• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2021 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

Svätá Trojica 2021

Kázňový text: R 5, 1-5

Tento týždeň som sa na náboženstve rozprával s deťmi o tom, ako by popísali vzťahy medzi osobami Svätej Trojice. Je Boh Syn menej ako Boh Otec a je Boh Duch Svätý menej ako Boh Syn? V jeden okamžik som ich úplne poplietol a vtedy som si uvedomil, že ak vyberieme niektoré texty z Božieho slova, bude nás to v tejto téme riadne zamotávať.

Ak povieme, že Pán Ježiš je Boh, tak máme problém s prvým Božím prikázaním, pretože máme zrazu dvoch Bohov. Ale, ak budeme tvrdiť, že Ježiš je len Boží Syn a nie je rovný Bohu, tak skončíme v učení Svedkov Jehovových, ktorý majú jedného Boha a jedného menšieho boha, alebo poloboha. A to sme do toho nezamotali ešte Ducha Božieho.

Takže kresťanské cirkvi učia, že Boh je len jeden a prejavuje sa v troch osobách. Tie osoby sú si navzájom rovné a jedna nie je nad druhou, ale aj každá sama o sebe je Bohom. Ale ani toto nie je odpoveď na všetky otázky v súvise s Božími osobami.

Ak je Pán Ježiš Bohom, s kým sa rozprával počas svojich modlitieb na zemi? Ku komu sa vlastne modlil? K samému sebe? A keď je rovný Bohu, prečo napríklad na otázku o konci sveta odpovedal, že o týchto veciach nevie nikto, ani syn, len Otec? A ak by Pán Ježiš nebol rovný Otcovi, prečo máme príkaz krstiť ľudí v jedno meno, za ktorým sú vymenované tri osoby? A ak by si neboli rovní, prečo Pán Ježiš povedal: ja a Otec jedno sme? A keď sú jedno, prečo sedí na pravici Otca? Čiže sú dvaja? A ak sú dvaja, prečo potom všetok súd Otec odovzdá Synovi a prečo nakoniec Syn všetko odovzdá Otcovi, aby Boh bol všetko vo všetkom?

Faktom je, že na niektoré z tých otázok vieme sčasti odpovedať, no niektoré ostanú otvorené, pretože naše poznanie je čiastočné. Mnoho kresťanov robí chybu v tom, že zabúda na to, že Pán Ježiš, ako Boží Syn, je súčasťou Boha. Neexistuje iba od narodenia na tejto zemi a nie iba od stvorenia. Boh je vo svojej podstate večný, nemá začiatok, ani koniec, a tak je to so všetkými osobami Svätej Trojice. Pán Ježiš neexistuje iba odvtedy, keď sa narodil na túto zem a zobral na seba podobu človeka. Práve tento moment Biblia nazýva poníženie Boha. Boh sa stal človekom a vzdal sa slávy, ale aj svojej Božskej moci a mnohých Božích vlastností. Môže byť večný Boh unavený? Môže cítiť bolesť a nemôže sa jej zbaviť? Nemôže prísť Boh o svoju všadeprítomnosť?

Keď sa Pán Ježiš ponížil a stal sa človekom, vnímal a cítil veci ako človek. Zrazu čítame, ako bol unavený, cítil úzkosť, plakal, a zažíval v ľudskom tele nesmiernu bolesť. Ako človek potreboval spať, potreboval sa cez noc zregenerovať. Ako človek nemohol byť všadeprítomný, pretože ho obmedzovalo ľudské telo. Ako človek prežíval strach z blížiacej sa smrti, ktoré doprevádzalo kruté mučenie.

Na druhej strane, aj keď bol v ľudskom tele, stále mal niektoré schopnosti Boha. Uzdravoval choroby, vedel utíšiť búrku, mal moc nad smrťou a vedel, čo si ľudia myslia, aj keď ich ústa rozprávali niečo celkom iné. A aj keď využil svoju Božiu moc na pomoc ľuďom, nikdy ju nezneužil, aby si uľahčil cestu kríža. Diabol mu ponúkal rešpekt ľudí, alebo obdiv ľudí, keď využije svoju moc a skočí zo strechy chrámu, ale Ježiš odmietol. Odmietol využiť svoju moc napríklad aj na to, aby sa najedol, keď bol hladný po štyridsaťdňovom pôste. Napriek tomu, že mal moc, nevyužil ju, aby si zjednodušil život. Počas rozhovoru s Pilátom povedal: Či sa nazdáš, že by som nemohol prosiť Otca, a postavil by mi hneď viac ako dvanásť plukov anjelov?

