• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2021 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

4. po Veľkej noci 2021

Kázňový text: 2Pt 3,9

Dnes, milí bratia a sestry, pokračujeme v ďalšej téme zo série Oklamaní??? Pripomínam, že v dnešnú nedeľu sme s našou témou uprostred. Prvé dve máme za sebou a ďalšie dve nás čakajú nasledujúce nedele:

  1. Keď sláva a bohatstvo je všetko
  2. Keď sa človek stane bohom
  3. Keď Boh od teba nič nechce
  4. Keď sa život tvári, že niet smrti
  5. Keď neexistuje peklo, iba nebo

Keď Boh od teba nič nechce. Chcel som, aby to znelo provokatívne, lebo je to veľmi problematická téma a dotýka sa veľkého množstva ľudí, ktorí majú tendenciu sa nejakým spôsobom prihlásiť k viere v Boha, alebo k jednej z kresťanských cirkví. Naša predošlá téma, keď sa človek stane bohom sa týkala skôr ľudí tohto sveta a ich života. Tá dnešná zasahuje viac do cirkvi a týka sa veriacich ľudí, prípadne tých, ktorí sa za veriacich považujú.

Aj dnes by som chcel začať príkladom zo života. Ak ste rodičia a máte deti, budete mi lepšie rozumieť. Keď sa rozprávam s ľuďmi o tom, kto u nás doma upratuje, tak vždy „z frajeriny“ odpoviem: Ja predsa nie, veď načo som vychoval tri deti? Povedané humorne, ale z väčšej časti je to v našej rodine pravda. Ozaj, väčšinou upratujú deti a manželka, ja v našej rodine neporiadok vytváram. Keď však nie je iná možnosť, tak ani mňa to neminie, ale je to len zriedka.

Ak niečo doma robíme, tak očakávam, že naše deti sa do tejto práce budú zapájať. Očakávam od nich určitú iniciatívu a snahu. Ak sa robí niečo väčšie u starých rodičov, tak ich učím, že byť tam a pomáhať, je ich povinnosť, a že si na to majú nájsť čas, napriek tomu, že už majú aj iné svoje povinnosti. Samozrejme, že môžu mať svoje záľuby, svoje koníčky, svoje voľno. Ale čím sú starší, je toho podstatne viac, čo od nich očakávam. Spolieham sa, že budú v tom, čo robia zodpovední a svedomití. Dvaja sú už dospelí, ale to neznamená, že sa ich práca okolo domu netýka a že si môžu povedať: To už nie je naša vec, toto už robiť nemusíme. Takéto vnímanie je, aspoň v našej rodine, omyl. Si tu, si súčasťou rodiny, vychoval som ťa, starám sa o teba, stále ti niečo platím, zabezpečujem ti stravu, oblečenie, máš strechu nad hlavou a iné veci. A aj keď si samostatný človek a môžeš si povedať, že je to tvoj život, ja, ako otec, mám na teba určité požiadavky a mám určité očakávania, ktoré by si mal naplniť.

Možno vám to zneje ako nejaký obchod, niečo za niečo a nie je tam žiadna láska. Nie je to tak. Mám svoje deti rád, ale považujem za úplne normálne, že od nich čakám pomoc. Tak, ako vnímam úplne normálne, že odo mňa, ako od syna, niečo podobné očakávajú moji rodičia. Aj keď sa snažia byť samostatní a tvrdia, že nič nepotrebujú, ja, ako ich dieťa, vnímam svoju zodpovednosť.

Možno som v tom staromódny, ale myslím si, že tak, ako je zodpovednosťou rodičov postarať sa o svoje malé deti, takisto je zodpovednosťou detí postarať sa na staré kolená o svojich rodičov. A aj keď väčšina rodičov povie svojim deťom: Nič od teba nechcem, ži si svoj život, neber na mňa ohľad... Povedia to len ako prejav lásky, ale väčšinou to nie je pravda.

