1. pôstna 2007
Kázňový text: Lukáš 22:31–34
V stredu popolcovou stredou začalo 40-dňové pôstne obdobie. Ak si však spočítame pôstne dni zistíme, že ich je o niečo viac než 40. Nedele sa totiž do pôstu nepočítajú. Nedeľa je totiž dňom Kristovho vzkriesenia a vzniku cirkvi, teda dňom radosti. Napriek tomu dnes máme 1. pôstnu nedeľu, čo mnohých ľudí môže viesť ku mylnému záveru, že musíme byť smutní a spievať ťahavo a kvílivo. Je to taká zaujímavá vec.
Počas pôstneho obdobia strávime s Kristom jeho posledné dni pred smrťou. Realitu Božieho slova, ktoré sme počuli, prežívajú všetci kresťania.
1. realita – diabol nás preosieva. Je zaujímavé, ako to Pán Ježiš hovorí, či lepšie povedané: komu to hovorí. Pán Ježiš sa rozpráva s Petrom. Akoby potreboval zo seba dostať vážnu vec, ktorá Ho ťaží: Šimon, satan si vás [všetkých] vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
Čo je to „preosiatie“? Načo sa pšenica preosieva? Aby sa odstránili plevy. To, čo Pán Ježiš hovorí a komu to hovorí je šokujúce. Nečudo, že to potrebuje zo seba dostať von, niekomu sa zdôveriť. Satan totiž nejde preosievať, čistiť, nikoho iného, ako apoštolov, teda najbližších spolupracovníkov Pána Ježiša. A práve túto realitu čistenia a preosievania, skúšok viery, kresťania zažívajú každý deň.
Satan nepotrebuje preosievať neveriacich. Tí sú jeho, tí mu patria. No potrebuje otestovať a preskúšať tých, ktorí sa považujú za Ježišových nasledovníkov.
2. realita – často zlyhávame. Je to jednoducho tak. Preosiatie spočívalo v tom, že títo chlapi, ktorí 3 roky dennodenne žili s Kristom boli vystavený skúške charakteru. A nikto z nich neobstál. Keď Ježiša zajali, všetci ušli. Potom niektorí potajme z diaľky sledovali, čo sa bude diať. Keď boli odhalení, zradili, zapreli.
My počujeme Petra, ako tvrdí, že je pripravený ísť s Kristom aj do väzenia a na smrť. No keď príde na to, aby splnil, čo sľúbil, tak cúva, zapiera. Peter bol typický slovenský luterán: Povedal, že bude nasledovať Krista, no keď prišlo na lámanie chleba a bolo treba stáť si za slovom, zdrháme a hľadáme výhovorky a zvaľujeme vinu na iných. Kristus však dobre pozná Petra a dobre pozná každého z nás. Pred Ním nemusíme napínať svaly. Naopak, tu a teraz môžeme priznať: koľkokrát sme napínali svaly, čo všetko urobíme, dokážeme a obetujeme pre Krista, no keď prišlo na lámanie chleba, začali sme s výhovorkami. Pouvažujme. Spomeňme si len na konfirmačný sľub – aaaa, ja viem, to bolo už dávno. Ale skutočnosť, že to bolo dávno neznamená, že môžeme ľahkovážne porušovať sľub, ktorý sme dali. Aj manželský sľub si mnohí dali už dávno. A predsa platí.
3. realita – Kristus sa za nás modlí. Čo je modlitba? Rozhovor s nebeským Otcom. Je zaujímavé, čo Kristus Petrovi hovorí: „ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ Peter zažil riadny otras. Evanjelista Ján hovorí, že Peter bol tak zničený, že sa vrátil ku rybárčeniu. Jednoducho – so všetkým praštil!
No nakoniec sa naplnila modlitba Pána Ježiša. Peter sa z toho dostal. Skutočne sa obrátil, to znamená – zmenil. A naozaj utvrdzoval, povzbudzoval svojich bratov. A mohol tak robiť, lebo sám niečo prežil. Sám prijal povzbudenie a utvrdenie vo viere.
Keď urobíme niečo, čo nie je najlepšie, hanbíme sa. Často nás naše zlyhania tak depcú, že si namýšľame, že na nás zazerajú ľudia, aj ten farárisko, ba ani Pán Boh nás už nemá rád. Všetkým týmto prešiel aj Peter, keď zaprel Pána Ježiša. Ale potom ho Pán Ježiš stretáva a 3× sa ho pýta: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma? A utvrdzuje Petra o svojom priateľstve. Nič mu nevyčíta. Dokonca mu ani len neberie právomoci, práve naopak – vracia mu zodpovednosť: „Pas moje ovečky“ (Jn 21:15–17). Berie z Petra jeho hanbu a vracia mu stratenú dôstojnosť aj dôveru.
Zmienka o obrátení Petra je veľmi zaujímavá. Všeobecne prevláda názor, že kresťanský život obrátením začína. Peter však už 3 roky žil s Pánom Ježišom! A predsa, Kristus mu hovorí, že ešte nie je obrátený. Veľmi zaujímavá vec.
Skutočnosť, že Peter nebol obrátený ukázala prvá tuhšia skúška. Peter v nej zaprel, zlyhal. Pripomína nám to niečo? Vynárajú sa nám v mysli situácie, keď sme my zapreli Krista tým, že sme sa nepriznali ku viere, že sme išli s davom?
Je pôst. Pripomíname si, čo Kristus podstúpil pre nás – čo ho to stálo, aby nám zachránil život. Pri tejto príležitosti je ten správny čas pozrieť sa na – lepšie povedané – do svojho života. A úprimne si odpovedať na otázku: Som pokrstený, konfirmovaný, sobášený, chodím do chrámu, platím cirkevnú daň, možno slúžim v cirkvi – ale – som obrátený? Je môj život s Kristom autentický? Som ochotný riskovať a priniesť obeť pre Krista? Som ochotný obetovať, čas, peniaze, schopnosti, áno – samého seba vydať Kristovi?
Pán Ježiš nás pozná. Vie, že diabol nás preosieva, vie, že zlyhávame, preto sa za nás modlí a obracia si nás ku sebe. Takto nám vracia stratenú ľudskú dôstojnosť, ale aj dôveru. To dokáže len božská láska. Amen.
Ku kázni je možné stiahnuť si PowerPointovú prezentáciu vo formáte .pdf:
Texty: 5 Mojžišova 26:1–11; Rímskym 10:8b-13; Lukáš 4:1–13
Piesne: 117; 112; 83; 85; A: 26