Predstavte si, že máte jednoduchú možnosť vyhnúť sa veľkému utrpeniu, ale nevyužijete na to svoju moc, ktorú máte. To je presne to, o čom veľmi často počúvame v politike, keď niekto zneužije svoje postavenie vo svoj prospech.

No máme aj prípad, keď bol Pán Ježiš obmedzený vo svojej Božskej moci. Keď sa učeníci pýtali na koniec tohto sveta, musel Pán Ježiš ako človek povedať, že o tom dni nevie nikto, iba Otec. Bolo to len preto, že jeho Božia moc, kým bol na zemi v podobe človeka, bola ozaj obmedzená. A ak sa vám zdalo čudné, ku komu sa Pán Ježiš modlil, keď sám je Bohom, odpoveď je práve v tom, že bol aj človek a ako človek nám ukázal, aký by sme mali mať kontakt s nebeským Otcom a ako by sme ten kontakt mali udržiavať.

Uvedomujem si, že zodpovedať všetky otázky vo vzťahu medzi osobami Božej Trojice je pre človeka nemožné. Na niektoré však Božie slovo odpoveď má.

Asi veľké množstvo kresťanov v otázkach Trojjediného Boha má viac nevyjasnených vecí, ako odpovedí. Pre mnohých kresťanov je vzťah medzi Bohom Stvoriteľom, Ježišom Kristom a Duchom svätým príliš zložitý a vôbec ho nechápu. Nie to ešte, aby sa ho snažili vysvetliť nejakému neveriacemu človeku.

Boh je jednoducho Boh, nikdy ho detailne nepochopíš. No na druhej strane treba povedať, že je to divné, ak niekomu poviete, že veríte v Boha a neviete vysvetliť, kto to je a aké sú vzťahy medzi Otcom, Synom, či Duchom Svätým. Veríte v niekoho, koho nepoznáte, alebo ešte inak, veríte niekomu, koho nepoznáte?

Niektorí kresťania ešte zvládnu povedať to, že veria v Boha, ktorého pokladajú za Stvoriteľa neba i zeme, a vedia ešte povedať, že Ježiš je Boží Syn. Tu ich poznanie Boha končí.

Všimli ste si napríklad, bratia a sestry, taký detail, že Ježiš je považovaný za Božieho Syna, ale počatý bol skrze Ducha Svätého? Takže by sme mali hovoriť, že Ježiš je syn Ducha Svätého, nie Boha Otca. Pán Ježiš napriek tomuto sa aj sám nazýva Synom Boha Otca. Hovorí o tom, že s Otcom sú jedno a že kto videl jeho, videl Otca. To všetko dokazuje veľmi úzke spojenie Otca, Syna a Ducha Svätého. Až tak úzke, že kresťania pochopili, že jediné možné vysvetlenie je, že tieto tri osoby tvoria jednotu.

Tak ako by ste, bratia a sestry, vysvetľovali, že veríte v Trojjediného Boha? Povedali by ste iba to, že je to príliš zložité? Stále trvám na tom, že podstatu Pána Boha nepochopíme, ale niečo predsa len vieme. Tento problém si uvedomovali aj kresťania na začiatku svojho vzniku. Vedeli, že im svet položí otázku: tak v akého Boha to vlastne vy, kresťania, veríte? A odpoveď typu: Je to veľmi zložité, nepripadala do úvahy.

Preto sa už na konci prvého storočia, pravdepodobne ešte počas života apoštolov, začalo formovať prvé vyznanie viery. Znova len pripomeniem, že to nie je žiadna modlitba. V apoštolskom vyznaní viery nie je žiadna prosba, ako v modlitbe, nie je tam žiadne ďakovanie, alebo pokánie, prípadne oslava Boha. To sú štyri veci, ktoré má obsahovať modlitba. V Apoštolskom vyznaní viery nič také nenájdete. Takže povedať: pomodlíme sa „verím v Boha“, je omyl. Viera všeobecná kresťanská bola sformulovaná na to, aby kresťania veľmi jednoducho mohli svojmu okoliu povedať, v akého Boha veria.

