4. po Veľkej noci 2007
Kázňový text: Izaiáš 12:1–6
Často si myslíme, že trpíme preto, lebo Boh sa na nás hnevá a tresce nás. Mnoho ľudí v ťažkých chvíľach života kladie otázku: Bože, prečo práve ja? Prečo sa toto muselo stať práve mne?
No skutočnosť je taká, že nie vždy trpíme kvôli Božiemu hnevu. Trpíme kvôli vlastnému hriechu a kvôli hriechu iných ľudí. Trpíme preto, lebo my hriešny ľudia sme zamorili tento svet hriechom. A vieme, že hriech so sebou prináša utrpenie, bolesť, smrť. Keďže teda žijeme v hriešnom svete, znamená to, že žijeme vo svete bolesti, utrpenia a smrti.
Práve preto, že žijeme v takomto svete, trpia aj nevinní ľudia. Iste, v prvom rade si musíme povedať, že kvôli dedičnému hriechu žiaden človek nie je nevinný. No zároveň si spomenieme na Krista, ktorý nespáchal žiaden hriech a teda bol doslovne nevinný. A predsa trpel. Trpel, lebo prišiel do tohto sveta utrpenia, bolesti a smrti. Nemohol tu netrpieť.
Boh sa na nás nehnevá. Ku nám sa opäť prihovára Izaiáš a my si pamätáme, že tento prorok je tiež nazvaný „evanjelistom Starej zmluvy“ – teda je poslom dobrých / radostných správ. Písal v čase, keď Izrael naozaj pykal za svoju neveru a neposlušnosť. No o Božom hneve hovorí len 1 zo 6-tich veršov tejto kapitoly. Ďalšie verše hovoria o Božej spáse a záchrane.
V Starej zmluve platilo pravidlo: Oko za oko, zub za zub (zub za celý chrup). No v novozmluvnej dobe, v ktorej aj my žijeme, platí Izaiášovo konštatovanie, že Boží hnev sa od nás odvrátil a Boh nás potešuje. Akoby sa Boh mohol hnevať, keď Jeho Syn zomrel za naše – moje aj tvoje hriechy? Kristus na seba zobral hnev svojho Otca, aby sa Boží hnev od nás odvrátil. A teraz nás Boh potešuje. V Kristovi nám hovorí: Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet (Jn 16:33). Boh sa na nás nehnevá.
Boh je našou spásou. V Kristovi sa Boh stal našou spásou. Znie to samozrejme, no musíme si uvedomiť: Kto je našou spásou? Je to Boh. Nie sme to my, nie je to naša šikovnosť, naše skutky, nie sú to naši politici, celebrity…. Našou spásou je Boh. On sa nám stal spasením. On je zdrojom nášho spasenia. On inicioval najväčšiu záchrannú akciu v dejinách ľudstva. Nebyť Jeho, sme stratení. Ale Boh je našou spásou.
On je prameňom našej spásy. Preto môžeme s radosťou čerpať vodu z prameňov spásy a pamätať, že vzkriesený Kristus je živou vodou (Jn 4). Môžeme tiež pamätať na to, že voda krstu nás zachraňuje (1. Petra 3:21).
Boh nám dáva svojho Svätého Ducha, ktorý nám otvára Božie slovo, aby sme mu rozumeli, aby sme z tohto Božieho slova – zo Svätého Písma poznali Božiu vôľu. Tento Svätý Duch nám dáva silu žiť podľa Božej vôle. To nie je jednoduché. Hodnoty Božieho kráľovstva nie sú hodnotami dnešného sveta. Obetavá láska, odpustenie, zmierenie, pomoc – dokonca aj nepriateľom, zdržanlivosť, sebaovládanie, ani ďalšie veci sa dnes nenosia.
No Boží Duch v nás chce priniesť ovocie. Tým ovocím je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (Gal 5:22–23). Vidíme, že po každej stránke – Boh je našou spásou.
Ďakujme Mu a zvestujme Božie skutky. Verím, že dnes – v deň Pánovho vzkriesenia sme tu zhromaždení, aby sme ďakovali Hospodinu, aby sme vzývali Jeho meno kvôli všetkým dobrým skutkom. Niekto povie, že poďakovať Pánu Bohu môže aj sám. Ale Izaiáš tu hovorí v množnom čísle, hovorí o spoločenstve, o skupine ľudí. Hovorí o Kristovej cirkvi, ktorá pozná Božie zachraňujúce skutky. Preto aj dnes v tomto spoločenstve ďakujeme Hospodinu. Ale nemáme ostať sedieť. Izaiáš hovorí: „zvestujte Jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že je vyvýšené Jeho meno. Ospevujte Hospodina, lebo slávne veci učinil, nech je to známe na celej zemi“ (v. 4–5). Myslím, že je jasne povedané, čo máme robiť a netreba k tomu nič dodávať.
Boh sa na nás nehnevá. On je našou spásou. Preto Mu ďakujme a zvestujme Božie skutky. Amen
Texty: Skutky 11:1–18; Zjavenie 21:1–6; Ján 13:31–35
Piesne: 122; 130; 460; 628; A: 50
