3. nedeľa po Veľkej noci 2024

Kázňový text: R 2, 14-15/a>

Chcel by som niekoľko nedieľ, bratia a sestry, rozoberať tému kresťanskej etiky. A rád by som dnes začal jej pôvodom a prešiel etikou Židovstva, pretože kresťanská etika vzišla z pravidiel a princípov vyvoleného Božieho ľudu. Nakoniec by som rád porovnal kresťanskú etiku s etikou našej dnešnej spoločnosti. Ale nebojte sa, nebude to nič príliš filozofické ani príliš odborné. Prejdeme si postupne, ako sa etika ľudstva menila vplyvom Božích zásahov a budú to skôr praktické a jednoduché veci, s ktorými sa v živote stretávame a s ktorými aj zápasíme.

Ale začnime najprv od začiatku. Čo je to vlastne ETIKA? No určite to nie je predmet v škole, ktorý si vyberajú deti, ktoré nechcú chodiť na náboženstvo, aj keď sa to tak volá. Etika je filozofická disciplína, náuka o ľudskom správaní. Etika skúma morálku alebo morálne konanie človeka a jeho normy. Slovo etika pochádza z gréckeho „ethos“, čo v preklade znamená zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia.

Ak je etika o správaní človeka, tak veľmi úzko súvisí s normami a pravidlami života, ktoré človek dostal a ktoré na jeho život začali klásť určité nároky.

Ak si zoberiete do rúk Bibliu, už v samotnom úvode sa dočítate, aké pokyny dal Boh pri stvorení človeku. Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! Už tu sa to začalo požiadavkami, ktoré mal človek splniť. Nebolo to o nejakej svojvôli a jeho vlastných túžbach. Človek si mal podmaniť zem a starať sa o ňu. Dostal pokyny k tomu, čo mu bude slúžiť ako pokrm a dostal obmedzenie, z čoho nesmie jesť. Nebolo to nič zložité, ale už tu vidíte určité normy správania. Nerobíš to, čo chceš, musíš sa ovládať, kontrolovať, obmedzovať, aby si dodržal určité pravidlá, ktoré ti boli dané. V podstate išlo o voľbu medzi dobrom a zlom a o to, či to človek dokáže rozoznávať. Išlo aj o to, či dokáže kontrolovať a ovládať svoje túžby, či dokáže riadiť a usmerňovať svoje rozhodovanie a reakcie. Či sa vie správať podľa noriem, ktoré sú mu dané.

Keď sa posunieme v ľudskej histórii o pár riadkov ďalej, dôjdeme k životnému príbehu dvoch bratov Kaina a Ábela, kde došlo k bratovražde. Môžeme argumentovať tým, že Kain predsa ešte nemohol vedieť, že vražda je hriechom, nikto mu to predsa nepovedal a neexistovali prikázania. No nesmieme zabudnúť na Božie upozornenie Kainovi: Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! Možno bolo prirodzené sa hnevať, a nechať tomuto hnevu voľný priebeh, ale Hospodin požaduje od Kaina viac. Chce, aby sa ovládal, aby sa prekonal, aby nereagoval tak, ako to cíti vo svojom vnútri. To je etické správanie, to je nejaká morálka a kľudne môžeme povedať, že sa začala formovať už vtedy. Pán Boh už vtedy požadoval od človeka iné správanie a iný prístup, ako len niečo automatické, niečo, čo je podľa ľudských túžob.

Z rozprávania o potope vieme, že Božie očakávania v živote ľudí boli iné, než tie, ktoré dokázali naplniť. Ľudstvo sa vybralo zlým smerom. Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce. (1M 6,5-6) Otázkou je, či o nich ľudstvo vedelo? Či si uvedomovali, že žijú tak, ako si to ich Stvoriteľ nepraje?

Ale je to to isté, ako by ste sa opýtali, či vedel Kain, že zabiť brata nie je dobrá vec? Veď to nikto pred ním ešte nespravil? Ako odpoveď na vysvetlenie, môžem postaviť dva argumenty.