Takže, ak hovoríte vyznanie viery, nepotrebujete mať zložené ruky, ako pri modlitbe, a ani zavreté oči, či sklonenú hlavu. A ak ste sa to takto niekedy naučili, povedzte si to ešte pomaly vo svojej mysli, slovíčko po slovíčku a uvedomte si, že to ozaj nie je modlitba.

Je to spôsob, akým môžeme ľuďom vysvetliť, v akého Boha veríme a čo o ňom vyznávame. Sú to jednoducho sformulované najzákladnejšie poznatky Boha z Božieho slova. Takže vyznávame, že Boh Otec je stvoriteľ neba i zeme, že Pán Ježiš sa narodil z Márie panny a trpel za vlády Pontského Piláta, že umrel, bol pochovaný a na tretí deň vzkriesený, veríme ďalej v Ducha Svätého, svätú cirkev, vo vzkriesenie tela a vo večný život.

Keď som pred pár týždňami skúšal konfirmandov vyznanie viery a niektorí ho stále nevedeli, tak som im s humorom povedal: Vy nie ste kresťania, vy ste barbari, pretože neviete, v akého Boha veríte.

Vidím, že nám „barbarov“, teda nekresťanov, na Slovensku, hlavne v mladej generácii, rapídne pribúda. Zbadáte to hlavne na pohreboch, keď nad hrobom hovoríme vyznanie viery, vtedy je vidieť, koľko ľudí ho už buď nevie, alebo sa ho hanbí odriekať. V podstate je to jedno, lebo je to to isté. Pán Ježiš povedal: ...kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Takže výsledok je vlastne rovnaký.

Vedieť povedať, v akého Boha verím, čo ten Boh pre mňa a moju záchranu urobil, by mala byť pre veriaceho človeka samozrejmá vec. A aj keď nedokážeme zodpovedať všetky otázky týkajúce sa Trojjediného Boha, mali by sme zvládnuť aspoň vyznať svoju vieru v tom najjednoduchšom vyznaní z čias prvej cirkvi. No a samozrejme, že tu nejde len o odriekanie nejakých slov, ktoré som sa naučil naspamäť, ale aj o to, či tým slovám v hĺbke srdca úprimne verím. Takže, ak veríte v Trojjediného Boha, vyznajme teraz v tomto zhromaždení svoju vieru.

AMEN

 


OZNAMY

  • Pri poslednej rozlúčke s Alžbetou Káčerovou venuje najbližšia rodina pre potreby CZ 130,- eur.
  • Jolana Čopová a dcéry Beáta a Renáta venujú pre potreby CZ Obišovce 20,- eur.
  • Bohuznáma rodina pri 1. výročí úmrtia manželky a mamy oferuje pre potreby cirkevného zboru Obišovce 50,- eur a pre fíliu Kysak 50,- eur.

Budúci týždeň v 1. nedeľu po Sv. Trojici budeme mať bohoslužby už podľa rozpisu v našom časopise Pútnik. 8:00 Trebejov; 9:30 Obišovce; 11:00 Kysak


 

Piesne: Najsvätejší...; 182; 183; 170; 184; A 46; 654

Texty: Pr 8, 1 – 4. 22 – 31; Ž 8, 2 – 10; R 5, 1 – 5; J 16, 12 – 15

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

október 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
27 28 29 30 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Nasledujúce udalosti

piatok - 22. okt 2021 16:00 Obišovce
Konfirmačná príprava 1. a 2. ročník
piatok - 22. okt 2021 17:15 Obišovce
Mládež
nedeľa - 24. okt 2021 08:00 Drienovská Nová Ves
21. po Sv. Trojici
nedeľa - 24. okt 2021 09:30 Obišovce
21. po Sv. Trojici
nedeľa - 24. okt 2021 11:00 Trebejov
21. po Sv. Trojici