24. po Svätej Trojici 2023

Kázňový text: Žid 10,19–25

Bratia a sestry, je čas hovoriť o konci sveta. Vyvalil som to na vás bez okolkov, bez nejakej jemnej omáčky, tak priamo, bez zdĺhavého úvodu. Ale nepovedzte mi, že vám táto myšlienka počas posledného roka ani raz neprišla na um. Vojna na Ukrajine, vojna v Izraeli, zemetrasenie na Slovensku, sopka na Islande a v Taliansku, protesty a nepokoje po celom svete, globálne otepľovanie a jeho následky... Človek nemusí byť pesimista, aby si tieto veci dal dokopy a vnímal hrozbu blížiaceho sa konca. Ale musím vám povedať jednu dôležitú vec. O konci sveta by som dnes hovoril tak či tak. Aj keby ani jedna z tých vecí, ktoré som spomínal, nebola na programe dňa. Hovoril by som o tom preto, že to patrí k témam na záver cirkevného roka.

Toľko k vysvetleniu na úvod a teraz si dáme trochu fyziky. Zákon akcie a reakcie alebo tretí pohybový Newtonov zákon znie: Dva hmotné body na seba pôsobia rovnako veľkými silami opačného smeru, ktoré súčasne vznikajú a súčasne zanikajú. Jedna zo síl sa nazýva sila akcie a druhá sa nazýva sila reakcie. V podstate apoštol vysvetľuje v liste Židom, že druhý príchod Krista, doprevádzaný koncom tohto sveta, je určitá akcia, ktorá sa pomaly približuje a tá má vyvolať u ľudí určitú reakciu. Samozrejme, že reakcie môžu byť rôzne. Tak ako sme my ľudia rozdielni, tak rozdielne reagujeme na rôzne podnety, ktoré v tomto svete zachytávame.

Úplne najprirodzenejšie je človeku reagovať pudovo. Čiže najbežnejšou reakciou na zlé správy zo sveta je ľudský strach a obavy. Sme viac pesimistickí, viac premýšľame, máme čierne videnie budúcnosti. Zlé správy nás demotivujú, nič sa nám nechce, nemáme chuť sa púšťať do nových vecí, lebo sa pýtame: Načo? Aký to má celé zmysel?

Pamätám si na jednu dávnu príhodu, vtedy ešte malého synovca, ktorého rodičia poslali hrať sa do susedov, pretože robili zabíjačku a nechceli, aby sa mu pri vyprážaní a varení niečo stalo. Nakoniec sa popálil u susedov, pretože si na nohy vylial hrniec s vriacou vodou. Lenže suseda namiesto toho, aby mu rýchlo zobliekla mokré nohavice, prišla nás volať na pomoc.

Bola to pudová reakcia, ale popáleniny mohli byť o niečo miernejšie, keby namiesto behu po rodičov, bola tomu chlapcovi rýchlo zobliekla mokré nohavice.

Uvádzam to ako príklad. Prirodzená reakcia, alebo pudová reakcia, nemusí byť vždy tá najlepšia. A presne tak je to aj s reakciou na mnohé zlé správy, ktoré v posledných dňoch z televízie počúvame.

Náš text z listu Židom hovorí o úplne inej reakcii na všetky zlé správy z domova ale aj zo sveta. Pôjdem na to dnes od konca. Je tu presný zoznam toho, čo má robiť kresťan, alebo ak chcete veriaci človek, keď vidí, že sa približuje ten deň. “Ten deň“ je deň konca a Božieho súdu nad týmto svetom. Takže, čo má robiť kresťan, keď sa blíži ten deň?

...pristupujme s úprimným srdcom... Čakal by som nejaké špeciálne pokyny typu: ...už nevychádzajte z domu, urobte si zásoby potravín, nakúpte si veci na ťažké časy, prispôsobte si dom, nacvičujte si prežitie v ťažkých podmienkach, atď. atď... Namiesto toho je tu jasný pokyn, aby sme k Bohu pristupovali s úprimným srdcom. To znamená bez pretvárky, bez pokrytectva, snažte sa o to, aby na modlitbách vychádzalo každé vaše slovo z úprimného srdca. Čo to má spoločné so všetkými tými hrozbami ktoré zažívame? Tá rada je akoby úplne od veci. A predsa, keď máš pocit, že sa blíži konečný deň, postaraj sa o to, aby si pred Bohom stál ako človek s úprimným srdcom.

Druhé odporúčanie znie, aby sme pristupovali k Bohu ...v plnosti viery. Nie je tu reč o strachu, o panike, ale o plnej viere, plnej dôvere v Boha a v Božiu moc. Priznám sa, že sa mi ťažko akceptuje, že toto všetko, čo sa deje, je Božie riadenie. Dúfal som a veril, že napríklad konflikt na Ukrajine bude mať nejaké konečné riešenie a že sa Ukrajincom podarí naspäť získať všetky svoje územia. Namiesto toho sa už hovorí o patovej situácii na fronte, ktorý sa prestal hýbať. Určite odznelo mnoho modlitieb, aby sa tam ukončil ten konflikt a prišlo aspoň niečo, čo by sme mohli nazvať spravodlivosťou, ale namiesto riešenia sa otvárajú ďalšie a ďalšie problémy. Ako si v tom zachovať plnosť viery v Božiu moc a Božiu spravodlivosť? Ako si zachovať vieru bez pochybností, že nad tým, čo sa deje, je stále Pán Boh? Pisateľ listu Židom to píše jasne, keď máš pocit, že sa približuje ten konečný deň, ty sa staraj o to, aby si mal plnú vieru v Boha.

