25. po Svätej Trojici 2023

Kázňový text: Zj 1,7-8

Táto posledná nedeľa v cirkevnom roku má krásny názov. Hovoríme jej Nedeľa večnosti a práve touto témou končíme cirkevný rok. Dnes by sme mali rozprávať o večnosti, o spasení o mieste, ktoré pre svojich verných išiel pripraviť Pán Ježiš. No a dnešná nedeľa by mala byť optimistická, radostná, plná očakávaní a plná nádejných a pozitívnych správ. Aj keď by sme to mali asi trochu podeliť. Večnosť nebude radostná pre každého.

Prečítal som vám dnes biblický text zo Zjavenia Jána, ktorý opisuje prichádzajúcu budúcnosť. Opisuje, čo sa bude diať, keď druhýkrát príde Pán Ježiš na našu zem. Nebude to však príchod nejakého bezbranného dieťatka, ako to bolo prvýkrát. Druhý príchod bude príchod Vševládneho Pána a Boha, pred ktorým sa pokloní každé koleno. Ale je tu zmienka aj o tom, že pred Ním budú nariekať všetky národy. Takže to nebude iba o radosti a tešení sa na večnosť, bude to aj o plači, aj o slzách a predovšetkým o určitom spoznaní.

Jeden brat mi nedávno rozprával, ako prišli s rodinou na bohoslužby do jedného evanjelického zboru a pred kostolom ich vítal mladý zhovorčivý muž. Všetkým popodával ruky, otvoril kostol, zobral metlu pozametal chodník pred kostolom, lebo tam bolo napadané lístie, pobehol pred oltár, zapálil svetlá, vyložil piesne, upravil ešte niečo na oltári, zapálil sviečky a odbehol do sakristie. Hovorili si s rodinou, aký mladý šikovný kostolník. Ale keď začal hrať organ, mladý šikovný kostolník vyšiel pred oltár oblečený v luteráku.

Stáva sa, že si niekedy popletieme ľudí, pretože nevieme, kto vlastne sú. Niekedy ich podceníme, inokedy preceníme. To skutočné poznanie nám potom môže priniesť aj trápne chvíle. V televízii chodí jedna relácia, v ktorej sa šéfovia firiem prezlečú za radových zamestnancov a vyskúšajú si, ako sa pracuje ich zamestnancom. Tie momenty, keď ľudia spoznajú ich totožnosť sú občas ozaj rozpačité, občas pre niekoho príjemné a občas nepríjemné. Biblia hovorí, že niečo také zažijeme raz všetci. Pre niekoho to vypáli celkom dobre, ale pre niekoho to bude ozaj škaredé a nepríjemné spoznanie. Najhoršie na tom bude to, že tam nebude už priestor na nejakú opravu, nejaký reparát, alebo ešte nejakú poslednú možnosť to skúsiť ešte raz. To robí tento moment Ježišovho príchodu ťažkým a veľmi vážnym.

Takže si to so mnou skúste, bratia a sestry, na chvíľu trochu predstaviť. Kým Ježiš vlastne dnes pre ľudí vo svete je? Myslím, že veľa ľudí by povedalo, že vôbec netušia, kto Ježiš je. Nezaujíma ich to, pretože pre nich a ich život to nie je nijaká dôležitá osoba. V podstate ho celý život ignorujú a aj keď im niekto o Ježišovi hovorí, reagujú bez záujmu. Nechcú o ňom nič vedieť a to, že je to nejaký Boh, alebo že sa za nich obetoval, to ich vonkoncom nezaujíma.

Aké to bude pre takýchto ľudí, keď zrazu uvidia Pána Ježiša, ktorý má ich život v rukách a bude rozhodovať o ich večnosti? Občas rozmýšľam, čo povedia? Ako sa budú chcieť vyhovoriť? Ale tam nebudú môcť klamať, ani si vymýšľať, ani zhadzovať vinu za svoj postoj na niekoho iného. Nebudú môcť obviňovať rodičov, že ich k tomu neviedli, alebo obviňovať samotného Boha, že im dal málo príležitostí. Boh vidí do ich vnútra, pozná každú ich myšlienku, každý okamih ich života, pozná ich lepšie ako oni sami seba. Aký bude pre nich ten moment prekvapenia, keď zistia, že ten, koho ignorovali celý život, bude rozhodovať o živote i smrti?

Ako sa budú cítiť ľudia, ktorí napríklad proti Ježišovi úmyselne bojovali? Ktorí prenasledovali kresťanov, udávali, vyhrážali sa, ktorí boli vedome Božími nepriateľmi? Jednoducho uverili nejakej mylnej ideológii a možno boli presvedčení, že robia správnu vec. Zrazu budú stáť pred Pánom života i smrti a budú vidieť všetko to, čo v živote robili, keď bojovali proti Bohu a proti kresťanstvu. Ťažko sa bude dať obhájiť také konanie. To spoznanie bude pre nich nanajvýš trápne a ponižujúce.