Pán Ježiš niekoľkokrát spomenul svojím učeníkom obraz Boha, ako otca, a nás nazval jeho deťmi. Myslíte si, že v tom obraze nie sú ukryté aj Božie očakávania? Dnes je reč o Bohu, ktorý nás stvoril, dal nám život, postavil nás na túto zem, stará sa o nás a zabezpečuje náš život. Myslíte si, že to všetko robí len preto, že sa mu chce? Nič iné za tým nie je? Nechce od nás, ako od svojich detí, absolútne nič? Nedáva to predsa žiadnu logiku. Takto by to predsa nemalo zmysel!

Vy, ako rodičia, nechcete od svojich detí nič? Nechcete, aby vás milovali, aby vám pomáhali, aby s vami mali reálny kontakt a úprimný vzťah? Nechcete, aby vás prišli navštíviť, aby vám zavolali a rozprávali sa s vami? Aby sa vás opýtali, ako sa máte, čo robíte a aké máte problémy?

Neviem, kde sa v ľuďoch zrodila tá klamná predstava, že Boh, ako náš Stvoriteľ a Otec, odo mňa vôbec nič nechce. Že on je rodič, ktorý dáva, opatruje, stará sa, ale nič od svojich detí neočakáva. Dnes je to veľmi rozšírená ľudská predstava. Ľudia vám budú rozprávať o tom, že sú veriaci, že Boh existuje, že oni si Boha tak a tak predstavujú a sú veľmi spokojní s tým, ako žijú, lebo boh, v ktorého veria, od nich nič nechce. Ten boh, v ktorého veria od nich nič nečaká. A to je najlepší novodobý boh, v akého ľudia veria.

No povedzte, nie je to dobrý boh, ktorý nechce, aby ste chodili do kostola, alebo do spoločenstva veriacich ľudí? Ten boh nemá ani žiadne prikázania, všetko je podľa neho dobré. Ak kradneš, nie je proti, ak žiješ v smilstve, nevadí mu to, ak sa opíjaš, neprotestuje. Ak sa hádaš, nič nevyčíta. Ak si ničíš rodinu, len pritakáva. Boh vytvorený priamo pre dnešného človeka. Ten boh, v ktorého mnohí ľudia veria, sa s človekom nechce rozprávať, nechce s ním udržiavať kontakt. Len keď sa niečo vážne deje, vtedy stačí na neho zavolať a on pribehne.

Boha, ktorý nič nechce, ani nič neočakáva, predsa nemôžete sklamať. Je vždy za a zo všetkým, čo robíte, súhlasí. Nechce, žiadne dobré skutky, žiadny príkladný život, žiadnu zodpovednosť, žiadnu ľútosť, žiadne pokánie, žiadne ospravedlňovanie, nič. Z jeho strany voči človeku neprichádza žiadna požiadavka. Radosť veriť v takého boha a aj viera je veľmi pohodlná a dobrá.

Viete, čo mi to pripomína? Párkrát som videl v aute za predným sklom malú postavičku prilepenú na palubnej doske, ktorá je prichytená na pružinke. A keď sa auto hýbe, tak aj táto postavička sa vždy pohybuje, akoby pritakávala. Tak, takto mi pripadá boh, v ktorého mnohí ľudia dnes veria. Boh, ktorý zabezpečuje servis pre veľkého pána menom človek.

Keby sme nemali, bratia a sestry, Božie slovo a mali by sme iba obmedzené poznanie Boha, myslím si, že by sme aj logickým uvažovaním pochopili, že takáto predstava je chorá. Je prirodzené, že Boh má na človeka požiadavky. Že niečo od nás chce. Že keď nás stvoril a dal nám život, tak má pre nás ľudí aj nejaký plán.

Keď sa nad tým zamyslíte, zbadáte vo svojom okolí mnoho takých ľudí, ktorých sa dnešná naša téma dotýka. Ľudí, ktorí sú vo svojom vnútri presvedčení, že sú veriaci, aj keď ich nevidíte v spoločenstve, nezbadáte ich čítať Božie slovo, nebudete ich počuť modliť sa, nebudú sa rozprávať o duchovných veciach, ale na otázku, či veria v Boha, odpovedia skalopevne, že áno. A ak niečo potrebujú, bez problémov sa objavia na fare a tvária sa ako veľmi zbožní ľudia.

