez 8 miliárd a ten náš Boh má moc nad nami všetkými. On formuje svetlo a tvorí tmu, On pôsobí blaho, alebo tvorí biedu. Toto všetko je v jeho rukách.
Predstavte si, že ste dieťaťom a váš otec by bol SBS-károm v Tescu. Asi nie je veľa veci, ktoré by dokázal zariadiť a ovplyvniť zo svojho postavenia. Ale predstavte si, že váš otec by bol prezident povedzme Spojených štátov. Aké rozdielne by mohli byť vaše očakávania?
Takže si uvedomte, bratia a sestry, že váš Otec je všemohúci Boh, ktorý formuje svetlo a tvorí tmu, pôsobí blaho a tvorí biedu...
Nie je nič, čo by mohlo obmedzovať naše prosby. Nie je nič, čo by pre nášho Boha bolo nemožné. Len si musíme uvedomiť a musíme uveriť tomu, kto je a čo dokáže.
Zmeniť beh dejín, zmeniť nasmerovanie nejakých svetových veľmocí, to nie je nič, čo by bolo problémom pre nášho Boha. Toto si musíme my kresťania uvedomiť. Myslím, že v dobrom môžeme stále zasahovať do nášho sveta, pretože ruka Hospodinova nie je prikrátka a nie je ani slabá, aby nemohla meniť našu budúcnosť.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 344; 350; (556); 616; A 62; 654
Texty: Iz 53,4–12; Žid 5,1–10; Ž 91, 9 – 16; Mk 10, 35 – 45