Náš text v Zjavení spomína jedných konkrétnych ľudí, hovorí o tom, že ...uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Je zvláštne, že sa tam spomínajú práve títo konkrétni muži. Prebodli ho rímski vojaci, ktorí boli Pontským Pilátom poverený vykonať popravu. Nevieme presne, o koľkých mužov sa jedná, ale zmienka o nich je dosť zvláštna. Oni ako vojaci vykonávali len to, čo im bolo prikázané. Ako vojaci v podstate nemali ani inú možnosť. Ťažko by bolo pripísať vinu za Ježišovu smrť iba im. Dokonca stotník, ktorý na to ukrižovanie dozeral a celému tomu velil nakoniec vyznal: ...ten človek bol spravodlivý!

V konečnom dôsledku ho fakticky prebodol ten posledný vojak, ktorý mu kópiou prebodol bok, ale vtedy bol už Pán Ježiš mŕtvy. Prečo by sa práve títo muži spomínali osobitne? Vinu za Ježišovu popravu predsa niesli viac Židia a ich veľrada. Táto poznámka sa skôr hodí na nich. Aj oni vtedy uvidia, koho odsúdili a proti komu zdvihli ruky, keď sa veľkňaz opýtal, či sú potrebné ešte nejaké ďalšie dôkazy. Vtedy si zakričali: Hoden je smrti!

Aj o nich je tento moment, pretože tam pred nimi bude stáť ten, ktorého odsúdili na smrť a bude rozhodovať o ich živote a smrti. Myslím, že to bude ohromné rozčarovanie a veľké vytriezvenie.

Ale budú tam aj ľudia, ktorí počuli o Ježišovi dosť. Vedeli, kto je, a vedeli aj, čo urobil. Len nemali na takéto veci počas života čas. Keď boli mladí, bola dôležitejšia zábava, potom bolo dôležitejšie manželstvo a na Ježiša nebol čas, nebol až taký podstatný. Potom prišli deti a bolo treba sa starať a vychovávať ich, to bolo dôležitejšie, potom bola kariéra, dovolenky, koníčky, zábava... Samé dôležité veci, takže nejaký Ježiš, aj keď urobil pre nich veľa, nebol podstatný. A zrazu budú pred ním stáť a budú čakať na jeho rozhodujúce slová o ich budúcnosti. Čo mu povedia? Pane Ježiši bol si pre nás najdôležitejší, len sme na teba nemali dosť času... Neviem, či sa pred niekým, kto vidí priamo do nášho srdca, bude dať povedať niečo také. Viete si predstaviť, aké to budú ťažké a trápne momenty, keď im dôjde, koho celý život ignorovali?

Možno tam budú aj ľudia, ktorí Pána Ježiša vôbec poznať nemohli. Nikdy o ňom nepočuli, nikdy nemali príležitosť počuť svedectvo o ňom. Ale nad nimi ten Boží súd bude prebiehať určite trochu inak.

Tak či tak to bude veľká skupina ľudí, ktorým neostane nič iné iba oči pre plač. A mnohí uvidia, do koho bodli. Môžeme to kľudne zobrať tak symbolicky. To bodnutie Pána Ježiša je bodnutím nezáujmu, ignorovania. To nie je len tá kopia rímskeho vojaka. Ja v tom vidím veľké množstvo ľudí, ktorých Ježiš a teda Boh nezaujíma, nemajú na neho čas, ignorujú ho, pohŕdajú ním.

Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Ten text má svoj zvláštny význam. Nepochopte to tak, že Pán Ježiš bude vtedy jeden zákerný a pomstychtivý človek. Bol som vám ukradnutý celý život, tak teraz uvidíte, ako sa vám ja dokážem pomstiť!!! Ak takto vnímame posledný súd, tak je to prejav nepochopenia.

Posledný súd nie je o pomste Pána Boha všetkým ľuďom, ktorí ho nemali v úcte. Posledný súd je o prevzatí zodpovednosti za svoj život. Pán Ježiš si vyberie zo všetkých ľudí tých, ktorí prijali jeho záchranu a jeho milosť.

Všetci ľudia musia zomrieť a postaviť sa pred Božiu tvár a prijať trest za hriechy, ktoré napáchali. V tomto sme všetci rovnakí a všetci sme rovnako vinní. Ale tí, ktorí prijali Ježiša za svojho Spasiteľa, prijali s Ním aj Božiu milosť.

Takže na poslednom súde nebudú ľudia obrazne povedané búchať s hlavou o múr, lebo Pán Boh je pomstychtivý a oni jeho ignorovaním nahnevali niekoho zákerného. Budú búchať hlavou o múr, pretože oni odmietali a ignorovali záchranu. A vtedy sa už s tým nebude dať nič iné robiť. Za hriech je odplata smrť, toto všetci, ktorí mali v ruke Božie slovo, jednoznačne vedia. Ak odmietaš Boha, odmietaš záchranu. Takže tu nejde o žiadnu Božiu zákernosť, ani o dokazovanie sily alebo moci. Ľudia len prevezmú zaslúžený trest za to, čo napáchali.

Ja by som si prial, aby som vtedy dostal milosť, nie preto, že som lepší ako ostatní ľudia, ale preto, že som uveril v Ježiša Krista, ako svojho Spasiteľa a On je tým, ktorý bude na tom súde sudcom.

Preto je postoj k Ježišovi Kristovi taký dôležitý a preto sme dnes tu a preto o ňom toľko rozprávame.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 664; 281; 665; 669; A 88; 654

Texty: Dan 7,9–10.13–14; Zj 1,4b–8; Ž 93; J 18, 33 – 37