3. po Veľkej noci 2021

Kázňový text: Mk 7,21-23

V dnešnú nedeľu pokračujeme v našej sérii Oklamaní??? Pripomeňme si aj ostatné témy:

1. Keď sláva a bohatstvo je všetko
2. Keď sa človek stane bohom
3. Keď Boh od teba nič nechce
4. Keď sa život tvári, že niet smrti
5. Keď neexistuje peklo, iba nebo

Keď sa človek stane bohom. Musím sa priznať, že konkrétne táto téma bola dôvodom, prečo som vybral takúto sériu. Podľa mňa je to jeden z najväčších problémov, ktorým bude ľudstvo čeliť niekoľko nasledujúcich desaťročí, a vôbec netuším, či to zvládne. Nechcem sa hrať na nejakého proroka, ktorý vie, čo nás nasledujúce roky čaká. Ale dnes je už badateľný jasný smer, ktorým sa uberáme, a vôbec nie je dobrý. Takže znova s otáznikom: Oklamaní?

Začnem jednoduchým príkladom, ktorí všetci poznáme z bežného života. Keď si kúpite nejaké drahšie oblečenie, či už je to oblek alebo spoločenské šaty, a zašpinia sa vám, potrebujete ich oprať alebo vyčistiť. My, muži, také veci väčšinou nerobíme, je to skôr záležitosť našich manželiek. Ale asi prvá vec, predtým než sa rozhodnete ich vložiť do pračky, je, že hmatom otestujete, aký je to materiál, a potom si pozriete štítok od výrobcu. Firma, ktorá ich vyrobila, vám napíše, ako sa tento výrobok čistí, či je to iba chemicky v čistiarni, či vo vode, v akej teplote a za akých okolností. Ten, kto ich vyrobil, vie zloženie materiálu, vie, akým spôsobom bola látka zafarbená, čo jej škodí a za akých okolností ten kus oblečenia vydrží čo najdlhšie pekný.

Dúfam, že zatiaľ so mnou súhlasíte. Tak je to vlastne s každým výrobkom, ktorý dnes na Slovensku kúpime. Mal by mať návod na obsluhu, v ktorom je presný popis toho, ako sa má daný produkt používať. Humorne poviem, že už iba človek prichádza na svet bez pribaleného návodu na obsluhu. A to je dôvod, prečo s používaním „života“ máme čím ďalej, tým väčší problém.

Sme pri jednej z najzákladnejších otázok ľudstva. Kto má dnes právo rozhodovať o tom, ako máme žiť svoje životy? Bol to vždy problém, ale nikdy tu nebolo toľko sebavedomých a suverénnych ľudí, ako je tomu dnes. Keď sa v histórii ľudstva objavili v nejakých kultúrach osoby, ktoré sa považovali za bohov, bolo to len niekoľko jedincov. Vládcovia takých ríš ako bola Egyptská, Babylonská, Perzská, Grécka, či Rímska. Vždy to bol jeden človek, ktorý sa vyhlasoval za boha a všetci ostatní si museli priznať, že oni sú len poddaní, podriadení, niekto, kto musí poslúchať. Vo veľkých ríšach si panovníci budovali kult božstva, pretože tak bolo pre nich jednoduchšie ovládať ľudí.

Dnes žijeme v dobe, keď je to celé inak. Neviem, či to prišlo demokraciou, alebo je to dôsledok lepšieho a pohodlnejšieho života. Vidím však jedno, človek chce byť bohom. Nerobí to tak, ako to bolo v minulosti, že chce vládnuť ako zvrchovaný vládca nad životmi iných. To nie. Tvári sa ako zvrchovaný vládca svojho života. A, áno, prispela k tomu aj demokracia svojím vyhlasovaním: My máme svoje práva! Kto ma môže obmedzovať? Kto mi čo môže prikazovať? Kto má právo mi niečo zakázať? Ja mám svoje práva, svoje slobody, ja mám svoje túžby.

Toto sa dnes stále dookola opakuje všade po svete. Ja človek mám svoje práva. Som slobodná bytosť a vyžadujem, aby ste ma takého, aký som, rešpektovali. Ide to až k tomu, že ja som ten, ktorý určuje pravidlá.