Tým jedným je skutočnosť, že medzi tými všetkými ľuďmi sa našiel taký, ktorý Božie požiadavky napĺňal a to bol Noach so svojou rodinou. Tento muž žil inak, nedal sa zviesť väčšinou, jeho konanie nebolo ustavičné zlé. Čiže jeho morálka bola iná ako všetkých ostatných. Ak si takúto cestu vybral jeden, čo bránilo, aby sa k nej pridali ďalší?

Druhý argument vychádza zo zaujímavého textu z Novej zmluvy, kde v liste Rímskym píše apoštol Pavol: Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú; (R 2,14-15) To znamená, že aj keby ľudia nemali žiadne pravidlá a zákony dané Bohom, majú určitý zákon vpísaný do srdca a k tomu majú svedomie a myšlienky, ktoré ich pri konaní zla obviňujú. Myslím, že aj bez prikázania nepokradneš by sme vedeli, že zobrať niekomu niečo, čo je jeho, by nebolo správne. Takže určité morálne a etické zásady má každý jeden človek zabudované priamo sám v sebe. Takto nás Boh stvoril. Prví ľudia Adam a Eva, keď neposlúchli Boha, vedeli, že urobili niečo zlé, zažili pocit viny a hanby. Tieto veci sa dostavili okamžite.

Asi najväčší posun v etike a morálke človeka nastal za čias Mojžiša, ktorý priniesol z hory Sinaj 10 Božích prikázaní. Pre vyvolený Boží národ to boli jasné pravidla Božej morálky. Už to nebolo len o nejakom neistom posudzovaní dobra a zla, pretože vieme, že svedomie je možné ovplyvniť výchovou, prostredím, v ktorom človek žije. Zrazu tu bolo jasných 10 pravidiel, čo Pán Boh odsudzuje ako zlé a boli dané jasné medze, v ktorých sa mal človek pohybovať.

Morálka Božieho ľudu hovorí o jasných povinnostiach voči Bohu, voči blížnemu a nakoniec aj voči sebe samému. Bol to na tú dobu ohromný posun vpred. Morálka Božieho ľudu bola postavená omnoho vyššie ako morálka okolitých národov. To robilo z Izraelitov výnimočný ľud. Nemôžeme tvrdiť, že všetko do bodky dodržiavali, ale ich etické požiadavky boli oveľa vyššie, ako u ostatných okolitých národov. Boli vedení k tomu, aby sa podľa toho v živote riadili.

Mali jasne formulované povinnosti voči Bohu v prvých prikázaniach, mali presné pravidlá, ako sa majú správať jeden k druhému. Ale nebolo to iba v prikázaniach. Mojžišove knihy obsahujú pokyny rozobraté do najmenších detailov. Mojžišov zákon rieši úmyselnú vraždu a neúmyselnú vraždu. Ako má pri nich postupovať vinník a aký trest za niečo také prináleží. Rieši zabitie domácim zvieraťom. Rozoberá hygienu, stravovanie, čisté a nečisté veci.

Veľakrát ľudia úplne chybne interpretujú židovský zákon: ...oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu. (2M 21, 24-25) Ľudia to často vysvetľujú ako zákon pomsty a odplaty, kde neplatia žiadne pravidlá. Lenže to nie je pravda. Práve toto je jasné pravidlo. Hovorilo o tom, že trest nemohol byť horší, ako bola pôvodná vina. Za oko ste nemohli požadovať zobratie života a za prst ste nemohli žiadať zobratie celej ruky. Trest mohol byť maximálne taký, aký bol priestupok. Také boli pravidlá a taká bola morálka.

Predstavte si, že by sme v dnešnej dobe dokázali všetci dodržať morálku 10 Božích prikázaní. Nič viac. Stačilo by nám, aby sme dodržiavali tých starých 10 pravidiel, ktoré tu máme cez 3000 rokov. Že by pre nás skutočne platilo: Nepokradneš! Mali by sme ho vžité v kostiach. Nemuseli by ste zamykať domy, mohli by ste mať pri dome nízky plot, nemuseli by sme zamykať autá. Kosačku by ste mohli kľudne nechať cez noc na dvore. A ak by vám vypadla peňaženka aj s dokladmi niekde cestou do mesta, vždy by sa vám vrátila domov aj s peniazmi. Viete si predstaviť, že by to takto mohlo fungovať? Viete si predstaviť, že by sme nemuseli mať policajtov, ktorý na ceste merajú rýchlosť, pretože všetci by sme vždy chodili predpisovo a každý by do bodky dodržiaval pravidlá? Zdá sa, že to nie je nič zložité, len je v tom obyčajná čestnosť a poctivosť, seriózny zodpovedný život. Ale nedokážeme to, nevieme podľa toho fungovať.