Táto naša téma ide ozaj hlbšie do kresťanstva a dotýka sa kresťanských cirkví. Patria tu takí „jednoroční“ kresťania, ktorí sa objavujú na štedrý večer, ale aj mnohí kartotékoví ľudia z evidencie cirkevných zborov.

Nechajme však na chvíľu sviatočných kresťanov a pozrime sa pri tejto téme každý sám na seba. Všetci si žijeme svoj každodenný život. Máme svoje povinnosti, v škole, v práci, keď ste už na dôchodku, tak doma a okolo domu. Tá naša práca nás dokáže pohltiť. „Vhupneme“ do určitého životného kolotoča a ani si neuvedomíme, ako sa pohybujeme v tých svojich povinnostiach života. Skúste si teraz sami pre seba zodpovedať otázku: Čo robím vo svojom živote pre svojho Stvoriteľa? Ktorá z mojich každodenných povinností je prácou pre Boha, ktorý ma postavil do tohto sveta?

Áno, starám sa o svoju rodinu, o chod svojej domácnosti, starám sa o svoje deti, pomáham rodičom... Všetko toto sú zodpovednosti, ktoré od nás aj Pán Boh očakáva. Ale všetko toto sú veci, ktoré robíme pre seba a svoj život. Ale, čo robíte pre Boha, pre Božie kráľovstvo?

Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy. Čo robím pre tento Boží plán vo svete? Ako som k nemu prispel, napríklad, v dnešný deň? Viete, čo zistíte, keď sa budete takto pýtať? Že v skutočnosti je toho veľmi málo, čo robíme ako veriaci ľudia pre Boha a Božie kráľovstvo. A napriek tomu si žijeme spokojný život a nič nás netrápi. Aj veriaci ľudia, žijú v mylnej predstave, že Boh predsa odo mňa už nič viac nechce.

Do kostola chodím, modliť sa modlím, občas si niečo prečítam aj z Biblie, takže je to v poriadku. Čo viac ešte treba? Pán Boh od nás očakáva, že budeme činiteľmi toho, čo sa dočítame. Že nám bude záležať na tom, aby sme naplnili Božiu vôľu. Že sa budeme pýtať, čo odo mňa, Bože, očakávaš? Ako mám naplniť svoje poslanie tu na zemi? Skúsme sa na to častejšie pýtať, veď predsa nechceme nášho Boha sklamať. Uvažujte, bratia a sestry, nad tým, že Pán Boh, ako náš Otec, má od človeka veľké očakávania.

AMEN

 


OZNAMY

  • Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
  • Pri poslednej rozlúčke so sestrou Ivančinovou z DNV oferuje zídená rodina 150,- eur pre potreby CZ.

Aj na budúcu nedeľu sa môžete prihlásiť na Večeru Pánovu so spoveďou. Tentokrát to bude na fíliách pre tých, ktorí sa nevedeli dostať do Obišoviec.

9:30 – DNV; 10:15 - Trebejov; 11:00 - Kysak. Kvôli obmedzeným počtom vás prosím, aby ste sa prihlásili telefonicky. Tel. číslo: 0902 277 898


 

Piesne: Kristus Pán vstal...; 240; 238; 233; 629; A 85; 654

Texty: Sk 11, 1 – 18; Zj 21, 1 – 6; Ž 148, 1 – 14; J 13, 31 – 35

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

jún 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4

Nasledujúce udalosti

piatok - 18. jún 2021 16:00 Obišovce
Konfirmačná príprava
sobota - 19. jún 2021 19:00 Obišovce - fara
Zborové presbyterstvo
nedeľa - 20. jún 2021 08:00 Kysak
3. po Sv. Trojici
nedeľa - 20. jún 2021 09:30 Obišovce
3. po Sv. Trojici
nedeľa - 20. jún 2021 11:00 Drienovská Nová Ves
3. po Sv. Trojici