Ďalšia požiadavka je, aby sme mali ...srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. Čím viac sa to vo svete komplikuje, tým viac sa sústreď na to, aby si mal čisté svedomie, odpustené hriechy a vo vzťahu k Bohu, aby si zažíval pokoj. Nič iné nie je dôležitejšie. O toto sa máš starať ako veriaci človek, keď vidíš, že sa blíži ten posledný deň.

Tá nepripravenosť ľudí má šokuje. To, čo sa deje okolo nás, mnohým naháňa strach, ale stále je to malá motivácia, aby ich to viedlo na kolená pred Bohom. Riešiť desivé scenáre, hovoriť o zániku planéty to mnohých ľudí baví. Internet je toho plný a ľudia to čítajú a venujú sa tomu, akoby ich bavilo mať strach. Ale nikam to nevedie. Nič pozitívne tieto obavy neprinášajú. Žiadna snaha o hľadanie Boha, o čisté srdce o čisté svedomie, alebo čisté telo, tieto veci stoja bokom. Vedci vo svete už niekoľko rokov presúvajú ručičky hodín súdneho dňa vždy bližšie k 12 hodine, ale nemá to efekt na ľudí ani na politiku štátov. To, čo píše pisateľ listu Židom, je však adresované kresťanom.

Ďalšia dôležitá rada veriacim ľuďom: Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje... Nedajme si zobrať nádej, ktorá vychádza z našej viery v Ježiša Krista. Nech sa vo svete bude diať čokoľvek, nikto nám nemôže zobrať nádej na večný život. Nepochybujte nad zasľúbeniami, ktoré nám dal Pán Ježiš vo svojom slove. Čo je z veriaceho človeka v tomto svete, keď mu strach z toho, čo sa deje, zoberie vieru vo večný život? Napriek tomu, že zažívame nepríjemné veci, že sme svedkami ťažkých vecí, to nič nemení na tom, že veríme vo večný život, že čakáme vzkriesenie. Apoštol Pavol písal, že musí byť viditeľný rozdiel medzi ľuďmi, čo nemajú nádej, a ľuďmi, ktorí nádejou žijú. My máme iné očakávania a inú budúcnosť.

Doteraz to boli rady, ktoré sa týkali nášho postoja k Bohu a našich očakávaní. Boli to veci, ktoré boli osobné a týkali sa duchovného postoja, ale ďalšia rada je úplne praktická a spojená so spoločenstvom: A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neviem, či ste si uvedomili, ale s blížiacim sa posledným dňom stúpa požiadavka, aby sme sa viac sledovali v spoločenstve, teda v zhromaždení a aby sme sa navzájom povzbudzovali k láske a k dobrým skutkom. To je jednoznačne požiadavka na spoločenstvo, na cirkev, ktorá sa pravidelne stretáva a kresťania v tom spoločenstve sa majú povzbudzovať k láske a ku konaniu dobra. Čím viac máme pocit, že sa naša zem približuje k svojmu koncu, tým viac sa máme snažiť, aby sme do toho chaosu, ktorý vo svete vládne stále prinášali viac lásky a dobrých skutkov.

Kristovu cirkev teda musí byť na konci sveta viac vidno. Potrebujeme sa navzájom, aby sme sa strážili, kontrolovali a chránili sa pred svetom a má to byť ku koncu ešte viac intenzívne.

A aby sme nemali pochybnosti, tak to pisateľ listu Židom ešte raz napíše v závere nášho textu priamo: Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. Ako farár vám nehovorím, že je povinnosťou chodiť do kostola. V Evanjelickej cirkvi to nikdy nebola povinnosť a nikdy to nebolo podané ako nutnosť. Ale tu je to napísané jasne. Kde máš byť v sviatočný deň? Máš sa venovať rodine, či byť s rodinou na výlete? Áno samozrejme, že môžeš, ale nezabudni, že jeden deň v týždni je vyhradený Bohu. A my dnes už nehovoríme ani o celom dni, hovoríme len o jednej hodine, ktorú máš stráviť v spoločenstve kresťanov a so svojím Bohom. Ako kresťan patríš do nejakého zhromaždenia a toto zhromaždenie nemáš opúšťať. A najmä vtedy, ak si uvedomuješ, že sa približuje deň Božieho súdu.

Niekedy mám pocit, že o konci sveta už viac hovoria vedci, politici a rôzni odborníci študujúci vesmír, ale aj našu zem, ako my kresťania. Pritom my vieme, že ho avizoval Pán Ježiš pred 2000 rokmi. Už bez ohľadu na to, či sme ďalej alebo sme veľmi blízko, máme jasné pokyny k tomu, v čom máme pridať a v čom musíme zabrať. ...pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. ²³ Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje. ²⁴ A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. ²⁵ Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. Je to zrozumiteľné a jasné. Zaberme viac, čo sa týka duchovného života a vzťahu k Bohu, a snažme sa o intenzívnejšie prejavy lásky a dobrých skutkov. A k tomu nám má pomôcť spoločné zhromaždenie, kde máme dávať jeden na druhého pozor.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 691; 679; 668; 519; A 68; 654

Texty: Dan 12,1–3; Žid 10,11–14.19–25; Ž 16; Mt 25, 14 – 30;