Ešte malá vsuvka, nehovorím o tom, že takto si môžeme získať večný život. Sme spasení z milosti. Riešim, akú by sme mali a mohli mať morálku, aké etické správanie sa od nás očakáva.

Ak sa pozriete na 10 Božích prikázaní, tak okrem prvých troch všetky nájdete aj v Štátnych zákonoch Slovenskej republiky. Od cti si otca i matku, kde je povinnosťou detí sa postarať o rodičov a až keď to nevedia potomkovia, prechádza to na mesto alebo obec. Potom tu máte nezabiješ, nescudzoložích, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, a nebudeš žiadostivo túžiť po niečom, čo ti nepatrí... Toto všetko sú pravidlá, ktoré Európske štáty prevzali zo Židovskej morálky a tým pádom aj z kresťanskej. To, čo Pán Boh považuje za zlé, to pochopilo aj ľudstvo, že je to zlé a porušovanie týchto pravidiel nabúrava vzťahy a morálku ľudského života. V podstate sme nevymysleli nič nové, prebrali sme to, čo nám dal Pán Boh v tej svojej najzakladnejšej podstate. Ale neprebrali sme úplne všetko.

Židovská morálka mala niečo navyše a to sú práve tie prvé prikázania, ktoré hovoria o vzťahu k Bohu. Tieto veci sa do štátnych zákonov už nedostali. Nevidím v tom problém. Štát predsa nemá čo kontrolovať, či si ctím Boha a svätím sviatočný deň, alebo či neberiem Božie meno nadarmo. Ani by to nebolo správne.

Ale je potrebné si uvedomiť súvis. V Židovskej etike má najprv každý človek rešpekt pred Bohom, ktorý je Stvoriteľom sveta a darcom života a z tohto rešpektu pred Bohom vychádza potom aj to, že rešpektujem aj druhého človeka, ktorého Pán Boh stvoril. V Židovstve sa toto nikdy nedalo oddeliť. Rešpektuješ a počúvaš Boha a preto dodržuješ aj pravidlá v správaní sa k druhému človeku.

Akonáhle nemáš rešpekt pred Bohom, budeš mať problém s rešpektovaním iných ľudí. Keď sledujem, ako sa vyvíja naša spoločnosť, vidím, že toto sa stáva kameňom úrazu našej morálky. Európa prestáva byť kresťanskou, ľudia nerešpektujú Boha a tým pádom máme problém s morálkou, ktorá sa očakáva pri jednaní s človekom. Mladá generácia nezvláda úctu k rodičom. Nezabiješ, tak tu stačí spomenúť vojnu na Ukrajine. Nescudzoložíš, máme tu rozpad rodiny. Nepokradneš, môžete sa obzrieť od najvyšších štátnych predstaviteľov až po posledného zamestnanca maličkej firmy. Nevypovieš krivé svedectvo, veď dnes už netušíme, čo je pravda a čo je lož, média sú plné zavádzajúcich informácií, šíria sa tu HOAXY, ktorým naletia milióny ľudí. A nakoniec ľudská žiadostivosť a túžby nás vedú k zvráteným činom.

Myslím, že sa potvrdzuje, že morálka 10 Božích prikázaní sa nedá rozdeliť a prebrať z nej len časť, ktorá hovorí o vzťahu k človeku. Je to jeden celok, ktorý musíme akceptovať a prebrať tak, ako nám ho Pán Boh na vzájomné spolužitie dal. Ak to nedokážeme prijať spolu, nebude to fungovať.

AMEN

Piesne: Kristus Pán...; 154; 156; 146; 599; A 34; 656/16

Texty: Sk 9,36–43; Zj 7,9–17; Ž 23, 1 – 6; J 10, 22 – 30