S týmto mám ako veriaci človek problém. Páčil sa mi boj za ľudské práva, ale ten boj sa dnes posunul niekam inam. Som za to, aby človek nemohol byť otrokom druhého človeka, som za to, aby ženy mohli voliť, aby mali rovnaký plat ako muži, keď robia tú istú prácu. Som za zachovanie ľudskej dôstojnosti, som za právo na život, som za právo zhromažďovania, som za práva menšín... Ale v tých právach a slobodách sme sa začali posúvať niekde, kde to prekročilo hranicu normálnosti. Právom a slobodou začíname nazývať niečo, čo je choré.

Ja, ako veriaci človek, by som to zhodnotil: Prekračujeme spôsob zaobchádzania so životom učený výrobcom.

Ak je svet a človek stvorený Bohom, On je ten, ktorý určuje pravidlá. Ak túto Božiu pravdu človek nerešpektuje, tak dôsledok toho je, že pravidlá určuje človek, a to znamená, že sa hrá na boha. A to de facto znamená, že človek je bohom. Toto sa dnes deje už vo veľkom. Ľudia určujú normy života, pravidlá, podľa ktorých sa má život riadiť. Ľudia hovoria, čo je a čo nie je správne. A myslím, že sa už veľmi radikálne vzďaľujeme od toho, čo hovorí Boh.

Pár príkladov. Povedzte mi, je dnes ešte smilstvo hriechom? Alebo cudzoložstvo, je to niečo zlé? Podľa pravidiel tohto sveta, keď muž začne túžiť po inej žene, alebo žena po inom mužovi, je správne vyhovieť ľudským túžbam. Či nemá právo byť človek šťastný? Toto je argument. Dnes tieto veci ľudia nehodnotia podľa toho, či to je správne alebo nesprávne, dnes je najdôležitejším kritériom, aby som ja bol šťastný. To je najväčšia norma v živote človeka. Dnes sa nerieši, že rozbijete rodinu, že urobíte nešťastnou svoju manželku, že zničíte detstvo svojim deťom... To všetko sú druhoradé veci. Prvoradé je, že ty budeš šťastný s tou inou ženou.

Občas s manželkou pozerám romantické filmy, akosi ma tie akčné a všetky so superhrdinami prestali baviť. Ale z pohľadu kresťanského života je v každom jednom z tých filmov smilstvo a cudzoložstvo. A je v podstate jedno, o akom žánre sa rozprávame. Keď sa radi zasmejete na sitkome Dva a pol chlapa, tak tam je cudzoložstvo a smilstvo postavené za vrchol slobody a túžby človeka. Ako vysvetlíte mladým ľuďom, že je to zlé, ak to vidia všade?

Práva LGBTI+ je ďalšia kapitola. Liberálna spoločnosť hovorí: Cirkev chce brániť ich právam a slobodám. Oni predsa majú právo žiť slobodne svoj život, podľa svojich predstáv, aj oni chcú byť šťastní a prežiť lásku. Títo ľudia nepotrebujú naše odsudzovanie, potrebujú našu pomoc, ale nie tak, že ich budeme podporovať v hriechu.

Gender ideológia, v ktorej už nebudeme naše deti oslovovať podľa rodu, v akom sa narodili, ale budú „to“, až kým sa sami nerozhodnú, či chcú byť chlapom alebo ženou. A znova sme pritom, že človek má právo si vyberať a rozhodovať, čím chce byť.

Tak veľmi zdôrazňujeme ľudské práva a slobody, že sa nám to celé zvrháva. Človek sa hrá na boha a svoje túžby postavil ako najzákladnejšiu normu.

Asi pred dvoma rokmi som čítal článok o 46-ročnom spevákovi, ktorý sa otvorene priznal, že žije vo vzťahu so 16-ročným dievčaťom. To je jeho túžba, ona nie je proti a to znamená, že je to v poriadku. Veď človek tak napĺňa iba svoje túžby a na to má právo. Je to podľa vás v poriadku?

Jedna česká herečka sa nedávno nechala počuť, že je vydatá, ale to ju neuspokojuje, a tak má popri manželovi milenca a zároveň žije ešte v ďalšom vzťahu so ženou. Na tom predsa nie je nič zlé, pretože spoločnosť je dnes už tolerantná a takéto veci už dnes nikomu nevadia, takže o tom otvorene hovorí. Pre ňu je takýto spôsob života správny a vy nemôžete povedať, že to nie je v poriadku, pretože pre ňu toto správne je.

Nedávno som v reklamách zachytil český film s názvom Chlap na striedačku. Priznám sa, že som ho nevidel, ale bolo to o tom, ako muž žil pár dní so svojou rodinou a pár dní s milenkou, lebo takto sa tie ženy dohodli. To bude budúcnosť?

Kto dnes určuje, čo je správne a čo nie? Človek je predsa bohom a on o tom rozhoduje. A má na to jedno základné kritérium, z ktorého to celé vychádza: Správne a dobré je to, čo chcem ja! A vo svojej slobode mám na to právo. Netuším, kde vlastne v tomto dôjdeme. V západných krajinách vás už zosobášia aj so psom, alebo mačkou. Ak si vyberiete iného domáceho miláčika, tak nech sa páči. Je to v poriadku? Odpoveď je áno, pretože to spĺňa kritérium: Ja chcem. A tých vecí vo svete je čím ďalej, tým viac.

Povedzte mi, bratia a sestry, ako by vyzerala vaša rodina, keby ste sa začali riadiť pravidlom, to, čo chcem, a to, po čom túžim, je správne, lebo ja som slobodný človek a mám na to právo? Dnes sa mi páči táto žena a o mesiac sa mi bude páčiť iná žena a ak to manželka nechce pochopiť, tak sa rozvediem a nájdem si nejakú, ktorá to bude chápať?

Uvedomujete si, bratia a sestry, kde to vlastne ideme? Aké dôsledky taký život prinesie? A to ani neriešime, aký to bude mať vplyv na deti. Toľko sa dnes hovorí o emancipácii a právach žien, o tom, ako ťažko bolo tieto práva vybojovať a skončí to tým, že žena bude jednou z viacerých manželiek v háreme nejakého bohatého muža. Toto bol cieľ tohto zápasu?

Nedávno som videl jednu anketu natočenú medzi študentami v Amerike. Reportér, muž, sa pýtal študentov na ulici, čo by mu povedali, ak im povie, že je žena. Tí mladí ľudia hovorili, že je to v poriadku, že ak sa tak cíti, tak je žena, a že oni nemajú právo mu oponovať. Už nie je dôležitá pravda, dôležitejšie sú práva a slobody. Tomuto sa hovorí jedno veľké klamstvo.

To, čo teraz poviem, sa bude ťažko počúvať a neveriaci ľudia to nepochopia. Povedzte mi, kde v Božom slove je napísané, že zmyslom môjho života je naplniť moju vôľu, moje túžby a moje potreby? Nehovorí nám Boh, že sme tu na to, aby sme v živote naplnili Jeho vôľu? Je zmyslom života napĺňať svoje vlastné sny a túžby? Áno, pri neveriacich ľuďoch, áno. Ale kresťania predsa vedia, že sme tu na to, aby sme napĺňali Božiu vôľu.

Kde v Biblii je napísané, že všetky ľudské túžby sú dobré a že je dobré sa podľa nich riadiť? Človek predsa nie je Boh. Vrátim sa úplne na začiatok. Čo sa stane, ak nebudeme výrobok používať podľa pokynov výrobcu? Myslím si, že všetci vieme odpoveď. A ja len dodám, že človek nestvoril život, takže nie je bohom.

AMEN

OZNAMY

• Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
• Pri poslednej rozlúčke s Milanom Pangrácom venujú dcéry s rodinami 100,- eur pre potreby CZ.
• Pri 85.-ich narodeninách ďakuje Hilda Fričovská za Božie vedenie a ochranu a spolu s dcérami venuje 220,- eur pre potreby CZ.
• Pri prvom výročí smrti Štefana Miháľa oferuje manželka na kostol v Obišovciach 100,- eur a pre slova Božieho kazateľa 20,-eur.
• Sestra Tolaciová pri VP v domácnosti venuje 10,- eur pre potreby CZ.

Aj na budúcu nedeľu sa môžete telefonicky prihlásiť do Obišoviec na Večeru Pánovu so spoveďou na čas 9:30; 10:15; 11:00. Musíme dodržali limit 12 ľudí. Tel. číslo: 0902 277 898

Piesne: Kristus Pán vstal...;153; 281; 217; 633; A 34; 654

Texty: Sk 9, 36 – 43; Ž 23, 1 – 6; Zj 7, 9 – 17;  J 10, 22 – 30